Cestujem,  Európa,  Srbsko

🇷🇸 Belehrad – mesto na sútoku Sávy a Dunaja

Belehrad sme navštívili v rámci cesty do juho-srbského Nišu. Ak mám pravdu povedať, Belehrad som vždy chcel vidieť a lacná letenka do Nišu mi v tomto smere zahrala priaznivo do kariet. Srbsko ako krajina má veľa prírodných krás, no napriek tomu, veľa cestovateľov, turistov pri návšteve krajiny zamieri najprv do hlavného mesta, zdrží sa tam maximálne 2 dni a ide ďalej. Poďme sa tam teda pozrieť.


V článku nájdeš:

  • praktické info, ktoré je dobré vedieť pred cestou
  • niečo o histórii mesta
  • ako sa dostať z letiska Niš do Belehradu
  • čo vidieť v Belehrade
  • o doprave v meste
  • koľko ma to celé stálo
  • či sa oplatí navštíviť a vidieť Belehrad
  • fotogalériu

Náš plán na Srbsko za 4 dni:

  • Piatok – 15:40 prílet do Nišu, presun busom do Belehradu
  • Sobota – Belehrad – návšteva mesta
  • Nedeľa – Belehrad – návšteva mesta, presun busom späť do Nišu
  • Pondelok – Niš – návšteva mesta, 16:05 odlet do Bratislavy


Praktické info na začiatok:

  • treba do Srbska pas? – nie, stačí občiansky preukaz, ale môže byť aj pas.
  • majú rovnaké písmo ako my? – áno aj nie – používajú dve písma – latinku aj cyriliku (cyrilika je odvodená z azbuky)
  • platí sa v Srbsku eurami? – nie, platí sa (Srbským) dinárom, s drobnými (para) do styku ani neprídete; kurz: 1€ = 123,714 RSD (k 15.05.2017), aktuálny kurz tu.
  • mám si ešte doma zameniť peniaze? – nie, doma dináre nezoženiete
  • kde zoženiem srbské dináre? – v zmenárňach v Srbsku (v meste ich je dosť, doslova na každom kroku – preto si zober eurá tam)
  • je v Srbsku draho? – nie, ceny sú porovnateľné s našimi
  • je to v Belehrade na dlho? – nie, budú Vám stačiť 1-2 dni

Všetky pamiatky, múzeá a galérie v Srbsku, kde sa platí vstupné sú v pondelok zatvorené.


Belehrad, Београд, Beograd

V miestno jazyku je nazývané ako Biele mesto. Mesto, ktoré bolo 44-krát zničené a 44-krát sa postavilo na nohy, zažilo 115 vojenských konfliktov (aspoň tak to tvrdí jeden článok na webe). Tú poslednú hrôzu spred 18-tich rokov – bombardovanie Belehradu vojskami NATO si mnohí z nás pamätajú. Dodnes to na ňom zanechalo viditeľné šrámy ako sú stopy po guľkách v stenách budov, alebo vyhorené a zničené budovy. No tie najhoršie šrámy v podobe zničených ľudských osudov nezalepí veru žiadna finančná injekcia alebo náplasť z EÚ.  Po tejto tvrdej rane sa mesto dvíha trošku pomalšie. Ale dvíha sa. 

Mesto je rozdelené Sávou, podobne ako Bratislava Dunajom, na starý a nový Belehrad. Nový Belehrad v mnohom pripomína Petržalku. 


Ako sme sa dostali do Belehradu?

Využili sme nové letecké spojenie Bratislavy a juho-srbského Nišu. Z jeden a pol hodinového letu je napokon presná hodinka. Takže fajn, pol hoďka ušetrená. Vystupujeme na malom letisku Konštantína Veľkého v Niši, iba 5km od centra mesta. Letisková budova skôr pripomína nejaké malé zdravotné stredisko, ako letisko, ale budiš. Pasová kontrola prebieha hladko a bez problémov. Na letisku je jediná zmenáreň (má horší kurz oproti mestu). Meníme teda iba pár euro na bus do mesta.  

Z letiska do centra mesta premáva MHD autobus č.34 zhruba každých 30 minút, lístok stojí 60 RSD (0,50€). Info o tom, kde sa dajú kúpiť lístky na bus sme nenašli. Nasadneme teda do predpotopnej tridsaťštvorky a uvidíme. Po chvíli sa zjaví sprievodca v žltej reflexnej veste, ktorý nám predá lístok. Po približne 20-tich minútach vystupujeme na autobusovej stanici

Ako sa dostať z Nišu do Belehradu a späť?

Autobusové nástupište v Niši je oplotené. Vstup na nástupište je možný iba prechodom cez turnikety s platným cestovným lístkom. Podľa mňa je to kvôli tomu aby sa tam neflákali ľudia, ktorí necestujú. Cesta trvá 3 – 4 hodiny v závislosti od toho akým spojom sa ide a koľko má na trase zastávok. Bus nás odvezie na hl. autobusovú stanicu v Belehrade, presne sem.

Lístok sa dá kúpiť buď priamo na stanici pri okienku, alebo aj on-line na stránke dopravcu tu

  • jednosmerný lístok (jedan smer) stojí 1095 RSD (cca 9,25€), (aktualizované Dec-2018) 
  • spiatočný lístok (povratna) stojí 1590 RSD (cca 13,45€), (aktualizované Dec-2018) 

Ďalšia možnosť ako sa dostať z Nišu do Belehradu je využiť letiskový transfér bus spoločnosti „Transfer Airport Niš“. Viac info tu


Pozri aj NIŠ – MESTO KONŠTANTÍNA VEĽKÉHO


Čo sme (stihli) vidieť v Belehrade? 

Pevnosť Kalemegdan

Pevnosť (Beogradska tvrđava) tvorí jadro niekdajšieho starého mesta Belehradu. Jej pôvodný názov je utvorený z tureckých slov Kale = pevnosť a Megdan = bojisko. Historickú pevnosť postavili Kelti vo 4. – 3. storočí p.n.l. Každý národ, čo si toto mesto podmanil si ju prestaval podľa seba. Postupne teda získala prvky rímskej, byzantskej, srbskej, tureckej, ale aj rakúskej architektúry. Dnes je pevnosť významnou kultúrnou a historickou pamiatkou. 

Je obklopená vysokými hradbami s obrovským parkom plným zelene. Kalemegdan je miestom, kde sa schádzajú ľudia na denné, ale aj večerné prechádzky, človek tu úplne zabudne na svoje starosti. 

Socha Pobednika (Víťaza) – symbol Belehradu. Vztýčená bola v roku 1928 v západnom rohu „Horného mesta“ tak, aby ju bolo vidieť zo všetkých strán.

Uprostred parku stojí od roku 1930 „Pamätník poďakovania Francúzsku“. Figúra ženy predstavuje Francúzsko, ktorá prichádza s mečom v ruke na pomoc Srbsku v priebehu prvej svetovej vojny. 

Celá pevnosť je tak veľká, že sa v nej stratia také veci, ako sú tenisové kurty, Dino park, zoologická záhrada, či basketbalové ihrisko. Dokonca sa sem vošlo i Vojenské múzeum založené v roku 1878 ako jedno z prvých múzeí v Srbsku. Nájdeme v ňom napríklad torpéda, tanky, lode, stíhačky, či Hummery. 

Zo zadnej časti pevnosti je nádherný výhľad na miesto, kde sa vlieva rieka Sáva do Dunaja. No a ďalšia paralela s Bratislavou – pevnosť je významovo ako Devín, tiež leží na strategickom mieste, na sútoku dvoch riek.

ulica Knez Mihailova 

Ulica plná obchodov, reštaurácií, kaviarní, dokonca aj pouličných umelcov a zabávačov. Začína pri pevnosti Kalemegdan a ústí pri Námestí Republiky (Trg Republike). Na tejto ulici to proste žije či už cez deň, ale aj v neskorých večerných hodinách.

Je jednou z najstarších ulíc v Belehrade, keďže jej výstavba začala v 70-tych rokoch 19. storočia. Svoje domy si tu stavali hlavne najbohatšie rodiny. Ako jedna z mála ulíc Belehradu za celú dobu svojej existencie nezmenila svoj názov. V roku 1870 bola pomenovaná po Mihaila Obrenovića, syna Miloša Obrenovića. V roku 1987 bola ulica zrekonštruovaná. 

Námestie republiky (Trg republike)

Námestiu dominuje 11 metrov vysoká jazdecká socha srbského kniežaťa a osloboditeľa mesta od Turkov  Mihaila Obrenovića z roku 1882. Za sochou sa nachádza budova Národného múzea postavená v roku 1903 pre potreby banky. Múzeum bolo založené ešte v roku 1844, je teda najstarším srbským múzeom. Vpravo môžeme vidieť budovu Národného divadla postavenú v roku 1869 na podnet Mihaila Obrenovića, vľavo zase Dom tlače postavený v socialistickom štýle v roku 1961.

Námestie má historickú úlohu ako jedno z hlavných miest, kde sa zhromažďuje srbská verejnosť počas rôznych manifestácií, alebo demonštrácií. Ak vám niekto v Belehrade povie, že sa s vami stretne „pod koňom“, tak vedzte, že myslel práve toto námestie.

Námestie a ulica Nikola Pašića

Z Námestia republiky sa ulicou Terzaije presunieme na Námestie Nikola Pašića, pri ktorom „štartuje“ politické centrum mesta. Je to najmladšie belehradské námestie vybudované v roku 1953. Súčasťou námestia je tiež budova bývalej Agrárnej banky, dnešného Múzea histórie Srbska.

Námestie plynulo prechádza do rovnomennej ulice, kde na jej ľavej strane je umiestnená budova Národného zhromaždenia Srbskej republiky, postavenej v roku 1936 v duchu akademického tradicionalizmu, v ktorej zasadá Srbský parlament. Oproti parlamentu je Pionirski park, na konci ktorého je budova Nového súdu z roku 1912. Dnes v nej sídli srbský prezident. Záver ulice patrí hlavnej budove Pošty a Ústavnému súdu Srbska. 

Chrám sv. Marka a Tašmajdan

Za budovou hl. Pošty a Ústavného súdu sa v Tašmajdanskom parku nachádza kostol – Chrám sv. Marka postavený v tradičnom srbsko-byzantskom štýle. Jeho architektmi boli bratia Petar a Branko Krstičoví. Chrám bol postavený v rokoch 1931-40 na mieste chrámu z roku 1835, ktorý bol zničený počas prvej svetovej vojny. Sú v ňom uložené ostatky kráľa Štefana Dušana, patriarchu Germana a iných srbských osobností. V kostole sa tiež nachádza rodinná hrobka kráľovskeho rodu Obrenovićovcov. Do vzniku chrámu sv. Sávu bol kostol najväčším pravoslávnym chrámom v Srbsku.

Ďalšie miesto na oddych poskytuje park Tašmajdan.Na svoje si tu prídu i rodiny s deťmi. V parku nájdeme aj „Športové a rekreačné centrum“, ktorého súčasťou je aj zrekonštruovaný vonkajší štadión. Býva dejiskom rôznych kultúrnych predstavení, v lete sa tu dá hrať tenis, naopak v zime sa mení na verejné klzisko pod holým nebom.

Katedrála (Chrám) sv. Sávu

V súčasnosti najväčší pravoslávny chrám v Srbsku a na Balkáne. Jeden z najväčších pravoslávnych chrámov na svete, do ktorého sa zmestí až 10 tisíc veriacich. Je pomenovaný podľa srbského národného hrdinu a svätca svätého Sávu. Chrám má tvar gréckeho kríža. Kupola siaha do výšky 70 metrov a na jej vrchole je 12 metrov vysoký zlatý kríž. V suteréne sa nachádza hrobka sv. Sávu.

Katedrála bola postavená na mieste staršieho srbského chrámu, ktorý v 16. storočí zničili tureckí okupanti. Nový chrám sa budoval pomerne dlho (od 1935 až do roku 2004). Jeho stavbu prerušila druhá svetová vojna a nemecká okupácia a v stavbe sa nepokračovalo ani v prvých rokoch komunistickej diktatúry. Stavebné práce sa rozbehli až v roku 1986. Posledné úpravy boli dokončené v roku 2004.

Múzeum Nikola Tesla

Nikola Tesla bol srbský geniálny vynálezca, objaviteľ a konštruktér mnohých elektrických strojov a prístrojov, ktorý žil na prelome 19. a 20 storočia. Známy je vďaka svojim príspevkom k fyzike elektriny a magnetizmu. Bol vynálezcom rádia. Na jeho počesť je pomenovaná jednotka merania magnetickej indukcie – Tesla (T).

Prehliadka začína krátkym videom o jeho živote a vynálezoch. V múzeu nájdeme niekoľko jeho vynálezov, ale aj náčrty zariadení a výpočty pre rôzne teórie.

Sprievodca nám naživo ukázal ako funguje Teslov transformátor, teda zdroj vysokého striedavého napätia s vysokou frekvenciou. Fakt šialené, ľudia si chytia do rúk také palice, sprievodca spustí gombík a džžžžžžžžžžž, nastane elektrický výboj.

Do múzea sa platí vstupné, my sme platili 500 RSD (300 RSD platia študenti), kvôli anglickému výkladu. Dá sa aj lacnejšie, za 250 RSD, prípadne 150 RSD študenti, ak vám postačuje srbčina.


Doprava v Belehrade  

Opäť ako v Bratislave, mesto nemá vybudované metro. My sme využívali hlavne električky. Niektoré sú už moderné aj s klimatizáciou, no väčšina z nich má už svoje roky dávno za sebou. Lístky sa kupujú u „šoféra“ električky a cena pre dospelého je 150 RSD. 

Mapu belehradskej mestskej dopravy nájdete tu.


Koľko ma to celé stálo?

  • letenka Bratislava – Niš – Bratislava: 20€
  • ubytko Belehrad + Niš (3 noci, 3 osoby): 142€ => 47,30€ / osoba
    • Belehrad:  91€ (2 noci s raňajkami) => 30,30€ / osoba
    • Niš: 51€ (1 noc s raňajkami) => 17€ / osoba
  • bus Niš – Belehrad – Niš: 20€
  • bus letisko Niš – centrum – letisko Niš: 1€
  • jedlo + pitie: 40€
  • suveníry: 4€
  • vstupenky: 4€
  • Spolu na 1 osobu: 136,30 €

Je to veľa, či málo? Ja si myslím, že v pohode cena. Za predĺžený víkend bez nejakého obmedzovania minúť 136€ a pritom vidieť dve zaujímavé balkánske mestá si myslím, že nie je až tak veľa. Za tie peniaze to určite stálo.


Aký je teda Belehrad?

Belehrad je moderné európske mesto, ktoré rozhodne má čo ponúknuť. Či už je to historická pevnosť, kostoly, parky, alebo kaviarničky. Každý si tu nájde to svoje. Belehrad je v mojich očiach vnímaný ako naša Bratislava. Hoci badať odkaz viedenských architektov z čias Rakúsko – Uhorska, nemá takú oslnivú architektúru ako ostatné hlavné mestá. Aj tak si myslím, že sa Belehrad oplatí vidieť.


Fotogaléria


Ak sa Vám tento článok páčil, pokojne ho odmeňte lajkom. Bude mi potešením, ak Vám tento článok v niečom poradil alebo aj pomohol. 🙂

Ak poznáte niekoho, komu by tento článok tiež pomohol, tak ho pokojne zdieľajte na Facebooku. Alebo mu ho aspoň pošlite do správy. 🙂

Ďakujem ! 🙂


Všetky fotky použité v tomto článku som zhotovil ja. V prípade, že fotka nie je moja, je pri nej uvedený zdroj. Osoby na fotkách súhlasili so zverejnením. 

Ak by ste chceli hocičo doplniť, poopraviť, spýtať sa, proste vyjadriť svoj názor, pokojne pridajte svoj komentár nižšie, alebo mi napíšte e-mail na info@cestujemtrekujem.com


‼ PS: Článok si pre istotu uložte do záložiek, lebo nikdy neviete, kedy ho opäť budete potrebovať. 😉 ‼


Pridať komentár