Slovensko,  Trekovanie,  Vysoké Tatry

Doby Tatry 2019 – Letné vydanie

Tí, ktorí sa venujú čo i len okrajovo horskej turistike, určite zaregistrovali ošiaľ, ktorý nastal pri vyhlásení výzvy „DOBY TATRY“. Jej cieľom bolo za 3 mesiace (Júl – September) zdolať 6 dostupných štítov vo Vysokých Tatrách a zažiť tým nezabudnuteľné leto. Do tejto výzvy boli zaradené štíty ako Kriváň, Predné Solisko, Kôprovský štít, Rysy, Východná Vysoká, či Jahňací štít. Všetko sú to štíty, ktorých vrcholy presahujú nadmorskú výšku 2000 m.

Do vyhlásenia tejto výzvy som bol iba na troch – na Kriváni, Kôpráku a Rysoch. Musím povedať, že možno bez tejto výzvy by som v blízkej budúcnosti na tie zvyšné ani nevystúpil, či už z lenivosti, alebo jednoducho, že by som na ne nemal nejako čas. Preto som sa do „DOBY TATRY“ prihlásil aj ja.

Poďte so mnou prostredníctvom tohto článku dobyť Tatry, resp. zdolať všetkých šesť tatranských štítov. Prečo nie dobyť? Ja si myslím, že hory a štíty sa nedobýjajú, ale s pokorou sa na ne vystupuje. Ak si niekto myslí, že ide horu dobyť, tá to hneď vycíti a je dosť možne, že dobýjača (dobyvateľa) zo seba strasie a následky môžu byť tragické.


V článku nájdeš:

  • zážitkovo popísané výstupy na všetkých 6 vybraných tatranských štítov
  • technické parametre našich trás + GPS logy
  • 46 autentických fotiek + 1 video

#1 – Predné Solisko (2 093 m n.m.)

Zo Štrbského Plesa na Predné Solisko je to „iba na skok“ a aj napriek tomu som tam doposiaľ nebol. Najvyšší čas to teda zmeniť! Balím teda ruksak a v jednu nie veľmi prívetivú nedeľu idem zdolať svoj prvý štít v rámci výzvy.

Variant ako sa dostať na Predné Solisko je niekoľko, či už pôjdete zo Štrbského Plesa hore po zjazdovke a dolu Furkotskou dolinou, resp. naopak, alebo okruhom z Mlynickej doliny cez Bystrú lávku do Furkotskej doliny, stále dosiahnete rovnaký cieľ.

túra Štrbské Pleso – Predné Solisko – Pod Furkotou – Štrbské Pleso

Túru začneme na Štrbskom Plese, vydáme sa po žltej turistickej značke (TZ) smerom k nástupu do Mlynickej doliny, no pri mostíkoch a lanovkách zahneme k zjazdovke a pôjdeme po modrej TZ. Po približne 2 hodinách dorazíme ku Chate pod Soliskom (1840 m), ktorá ponúka bohatú ponuku jedál, nápojov a hlavne strechu nad hlavou v prípade nepriaznivého počasia.

Počasie je také všelijaké, až nestále, preto sa na chate príliš nezdržujeme a pokračujeme hore. Od chaty na vrchol vedie červená TZ. Cestou sa kocháme pohľadom na štíty vypínajúce sa nad Mlynickou dolinou z pravej strany a Furkotskou dolinou z ľavej strany.

Cestou dolu zo Soliska sa rozprší, ba čo viac, v diaľke vidno blesky, hrom sa ku nám dovlečie behom chvíľky. Trielime rýchlo na chatu, kde búrku prečkáme. Pokiaľ to všetko prehrmí vypijeme pivko a hádam aj niečo zjeme. Po hodine svitá na lepšie časy, búrka odišla. Pokračujeme po modrej TZ na Škutnastú poľanu, tam sa napojíme na žltú TZ. Chvíľu sa ide kosodrevinou, neskôr už lesom. Na Rázcestí pod Furkotou sa pripojíme na červenú TZ, ktorá nás dovedie späť na Štrbské Pleso. Podľa smerovníka to už len 30 minút. Na parkovisko ďalších 15-20 minút. To už dáme!

Technické parametre:

  • trasa: Štrbské Pleso (1325 m) – Chata pod Soliskom (1840 m) – Predné Solisko (2093 m) – Pod Furkotou (1460 m) – Štrbské Pleso (1325 m)
  • obtiažnosť: stredná
  • prevýšenie: 768 m, celkové stúpanie: 768 m, celkové klesanie: 768 m
  • dĺžka: 12,5 km
  • čas: 5 hod.
    • – celú trasu podľa mapy.cz nájdeš tu.
    • – našu GPS trasu aj s pár fotkami nájdeš tu, alebo tu.

#2 – Kriváň (2 495 m n.m.)

Je presná polovica júla, necelý týždeň pred odchodom na expedíciu Kazbek 2019 do Gruzínka, takže skvelá príležitosť zistiť, ako som na tom kondične. Do vaku si nabalím kadejaké zbytočnosti, ktoré dnes ani nevyužijem, ako napr. spacák, či hrubú zimnú bundu, parťákom vynesiem nejaké to pivko a hybaj ho na Kriváň – symbol Slovenka.

Na národný symbol Slovákov vedú v 2 výstupové trasy; buď sa začína na Štrbskom Plese, alebo na Troch Studničkách. Obidve tieto trasy sa stretajú na „Rázcestí v Krivánskom žľabe“. Čiže, kto má chuť, čas a energiu, dajú sa tieto trasy zokruhovať.

túra parkovisko Tri Studničky – Rázcestie v Krivánskom žľabe – Kriváň a späť

Túru začneme na parkovisku na Troch Studničkách, vydáme sa smerom k bývalej Važeckej chate (1180 m). Tu sa napojíme na zelenú TZ. Odtiaľto by nám to podľa smerovníka malo na Kriváň trvať presné 4 hodiny.

Po asi hodine prichádzame k odbočke k partizánskemu bunkru, ku ktorému to je asi tak 2-5 minút chôdze. Na mieste sa nachádza drevený bunker, v ktorom dňa 14.01.1945 v boji proti horskému práporu SS padli pri nočnom prepade príslušníci Partizánskeho oddielu Vysoké Tatry. Pokračujeme po zelenej TZ ďalej, pred nami sa otvárajú pekné pohľady na náš dnešný cieľ.

Pokračujeme ďalej, v pásme kosodreviny sa nám odkrývajú pekné pohľady na okolitú tatranskú prírodu. Po približne dvoch hodinách prídeme na Rázcestie v Krivánskom žľabe, kde sa spája (naša) zelená trasa s modrou.

Hore na vrchol sa ide po modrej TZ a podľa smerovníka by nám to malo zabrať niečo viac ako hodinu, presnejšie 1:10h. Zmena farby TZ so sebou priniesla aj výrazne skalnatý terén. Hneď prvé (výškové) metre dajú trošku zabrať, ale potom to už ide o čosi ľahšie. Pomaly, ale isto stúpame vyššie až dorazíme do Daxnerovho sedla, odkiaľ sa nám odkrýva pohľad na Krivánske Zelené pleso vo Važeckej doline a na okolité štíty. Ďalej sa ide po značne exponovanom teréne, treba tu zvýšiť opatrnosť.

Neviem, či to tak niekto chcel, ale presne na pravé poludnie toho dňa sme stáli na vrchole Kriváňa, nášho národného symbolu. Na tom istom Kriváni, na ktorom stál v roku 1841 aj Ľudovít Štúr, slovenský národný buditeľ. Matica slovenská si jeho výstup pripomenula o 155 rokov neskôr a priamo na vrchol osadila pamätnú tabuľu s jeho menom.

Pri zostupe sa ešte pohrávame s myšlienkou, či urobíme dnešný deň ešte zaujímavejší a vrátime sa na Tri studničky po modrej a červenej TZ, čím urobíme okruh. Bolo by to však už na dlho, preto volíme kratšiu cestu a vrátime sa po tej istej trase dolu.

Technické parametre:

  • naša trasa: parkovisko Tri Studničky (1150 m) – Rázcestie v Krivánskom žľabe (2130 m) – Kriváň (2495 m) a späť
  • obtiažnosť: stredne náročná
  • prevýšenie: 1345 m, celkové stúpanie: 1502 m, celkové klesanie: 1502 m
  • dĺžka: 12,5 km
  • čas: 6 – 7 hod.
    • – celú trasu podľa mapy.cz nájdeš tu.
    • – našu GPS trasu aj s pár fotkami nájdeš tu, alebo tu.

#3 – Rysy (2 503 m n.m.)

Rysy patria medzi moje obľúbené štíty. Rysy boli moja prvotina nielen vo Vysokých Tatrách, ale aj prvotina čo sa turistiky týka. Vďaka nim som v roku 2009 prepadol turistickej vášni a začal chodiť po horách, kopcoch, či štítoch. V rámci výstupu na Rysy sme každý prijali aj svoju vlastnú výzvu. Že akú? To sa dozvieš v nasledujúcich riadkoch.

túra Štrbské Pleso – Popradské pleso – Chata pod Rysmi – Rysy

Túru začneme na Štrbskom Plese, odkiaľ by sme to mali na Rysy podľa smerovníka zvládnuť za 4:25 hod. Vydáme sa po červenej TZ smerom na Popradské pleso. Cesta lesom je zároveň aj Náučným chodníkom (NCH), kde sa návštevník čo-to dozvie o lese, lesných živočíchoch, či lesných drevinách a rastlinách. Po necelej hodinke dorazíme k Popradskému plesu. Na jeho brehu sa blízko seba nachádzajú 2 chaty – Majláthova chata a Chata pri Popradskom plese. Obe chaty ponúkajú ubytovanie aj možnosť občerstvenia. Chvíľku sa zdržíme, veď kto by pohrdol pivkom.

Tu, na Popradskom plese sme prijali vlastnú výzvu – vyniesť pripravený matroš na Chatu pod Rysmi. Vždy som obdivoval nosičov, resp. náhodných turistov ako pomáhajú s vynáškou na chatu a chcel som to skúsiť aj ja. No vždy mi niečo k tomu akosi chýbalo. Buď to bola odvaha, pochybovanie, sila, vytrvalosť, alebo kondička. Váhanie a pochybovanie vystriedala odvaha a krosná už boli na našich chrbátoch. Pokračujeme po modrej TZ smerom k rázcestiu Nad Žabím potokom (1580 m). Tie krosná mi vôbec nesedia, padajú mi z ramien. Ako to tí nosiči aj nosia? Neskôr som zistil, že každý nosič má svoje krosná vyrobené na mieru.

Na rázcestí Nad Žabím potokom odbáčame doprava na červenú TZ smerom k Žabím plesám (0:45 h), Chate pod Rysmi (2:00 h) a Rysom (2:45 h). Spočiatku sa ide kosodrevinou, neskôr je to už len samá skala. Za Žabími plesami, takmer na konci doliny sa chodník stáča doprava. Nasleduje zaistený úsek reťazami, kramľami a rebríkmi. S tým nákladom je to docela fuška, navyše keď sa treba vyhnúť s okolo idúcimi. Za tým to úsekom ma chytila akási kríza. Mám pocit, že ten náklad ani nevynesiem. Čo si pamätám, tak na chatu je to „už len“ kúsok. Prehováram sám seba, hecujem sa, bojujem sám so sebou. Dávam si čiastkové ciele a pokračujem ďalej, vždy o kúsok vyššie a vyššie.

Ani neviem koľko je hodín, náklad skladám na chate, niečo malé zjeme a ponáhľame sa na vrchol na predstavenie, v ktorom bude hrať hlavnú úlohu matka príroda. Dokopy sme vyniesli 60 kg matrošu (plynová bomba, 20 l benzínu, lekvár/džemy) + naše ruksaky. Áno, každí sme si prešli chvíľkovou krízou, kedy sme chceli krosná pustiť dolu do doliny, ale vyniesli sme to! Musím povedať, že to naozaj stálo za to. Nikto z nás to nerobil pre peniaze. Odmenou nám bolo jedno pivko od chatára a dobrý pocit.

Na vrchol Rysov pokračuje červená TZ, ktorá sa v sedle Váha stáča doľava a pokračuje sa samotný vrchol. Máme šťastie, bez rezervačky sme priamo v prvej rade a sledujeme úžasné divadlo – preliv mrakov a západ slnka vo výške 2503 m. Opäť sa mi potvrdilo, že príroda je najlepší maliar, každú chvíľu iná scenéria. Po predstavení sa vrátime späť na chatu, kde prespíme.

Vychutnajte si západ slnka na Rysoch (2503 m n.m.) | video: Ján Račka

Technické parametre:

  • naša trasa: Štrbské Pleso (1325 m) – Popradské pleso (1495 m) – Chata pod Rysmi (2250 m) – Rysy (2503 m) – Chata pod Rysmi (2250 m)
  • obtiažnosť: stredne náročná
  • prevýšenie: 1178 m, celkové stúpanie: 1285 m, celkové klesanie: 423 m
  • dĺžka: 11,2 km
  • čas: 6 – 7 hod.
    • – celú trasu podľa mapy.cz nájdeš tu.
    • – našu GPS trasu aj s pár fotkami nájdeš tu, alebo tu.

#4 – Kôprovský štít (2 363 m n.m.)

Na Kôpráku som tiež už raz bol, bolo to pred ôsmimi rokmi, kedy sme s kamošom na jeseň „zatvárali“ Tatry. Spomínam si, že vtedy už boli vrcholky pocukrované prvým snehom. Najvyšší čas si teda túto túru zopakovať. Nie je však záver jesene, ale polovica augusta. Počasie je ale podobné tomu jesennému, mrholí a dosť aj fúka. Túru nezačneme ako zvyčajne v nižších polohách, ale práve naopak. Na Kôprák pôjdeme tentoraz z Chaty pod Rysmi na ktorej sme prespali minulú noc.

túra Chata pod Rysmi – Kôprovský štít – Popradské pleso – Štrbské Pleso

Nato, aby sme sa dostali na Kôprovský štít z Chaty pod Rysmi musíme zísť 670 výškových metrov dolu k rázcestiu Nad Žabím potokom. Cestou dolu stretávame davy ľudí smerujúcich hore. Hlavne pod reťazami sa už tvorí zápcha. Dolu na rázcestie nám to trvá 2 hoďky.

Od rázcestia Nad Žabím potokom pôjdeme na Kôprák po modrej TZ, čo by nám podľa smerovníka malo zabrať 2,5 hodiny. Stratené (výškové) metre okamžite naberáme späť a už aj dupeme do výživného strmáku. Po asi hodine prichádzame k Veľkému Hincovmu plesu (1948 m n.m.), najväčšiemu (20,08 ha) a najhlbšiemu (53,7 m) jazeru na Slovensku.

Po krátkej pauzičke na občerstvenie pokračujeme ďalším strmákom do Vyšného Kôprovského sedla (2180 m). To nám zaberie ďalších 45 minút. S narastajúcou výškou sa nám postupne ukazuje Veľké Hincovo pleso v plnej svojej paráde. Zo sedla pokračujeme na vrchol samotného Kôpráku po červenej TZ a o ďalších 45 minút sme na samotnom vrchole. Počasie nie je moc prívetivé na výhľady, je stredná oblačnosť, cez ktorú nevidíme absolútne nič. Nevadí, ja som si to užíval aj tak. Zavrel som oči a vybavil sa mi ten nádherný pohľad v mojej mysli spred ôsmych rokov. Troška ma mrzelo, že to nemohli vidieť moji parťáci, ktorí tam boli vtedy prvý krát.

Urobíme pár dokumentačných fotiek ako dôkaz, že sme tu boli, niečo zjeme a ideme pomaly dolu do doliny, na Štrbské pleso. Zostupujeme späť do Vyšného Kôprovského sedla, odtiaľ smerujeme po modrej TZ k rázcestiu Nad Žabím potokom a na Popradské pleso, ďalej po červenej TZ na Štrbské Pleso.

Technické parametre:

  • naša trasa: Chata pod Rysmi (2250 m) – Nad Žabím potokom (1580 m) – Vyšné Kôprovské sedlo (2180 m) – Kôprovský štít (2363 m) – Nad Žabím potokom (1580 m) – Popradské pleso (1495 m) – Štrbské Pleso (1325 m)
  • obtiažnosť: stredne náročná
  • prevýšenie: 925 m, celkové stúpanie: 883 m, celkové klesanie: 1740 m
  • dĺžka: 16,4 km
  • čas: 6 – 7 hod.
    • – celú trasu podľa mapy.cz nájdeš tu.
    • – našu GPS trasu aj s pár fotkami nájdeš tu, alebo tu.

#5 – Východná Vysoká (2 430 m n.m.)

Východnú Vysokú som mal v hľadáčiku už nejaký ten piatok, no akosi vždy na ňu neostal čas. Nastal čas to zmeniť! Je záver augusta, obdobie kedy sa ešte stále môžu vytvoriť poobedné búrky, preto si na dnešnú túru radšej privstaneme.

Na Východnú Vysokú sa dá dostať z rôznych vybraných smerov, či miest, no všetky sa zaručene stretnú v sedle zvanom Poľský hrebeň. Asi najľahšia trasa na Východnú Vysokú vedie cez Poľský hrebeň z Tatranskej Polianky. Dokonca sa dá túra na Východnú Vysokú aj zokruhovať. To je niečo pre mňa 😀 .

túra Starý Smokovec – Poľský hrebeň – Východná Vysoká – Zbojnícka chata – Starý Smokovec

S parťákom sme sa rozhodli, že sa hecneme a pôjdeme okruh. Bude to síce dlhšie, ale o to náročnejšie. He he 😀 . Túru začíname v Starom Smokovci, odkiaľ by nám to podľa smerovníka malo trvať najprv do sedla Poľský hrebeň 4:20 hod., na Východnú Vysokú celkovo 5:05 hod. Naše prvé kroky vedú po žltej TZ, ktorá sa po chvíľke postupne zarezáva do tatranského lesa. Všade ticho, nikde nikoho, zatiaľ ani živej duše. Cestou nazberám zopár sladkých čučoriedok a zaplním nimi prázdne miesto v mojom žalúdku. Po hodine 40 prichádzame k Sliezskemu domu (horský hotel), prvému dnešnému check-pointu.

Príliš sa nezdržujeme a po zelenej TZ popri Velickom plese stúpame Velickou dolinou vyššie a vyššie. Postupne opúšťame aj pásmo kosodreviny, neskôr sa terén mení na čisto skalnatý. V Dlhom plese (1950 m n.m.) sledujeme zaujímavé zrkadlenie okolitých štítov. Pokračujeme ďalej, pred sebou máme Poľský hrebeň, po ľavej strane sledujeme skalné útvary našej najvyššej hory – Gerlachovského štítu. Sme takmer na konci Velickej doliny, cesta pokračuje úsekom s pomocnými reťazami na prichytenie sa popri skalnom bloku. Po ďalšej hodinke 40 sme na Poľskom hrebeni. Výborne, hodinka ušetrená, tempo máme dobré!

Zo sedla Poľský hrebeň je to podľa smerovníka na Východnú Vysokú presná hodina. Na vrchol vedie žltá TZ, po ktorej sa treba neskôr vrátiť späť na Poľský hrebeň. Iná cesta späť na Poľský hrebeň nevedie. Na vrchol nám to trvá ďalších 40 minút, celkovo sme to zo Starého Smokovca dali za presné 4 hoďky. Na vrchole si dáme dlhšiu prestávku, niečo zjeme, vypijeme, pokocháme sa krásnymi výhľadmi.

Východná Vysoká ponúka nádherný výhľad na všetky svetové strany. Juhovýchodne pozorujeme Gerlach, východne zase napr. Gánek (2462 m), Vysokú (2547 m), Rysy (2503 m), pod nami je Litvorová dolina, opačnou stranou je Bradavica (2476 m), pod nami Veľká Studená dolina so Zbojníckou chatou, v diaľke vidno Lomnický štít (2634 m) a mnoho ďalších štítov a vežičiek.

Zatiaľ slávime iba polovičný úspech, ešte nás čaká návrat. Po žltej TZ sa vrátime späť na Poľský hrebeň a pokračujeme po zelenej TZ smerom do Litvorovej doliny k Zamrznutému plesu, ďalej už po modrej TZ cez sedlo Prielom na Zbojnícku chatu. Sedlo Prielom je pre lepší prechod zabezpečené reťazami a kramľami.

Sedlom sa prehupneme do Veľkej Studenej doliny. Opačná strana sedla je dosť rozbitá (exponovaná). Ide sa po suťovisku, ktoré pod nohami dokáže kedykoľvek uhnúť. Treba tu byť maximálne opatrný. Po chvíľke sme však z najhoršieho vonku a už klesáme zmiešaným trávnato-kamenistým terénom k Zbojníckej chate. Ku chate nám to z Poľského hrebeňa trvá ďalšiu hodinu a 45 minút. Prišli sme akurát včas, keď sa po chvíli spustí dážď sprevádzaný hromami a bleskami. Vravím si, toto nevyzerá dobre. Poďme aspoň na pivko a klobásu a uvidíme, či sa to umúdri. Ani po hoďke sa to bohvie ako neumúdrilo, ale aspoň búrka odišla kdesi preč. Za dažďa pokračujeme po modrej TZ dolu do doliny smerom k Rainerovej chate, na Hrebienok a nakoniec do Starého Smokovca, odkiaľ sme ráno vyrážali. Celé nám to dnes trvalo takých 10 hodín aj s prestávkami.

Technické parametre:

  • naša trasa: Starý Smokovec (1000 m) – Sliezsky dom (1670 m) – Poľský hrebeň (2200 m) – Východná Vysoká (2430 m) – sedlo Prielom (2290 m) – Zbojnícka chata (1960 m) – Hrebienok (1285 m) – Starý Smokovec (1000 m)
  • obtiažnosť: stredne náročná
  • prevýšenie: 1430 m, celkové stúpanie: 1650 m, celkové klesanie: 1650 m
  • dĺžka: 20,7 km
  • čas: 8 – 9 hod.
    • – celú trasu podľa mapy.cz nájdeš tu.
    • – našu GPS trasu aj s pár fotkami nájdeš tu, alebo tu.

#6 – Jahňací štít (2 230 m n.m.)

Jahňací štít mi zostal na koniec. Možno aj preto, že je chudák taký odstrčený od ostatných voľne dostupných štítov. Vraj najkrajšia túra vo Vysokých Tatrách je práve na Jahňací štít. Zatiaľ to neviem nejako posúdiť, nikdy som na ňom nebol. Je takmer koniec septembra, týždeň do skončenia výzvy, kedy sa už na vrcholkoch štítov objavuje prvý sneh.

Na Jahňací štít sa dá dostať z rôznych vybraných smerov, či miest, no všetky sa zaručene stretnú na Chate pri Zelenom plese (1550 m n.m.)

túra Biela Voda – Chata pri Zelenom plese – Jahňací štít – Ch. pri Zel. plese – Veľké Biele pleso – Biela Voda

Túru začneme na parkovisku Biela Voda nachádzajúce sa medzi Tatranskými Matliarmi a Kežmarskými Žľabmi. Smerovník ukazuje 3:05 hod. na Chatu pri Zelenom plese a 5:15 hod. na Jahňací štít. Po žltej TZ pokračujeme spočiatku lesom, neskôr sa plynulo prehupneme do Doliny Zeleného plesa, odkiaľ sa nám odkývajú prvé pohľady na okolité štíty. Pohľad na majestátnu Jastrabiu vežu je impozantný. Po 2 a pol hodinách pohodovým tempom prichádzame na Chatu pri Zelenom plese. Niečo zjeme, vypijeme, doprajeme si aj dlhšiu (hodinovú) prestávku. Veď prečo nie? Čas máme dobrý, počasie je dnes skvelé, ba priam až ukážkovo gýčové. (Inak, žltá TZ je po Chatu pri Zelenom plese označená aj ako cyklochodník, takže skvelá príležitosť si túto trasu vyskúšať aj na bajku.)

Hore na samotný Jahňací štít vedie od Chaty pri Zelenom plese žltá TZ, podľa smerovníka by sme to mali zvládnuť za 2:30 hod. Spočiatku chodník vedie kosodrevinou, niekde pri Červenom plese sa terén mení na čisto skalnatý. Vo vyšších miestach sa v tienistých partiách už spoľahlivo drží prvý tohtoročný sneh. Trošku to na ňom kĺže, ale nie je to nič, čo by sa nedalo zvládnuť bez mačiek, či protišmykových retiazok. V stúpaní do Kolového sedla je nutné prekonať krátky úsek zabezpečený pomocnými reťazami. Za sedlom vedie chodník severo-západným úsekom popod skalné bralá, ktoré boli doteraz v tieni. V ďalšom úseku to začína trošku viac kĺzať, obúvame si preto pre istotu mačky. Ešte kúsok a sme hore, vyššie to už nejde. Od chaty nám to na vrchol Jahňacieho štítu trvalo predpísaných 2:30 hod.

Jahňací štít ponúka taktiež nádherný výhľad na všetky svetové strany. Smerom na sever pozorujeme vápencové štíty Belianskych Tatier. Pohľadom na juh vidíme Lomnický štít (2634 m) aj s Observatóriom na jeho vrchole a mnoho ďalších štítov a vežičiek v jeho hrebeňovom komplexe.

Ďalej chodník už nevedie, preto návrat (aspoň) po chatu je tou istou cestou, teda po žltej TZ. Ďalej sa dá pokračovať po červenej TZ smerom na Veľkú Svišťovku, či Veľké Biele pleso, alebo aj po žltej TZ späť na Bielu Vodu. My sa rozhodneme ísť po červenej TZ smerom k Veľkému Bielemu plesu, následne po modrej TZ na Šalviový prameň a po žltej TZ opäť na Bielu Vodu. Urobíme taký menší okruh.

Technické parametre:

  • naša trasa: Biela Voda (925 m) – Chata pri Zelenom plese (1550 m) – Jahňací štít (2230 m) – Chata pri Zelenom plese (1550 m) – Veľké Biele pleso (1610 m) – Biela Voda (925 m)
  • obtiažnosť: stredne náročná
  • prevýšenie: 1305 m, celkové stúpanie: 1370 m, celkové klesanie: 1370 m
  • dĺžka: 21,1 km
  • čas: 8 – 9 hod.
    • – celú trasu podľa mapy.cz nájdeš tu.
    • – našu GPS trasu aj s pár fotkami nájdeš tu, alebo tu.


Čo dodať na záver?

Nie vždy sme mali dobré počasie, nie vždy nám svietilo slnko, nie vždy sme mali pekné výhľady. Ale o to tu až tak nešlo. Celá táto výzva bola pre mňa hlavne o kamarátoch, srande, dobrej nálade, psycho-hygiene, prekonaní sám seba v spojení s prechádzkou na čerstvom vzduchu a zdolávaním vrcholov najmenších veľhôr sveta.

Vďaka skvelej partii ľudí som vystúpil na nové štíty, znovu som si zopakoval výstup Kôprák, či na Kriváň ako symbol Slovákov. Znovu som sa vydal na Rysy, ale tento krát aj s mojou osobnou výzvou a to, vyniesť pripravený matroš na Chatu pod Rysmi. Za seba môžem povedať, že každý jeden štít mi priniesol iný zážitok, iný pohľad, iné myšlienky. Z túr som sa domov vždy vracal síce fyzicky unavený, ale psychicky oddýchnutý. Opäť sa mi potvrdilo, že aké je to naše malé Slovensko krásne a mnohí ani netušíme aký klenot tu máme.

Toto leto bolo v Tatrách naozaj nezabudnuteľné. Diplom a medaila je iba taká materiálna spomienka na to všetko.


Ak sa Vám tento článok páčil, odmeňte ho lajkom, alebo ho pošlite svojim známym ako odporúčanie. 🙂  Ďakujem !

Bude mi potešením, ak Vám tento článok v niečom poradí a pomôže.



Všetky fotky použité v tomto článku som zhotovil ja. V prípade, že fotka nie je moja, je pri nej uvedený zdroj. Osoby na fotkách súhlasili so zverejnením. 

Ak by ste chceli hocičo doplniť, poopraviť, spýtať sa, proste vyjadriť svoj názor, pokojne pridajte svoj komentár nižšie, alebo mi napíšte e-mail na info@cestujemtrekujem.com



Pridať komentár

Scroll Up