Albánsko,  Cestovanie,  Európa

Durrës – starobylé mesto na brehu Jadranského mora

Wizzair so svojou ponukou cien leteniek opäť nesklamal, keď ma ešte v októbri 2017 za necelých 20€ preniesol opäť-raz na Balkán. Tentokrát do krajiny čierneho orla, tiež aj Albánskom nazývanej, konkrétne do jej hlavného mesta, do Tirany. Prišli sme len tak, na predĺžený víkend, v sobotu tam a v utorok naspäť.

Rozhodol som sa, že ponúknutý čas využijeme naplno a pôjdeme pozrieť aj 35 km vzdialený Durrës (po slovensky Drač). Drač sa v poslednom období stáva, aj medzi Slovákmi, obľúbenou letnou dovolenkovou destináciou. My sme tu však boli mimo sezónu, v strede Októbra, keď sa tu teploty pohybujú niekde medzi 15-17°C. Na kúpanie to teda nebude – skôr na spoznávanie mesta pri príjemných teplotách.

A čo všetko sa dá v takom Drači vidieť a zažiť? To sa dozviete v nasledujúcich riadkoch. No poďme však po poriadku.


V článku sa dozvieš:

  • praktické info, ktoré je dobré vedieť pred cestou
  • niečo o histórii Draču a trošku o súčastnosti
  • ako sa dostať z letiska v Tirane do Durrësu a koľko stojí lístok
  • čo sa dá vidieť meste Durrës, teda v Drači
  • môj názor, či sa oplatí Durrës vidieť
  • koľko ma to celé stálo


Náš plán na Albánsko za 4 dni:

  • Sobota – 14:50 prílet do Tirany, presun do Draču
  • Nedeľa – Drač – návšteva mesta, poobede presun späť do Tirany
  • Pondelok  Tirana – prehliadka mesta
  • Utorok – voľno v Tirane, 15:30 odlet do Budapešti

Praktické info na začiatok:

  • treba do Albánska pas? – nie, stačí občiansky preukaz, ale môže byť aj pas
  • platí sa v Albánsku eurami? – nie, platí sa (albánskymi) lek-mi, drobné (qindarky) už nepoužívajú, kurz: 1€ = 133,692 ALL (k 14.10.2017), aktuálny kurz tu
  • mám si ešte doma zameniť peniaze? – nie, doma leky nezoženiete
  • kde zoženiem albánske leky? – priamo v Albánsku buď v zmenárňach na ulici, alebo v bankomatoch. Pozor! – ten letiskový strhne poplatok za výber 700 lekov (cca 5€), preto odporúčam vybrať si peniaze iba na bus, prípadne na taxík
  • je v Albánsku draho? – nie, je tam lacnejšie ako u nás
  • je tento výlet na dlho? – nie, budú stačiť 2 dni, na každé mesto stačí tak 1 deň, všetky hlavné pamiatky sú v centre mesta, či už v Dürresi, alebo v Tirane

Ako sme sa dostali do krajiny čierneho orla a do Draču?

Využili sme letecké spojenie spoločnosti Wizzair, ktorá okrem iného spája hlavné mesto Maďarska s tým Albánskym. Po približne hodine a pol pristávame v Rinas na medzinárodnom letisku Matky Terezy, cca 15 km od Tirany.

V našom čase pristáli ďalšie dve lietadlá, tak pasová kontrola ide naozaj neuveriteľne pomaly. Albánski občania sú vybavení behom chvíľky, no my musíme čakať v dĺĺĺĺĺhom rade pre cudzincov. Ja neviem, čo im to tak dlho trvá, veď sú to všetko európske lety. Po tridsiatich minútach sme konečne na rade, ukážeme občianske a bez slova pokračujeme ďalej. Ideme pohľadať bus do Draču, podľa letiskovej info stránky má ísť presne 15:30. 

Prídeme v predstihu na zastávku a prd, bus tam už žiadny nie je. To bude tým, že 15:30 žiadny bus nechodí. Podľa tabuliek pripevnených na pouličnom osvetlení by mal ísť až o 17:00. Nuž dobre teda no – iný kraj, iný mrav. Info stránka neplatí, platia „cirkusové“ tabuľky na verejnom osvetlení. 😀 Toto musia fakt zlepšiť !

Na autobuske už nikde nikoho, iba otravní taxikári, čo nás chcú zobrať za 25€ do Draču. Sme dvaja, tak skúšam zjednať cenu na polovicu, no nedarí sa mi. Nevadí, počkáme teda do piatej na bus, času máme dosť. Po chvíli sa dávam do rečí s jednou pani, ževraj aj ona s manželom ide do Draču. Opäť dohadujem a zjednávam cenu. Podarilo sa mi ho ukecať  na 2000 lekov pre štyroch priamo do Draču. Nakoniec to aj tak dobre dopadlo, za necelé 4€ na osobu sa vezieme v taxíku 35 km k moru.


Durrës, Drač, Dyrrhachion, Durazzo, Драч

Leží na pobreží Jadranského mora pri severnom okraji Dračskej zátoky, asi 30 km vzdušnou čiarou západne od Tirany.

Historické okienko

Drač založili grécki osadníci z Korfu v roku 627 p.n.l., ktorí ho nazývali Epidamnos. V roku 229 p.n.l. mesto dobyli Rimania, tí si ho premenovali na Dyrrhachium a začali tu budovať strategicky dôležitú cestu Via Egnatia do Solúnu, ktorú neskôr predĺžili až do Konštantínopolu (dnešný Istanbul). Mesto pod rímskou vládou prosperovalo ako významný obchodný prístav.

V roku 395 sa Rímska ríša rozdelila na východnú a západnú, pričom Drač pripadal do tej východnej, nazývanej tiež Byzantská, alebo Východorímska ríša. Po dlhom období byzantského panstva sa Draču v najprv zmocnili Bulhari. V tej dobe sa tiež pre Dyrrhachium objavuje bulharský ekvivalent mena: Drač. V roku 1081 mesto nakrátko ovládali Normani zo Sicílie. Definitívnu stratu pre Byzanciu však priniesol až rok 1185, kedy mesto dobyl sicílsky kráľ Viliam II. Od roku 1392 ovládali mesto Benátčania, ktorí ho začlenili do Benátskeho Albánska, ktorá bola súčasťou benátskych zámorských kolónii. V roku 1501 nad mestom prevzala moc Osmanská ríša.

Po prvej balkánskej vojne (1912-13) sa Osmanská ríša postupne rozpadáva a Drač je začlenený do novo vznikajúcej krajiny, do Albánska. Albánsko bolo vtedy zaostalou krajinou, ľudia žili prevažne na vidieku, dokonca päť zo šiestich Albáncov bola negramotná. V roku 1913 bol vďaka svojej starobylosti a významnej úlohe počas albánskeho národného obrodenia vybraný za hlavné mesto Albánska. Počas prvej svetovej vojny mesto okupovali Taliani, neskôr Rakúsko-Uhorsko, ktoré ho držalo až do konca vojny, do roku 1918. V roku 1920 mesto stratilo štatút hlavného mesta okrem iného aj kvôli tomu, že je ľahko napadnuteľné z mora, kdežto Tirana leží v bezpečnejšom vnútrozemí. Významnej modernizácie sa mesto dočkalo po ničivom zemetrasení v roku 1926 a hlavne po druhej svetovej vojne. Prvá albánska železnica, spájajúca Drač od roku 1949 s Tiranou a neskôr s Elbasanom, prispela k ďalšiemu priemyslovému rozvoju. Od roku 2000 je v prevádzke prvá albánska diaľnica z Drača do Tirany.

Dnešný Drač

V súčasnosti je druhým najväčším mestom Albánska, v ktorom žije viac ako 200 tisíc obyvateľov. Od roku 2014 je sídlom Albánskej internátnej školy. Drač je najdôležitejším prístavným mestom Albánska. Z ekonomického a kultúrneho hľadiska je v podstate hlavným mestom a taktiež turisticky vyhľadávaným prímorským letoviskom. Jeho hlavná pláž je plná výškových budov hotelov a reštaurácií.


Ako sa dostať z letiska v Tirane do Draču?

letiska Matky Terezy v Tirane, známe aj pod názvom letisko Rinas, sa dá do Durrësu a späť na letisko najjednoduchšsie dostať dvomi spôsobmi.

1 ) autobusom spoločnosti Adis Travel & Tours; (ono je to skôr mikrobus); lístok kúpite priamo u šoféra a stojí 480 lekov, cesta trvá približne 30-45 minút v závislosti dopravnej situácie, v Tirane sú dosť časté zápchy.

  • bus letisko Tirana → Durrës:
    • nástupište je za výstupnou halou hneď vľavo; konečná je na autobusovej stanici v Durrësi presne >> tu
    • podľa vylepeného plagátu na stanici v Drači premáva 7 dní v týždni v časoch 9:45, 12:15, 14:00, 15:30, 17:15, 19:00
  • bus Durrës→ letisko v Tirane: 
    • odchod je z autobusovej stanici v Durrësi presne >> tu
    • podľa vylepeného plagátu na stanici, premáva 7 dní v týždni v časoch 7:00, 9:30, 11:00, 13:00, 15:00, 16:30

2 ) taxíkom – cena sa pochybuje okolo 2500 lekov za jednu cestu, no treba zjednávať, určite sa to podarí.


Čo (sme stihli) vidieť v Durrësi, teda v Drači?

Do Draču prichádzame priamo z tiranského letiska v sobotu podvečer. Na (bývalé) hlavné mesto Albánska sme si vyčlenili 24 hodín.

Hneď oproti nášho Hotela Lido sa nachádzajú pozostatky byzantského fóra, ktoré môžme zaradiť medzi rímske pamiatky, keďže bolo vybudované okolo roku 395, keď bol Dyrrhachium, teda Drač začlenený do Byzantskej ríše. Ide o kruhovú stavbu dláždenú mramorom, obklopenú dórskymi stĺpmi. Na tom istom mieste nájdeme aj pozostatok stredovekej kamennej pevnosti zo 4. storočia p.n.l. (vstup sa neplatí, je to vidno z ulice Rruga Aleksander Goga). Tieto historické poklady boli odkryté iba „nedávno“, v 60. rokoch minulého storočia. Moje fotky boli fotené dosť v protisvetle, preto ponúkam aspoň tie z netu.

Ak pôjdeme severne po ulici Rruga Aleksander Goga, dostaneme sa k Múzeu vojny (Muzeu i Deshmoreve dhe Sallën e Luftës Relike). Na jeho priečelí nájdeme mozaiku z partizánskych bojov. Na čestnom mieste vonkajšej auly sú pripevnené tabule pomníkové ľudí, ktorí padli v bojoch za vlasť. V čase našej návštevy bolo múzeum zatvorené. Neviem, či je vôbec vo vnútri aj nejaká expozícia, zvonku múzeum na mňa pôsobilo skôr ako archív a nie ako múzeum.

Prehliadku mesta je asi najlepšie začať na Námestí slobody (Sheshi i Lirisë), kde sa „spájajú“ dve ulice Rruga Aleksander Goga a Bulevardi Epidamn. Okrem toho, že námestie je naozaj pekné s fontánou uprostred, nachádza sa tu hneď niekoľko stavieb, ktoré zaujmú našu pozornosť. A nielen tie, ale aj roxory, ktoré vytvárajú nezvyčajnú dekoráciu námestia.

Divadlo Alexandra Moissiho (Theatre Aleksandër Moisiu Theatre) postavené v roku 1953 za čias komunizmu. Divadlo nesie meno rakúskeho herca Alexandra Moissiho, ktorý bol albánskeho pôvodu.

Na vyvýšenej časti námestia stojí od roku 1931 Veľká mešita (Xhamia), ktorú dal postaviť albánsky kráľ Ahmet Zog I. na pozostatkoch pôvodnej osmanskej mešity. Aby sa odlíšila od malej, Fatihiovej mešity, dostala názov „nová“. Behom násilnej ateizácie počas komunizmu bola zatvorená a jej minaret bol zničený. Ďalšie poškodenie na seba nenechalo dlho čakať, keď ju v roku 1979 zasiahlo silné zemetrasenie. Po páde komunizmu bola opravená a v roku 1993 znovu otvorená. Vstup je voľný. Pred vstupom, tak ako do každej mešity, sa je potrebné vyzuť.

Až do pádu komunizmu v roku 1990 boli všetky stavby náboženského charakteru v Albánsku zatvorené, niektoré dokonca aj zbúrané a ich predstavitelia boli v lepšom prípade uväznení, v horšom povraždení.

Pokračujeme dolu po Bulevardi Epidamn, po ulici lemovanej palmami, hotelmi, kaviarňami, či obchodíkmi. Taká dosť živá ulica. Až sa dostaneme takmer k moru, no najprv sa zastavíme pri Benátskej veži (Kulla Veneciane). Postavili ju Benátčania v prvej polovici 15. storočia, keď držali mesto vo svojej moci. Táto 9 metrov vysoká veža má kruhový tvar s priemerom 16 metrov.

Dnes sa priestoroch veže nachádza bar Torra Veneciane, ktorý počas našej návštevy zíval prázdnotou. Neviem, či zato, že je po sezóne, alebo je to proste iba náhoda. Nám to samozrejme nevadilo mať bar iba tak pre seba. Hotový luxus. 😀 Z najvyššieho miesta je perfektný výhľad na more a promenádu.

Benátska veža je súčasťou starého byzantského opevnenia, ktoré dal postaviť na konci 5. storočia byzantský cisár Anastasios I., rodák z Draču. Opevnenie, ktoré uzatváralo jednu z najväčších pevností na Balkáne malo výšku 12 metrov a po obvode meralo takmer 4,5 kilometra. V roku 1273 bolo z veľkej časti zničené zemetrasením.

Socha partizána hneď vedľa Benátskej veže pripomína odpor mestskej domobrany pod vedením v Muja Ulqinaku, keď sa tu 7. apríla 1939 vylodili talianski fašisti. Mestskú domobranu vtedy tvorilo asi 360 Albáncov, ktorí mali k dispozícii iba niekoľko pištolí, pár pušiek a tri guľomety. I s tak malou výbavou dokázali fašistom vzdorovať niekoľko hodín. Neskôr na nákladných lodiach dorazili talianské tanky a mesto s nimi ľahko dobyli.

Poďme už k moru! Prejdeme okolo ďalšieho bojovníka, či partizána k mestskej pláži a promenáde.

Treba promenádu nejako extra predstavovať? Myslím, že nie. Ale OK, predsa teda. Nachádza sa tu množstvo hotelov, výborných reštaurácií, či kaviarní. Ideálne miesto na prechádzku popri šumiacom mori. Piesočná pláž popri promenáde bola dosť špinavá, čo môže byť spôsobené, že je jednoducho po sezóne a už je neudržiavaná. Za „hrádzou“ to bol akoby iný svet, zrazu vidíme aj čistú pláž.

Albánsko je síce moslimská krajina, no nie zaryto ortodoxná. Takže žiadne povinné burky, či hijaby, žiadny zákaz bravčového, alebo alkoholu. Dievčatá tu kráčajú v minisukniach, šatku cez vlasy človek vidí len výnimočne, v reštauráciách si v pohode dáte bravčový rezeň, či v bare vypijete obľúbenú albánsku rakiju. Nuž, iný kraj, iný mrav. 

Ak sa vydáme opačným smerom, k prístavu, objavíme Ortodoxný kostol sv. Pavla a Astiusa. Kostol je bazilika s kupolou obklopenou stĺpovými vestibulami. Je pokrytá bielym kameňom a strecha je pokrytá typickou byzantskou červenou škridlou. Kostol je pomerne nový, keďže bol dokončený v roku 2002.

Vráťme sa kúsok späť, konkrétne za staré byzantské hradby. Za nimi sa nachádza obrovský rímsky amfiteáter (Amfiteatri i Durrësit). Dal ho postaviť na začiatku 2. storočia pravdepodobne za vlády rímskeho cisára Trajána. V tej dobe sa jednalo o naozaj impozantné dielo, veď doň vošlo 15 – 20 tisíc divákov. Dnes je označovaný za najväčší amfiteáter, ktorý bol vôbec postavený na Balkánskom polostrove. Má elipsovitý tvar, jeho dlhšia os merala 132 metrov, kratšia o 19 metrov menej, teda 113 metrov. V 20 metrov hlbokom amfiteátri sa odohrávali prevažne gladiátorské zápasy. Vo vnútri stojí i byzantská kaplnka zo 4. storočia, vyzdobená mozaikami. Keď v 6. storočí amfiteáter prevzala kresťanská komunita, gladiátorské zápasy tu nadobro skončili. Pri jeho stavbe sa dbalo na to, aby dokázal odolať aj zemetraseniu. Nie však až takému, ktoré ho v roku 1273 do značnej miery zničilo. Bol objavený podobne ako byzantské fórum, iba „nedávno“, v 60. rokoch minulého storočia. Celý objekt sa dá vidieť aj z ulice, ale vedzte, že to najlepšie sa ukrýva pod zemou.

Tip pre Vás: Amfiteáter je otvorený denne od 8:00 – 20:00. Platí sa vstupné 200 lekov.

Od amfiteátra pozdĺž hradieb do kopca po uliciach Rruga Teodor Komneni a Rruga Kont Urani sa dá dostať k osamotenej vile na kopci. Presne k tej, ktorú je vidieť dolu z promenády. Bol postavený ako darček pre albánskeho kráľa Ahmeda Zogu, skrátene Zog I., ktorý ho používal ako letné sídlo. Počas nepokojov v roku 1997 bola táto prepychová vila vyrabovaná a neskôr ju oddelili bariérou z ostnatého drôtu a uzatvorili.

Typickým pre Albánsko a pre Drač nevynímajúc sú Mercedesy. Všetci tu na nich jazdia. Je to pre nich akýsi symbol demokracie a západného sveta.


Cesta z Draču do Tirany.

Najlepšia a najlacnejšia voľba ako ísť späť do Tirany je lokálnym mikrobusom zo stanice. Ale…

Ak by ste hľadali nejaký časový harmonogram, musím vás sklamať, taký neexistuje. Pre cudzinca neznalého pomerov je to veľmi ťažká orientácia. Funguje to tu na princípe malých mikrobusov, ktoré idú až keď sa naplnia (cca 15-20 ľudí). Šofér mikrobusu stojí pred ním a vykrikuje smer, na ktorý práve ide. Vládne tu naozaj pravý albánsky chaos.

Počujeme 4x „tirona“, tak ideme k nemu, ešte skontrolujem čelné sklo – OK, je tam pricapená tabuľa TIRANA, takže sme správne. Šofér po anglicky nevie, na kalkulačke ukáže číslo 100, čo je cena lístka na osobu. Fajn, 100 lekov = 0,75€, cena ako u nás za MHD. Cesta trvá po diaľnici približne 45 minút s rôznymi zastaveniami pre domácich na vystupovanie a nastupovanie. Samozrejme nikde žiadna zástavka, proste iba tak.

Konečná je na Terminali I Autobuzave të Jugt (Autobusový Terminál I. – Juh) v okolí „Eagle Square“ (nejedná sa o žiadne námestie, ale o poriadne rušný kruháč).


Koľko ma to celé stálo?

  • vlak Nitra – Budapešť – Nitra: 13€
  • letenka Budapešť – Tirana – Budapešť: 19,80€
  • ubytko s raňajkami Drač + Tirana (3 noci pre 2 osoby): 112€ => 56€ / osoba
  • taxík do Draču (1000 lekov): 7,50€ => 3,75€ / osoba
  • spiatočný bus do Tirany (100 lekov): 0,75€
  • bus na letisko v Tirane (250 lekov): 1,90€
  • jedlo + pitie: 25€
  • vstupenky: 1,50€
  • suveníry: 3€
  • Spolu na 1 osobu: 124,70€ 

Čo dodať na úplný záver?

Prímorský Drač môžem odporučiť všetkým tým, ktorý majú radi nielen more, ale aj históriu a kultúru. Treba byť ale pripravený na to, že stále sme na Balkáne a zvlášť v Albánsku, kde tie služby ešte nie sú na akej-takej úrovni. Ale ak mu dáte šancu, určite si získa vaše srdce!


Ak sa Vám tento článok páčil, odmeňte ho lajkom, alebo ho pošlite svojim známym ako odporúčanie. 🙂  Ďakujem !

Bude mi potešením, ak Vám tento článok v niečom poradí a pomôže.



Všetky fotky použité v tomto článku som zhotovil ja. V prípade, že fotka nie je moja, je pri nej uvedený zdroj. Osoby na fotkách súhlasili so zverejnením. 

Ak by ste chceli hocičo doplniť, poopraviť, spýtať sa, proste vyjadriť svoj názor, pokojne pridajte svoj komentár nižšie, alebo mi napíšte e-mail na info@cestujemtrekujem.com



Pridať komentár

Scroll Up