Cestovanie,  Európa,  Srbsko

Niš – mesto Konštantína Veľkého

Počul som, že Ryanair lieta do juhosrbského Nišu. Pýtam sa sám seba, prečo práve do Nišu? Čo je tam zaujímavé? Nikdy som o takom meste nepočul. OK, booknime si to, veď obojsmerná letenka na polku mája vychádza necelých 20€. V rámci cesty navštívime najskôr Belehrad. 


V článku sa dozvieš:

  • praktické info, ktoré je dobré vedieť pred cestou
  • niečo o histórii mesta
  • ako sa dostať z letiska do mesta
  • čo vidieť v Niši
  • koľko ma to celé stálo
  • aké sú naše pocity z mesta

Náš plán na Srbsko za 4 dni:

  • Piatok – 15:40 prílet do Nišu, presun busom do Belehradu
  • Sobota – Belehrad – návšteva mesta
  • Nedeľa – Belehrad – návšteva mesta, poobede presun busom späť do Nišu
  • Pondelok – Niš – návšteva mesta, 16:05 odlet do Bratislavy


Praktické info na začiatok:

  • treba do Srbska pas? – nie, stačí občiansky preukaz, ale môže byť aj pas.
  • majú rovnaké písmo ako my? – áno aj nie – používajú dve písma – používajú latinku aj cyriliku (cyrilika je odvodená z azbuky)
  • platí sa v Srbsku eurami? – nie, platí sa (Srbským) dinárom, s drobnými (para) do styku ani neprídete; kurz: 1€ = 123,714 RSD (k 15.05.2017), aktuálny kurz tu.
  • mám si ešte doma zameniť peniaze? – nie, doma dináre nezoženiete
  • kde zoženiem srbské dináre? – v zmenárni (v meste ich je dosť, doslova na každom kroku – preto si zober eurá tam), bankomatov je pomenej
  • je v Srbsku draho? – nie, ceny sú porovnateľné s našimi
  • je to v Niši na dlho? – nie, budú Vám stačiť 1-2 dni
  • ako sa dostanem z letiska do mesta? – MHD autobusom č.34, premáva zhruba každých 30 minút, lístok stojí 60 RSD (0,50€).
    • Mapu MHD mesta Niš najdeš tu alebo aj tu
      Cestovné poriadky MHD mesta Niš najdeš tu. (žiaľ, je iba v srbskom jazyku a v cyrilike) 

Všetky pamiatky, múzeá a galérie v Srbsku, kde sa platí vstupné sú v pondelok zatvorené.


Niš, Ниш

– v súčasnosti tretie najväčšie mesto Srbska patrí medzi najstaršie mestá na Balkáne. Mesto založili v 3. storočí p.n.l. Kelti a dali mu meno Navissos. Neskôr mesto dobyli Rimania a premenovali ho na Naissus, následne patrilo Byzantskej ríši, na konci 6. storočia sa tu začali usadzovať prví Slovania a dali mu názov Niš. V 15. storočí padol Niš do rúk Turkov, no na konci 19. storočia ho získali opäť Srbi. Mestom viedla strategická cesta východ-západ, spájajúca mesto Konstantinopol (dnešný Istanbul) s Belehradom. V 20. storočí Niš poznamenala prvá a druhá svetová vojna. Hlavne počas tej druhej bolo mesto značne poškodené. Ďalšou zdrvujúcou ranou pre Niš bolo bombardovanie vojskami NATO v 90-tych rokoch minulého storočia. Azda najznámejším rodákom mesta je rímsky cisár Konštantín Veľký, po ktorom je pomenované aj miestne letisko.


Poďme to tam teda pozrieť. Ale ako? 

Let z Bratislavy do Nišu mal trvať hodinu a pol. Napokon z toho bola presná hodina. Takže fajn, pol hodinka ušetrená. Vystupujeme na malom letisku Konštantína Veľkého v Niši, iba 5km od centra mesta. Letisková budova skôr pripomína nejaké malé zdravotné stredisko, ako letisko, ale budiš. Dôležité je, že sme pristáli a všetko je fajn. Pasová kontrola prebieha hladko a bez problémov. Na letisku je jediná zmenáreň (čiže určite má horší kurz oproti mestu). Meníme teda iba pár euro na bus do mesta.  

Z letiska do centra mesta premáva MHD autobus č.34 zhruba každých 30 minút, lístok stojí 60 RSD (0,50€). Info o tom, kde sa dajú kúpiť lístky na bus sme nenašli. Nasadneme teda do predpotopnej tridsaťštvorky a uvidíme. Počas jazdy sa odrazu zjaví sprievodca v žltej reflexnej veste a pýta sa „koliko?“ Myslím, že sa pýta na počet lístkov. Hovorím tri (hold, srbčina je tiež slovanský jazyk), pre istotu aj ukazujem na ruke 3 prsty. Pochopili sme sa, dávam mu 180 dinárov, on mne zase bloček z ručného prístroja. Cesta z letiska do centra mesta (aut. stanica) trvá približne 20 minút.

  • Mapu MHD mesta Niš najdeš tu alebo aj tu
  • Cestovné poriadky MHD mesta Niš najdeš tu. (žiaľ, je iba v srbskom jazyku a v cyrilike)

Čo vidieť v meste Niš?

Je pondelok, takže všetky platené pamiatky sú zatvorené. Ale do jednej takej sme sa predsa len dostali. No poďme pekne poporiadku.

Pevnosť nad riekou Nišava

Niš má tiež svoju pevnosť (Niška tvrđava), je o niečo menšia ako tá v Belehrade. Nachádza sa na pravom brehu rieky Nišava, na mieste, kde sa približne v 2. storočí nachádzalo rímske antické mesto Naissus. Postupom času bola niekoľkokrát búraná a prestavovaná.

Dnešný stav pochádza väčšinou z rokov 1719-23, keď sa jej zmocnili Turci po strate Belehradu. Vstupnou bránou do pevnosti a symbolom mesta je Istanbulská brána (Stambol kapija).

Pevnosť je obkolesená 8 metrov vysokými, 3 metre širokými a vyše 2 km dlhými hradbami. Verejnosti bola sprístupnená až v roku 1950, dovtedy sa jednalo o vojenský objekt. V pevnosti sa nachádza pekný veľký park plný zelene. Ideálne miesto na oddych a na večernú prechádzku bez vyblikaných výkladov. Vstup do pevnosti je voľný.

V pevnosti postupne nájdeme:
  • HAMAM – turecké parné kúpele, postavené v roku 1498 v blízkosti Istanbulskej brány. Sú najstarším zachovaným zariadením z obdobia osmanskej vlády v meste. Dnes je v kúpeloch už len reštaurácia.
  • Arsenal – bývalý sklad zbraní a streliva z roku 1857. Od jeho obnovy v roku 1972 sa táto budova používa ako umelecká galéria.
  • Pamätník princa Milana Obrenovića a osloboditeľov mesta Niš – má tvar nábojnice, ktorá symbolizuje pevnosť ako vojenskú základňu.
  • Bali Begova mešita – postavená v roku 1521. Minaret sa však už nezachoval. Od roku 1976 slúži ako galéria (otvorená je utorok-nedeľa v čase 12:00-18:00).
  • Lapidárium – zbierka náhrobných kameňov a sôch z 1.-4. storočia, jedny z najstarších pozostatkov rímskeho mesta Naissus. 
  • Pozostatky cisárskeho paláca zo 4. storočia – s najväčšou pravdepodobnosťou sa v ňom narodil neskorší rímsky cisár Konštantín Veľký.

Univerzita a Univerzitné námestie

Nachádzajú sa vľavo od Istanbulskej brány. Budova univerzity bola postavená v roku 1889 najprv ako administratívna budova. V rokoch 1913-15 sem boli po evakuácii z Belehradu presťahované štátne úrady Srbského kráľovstva. V roku 1965 bola založená Nišská univerzita, ktorá sa tu v tom istom roku aj usídlila.

Na univerzitnom námestí sa nachádza pomník obetiam bombardovania NATO v roku 1999. Stojí na mieste, kde 7. mája 1999 dopadli bomby, ktoré usmrtili 15 civilistov. Dodnes vidieť na fasádach domov zbytky po črepinách, hlavne na ulici Šumatovačka. Smutné, fakt veľmi smutné. 🙁

Námestie kráľa Milana I.

Od pevnosti sa dostaneme na menšie Námestie kráľa Milana I., ktorému dominuje Pamätník osloboditeľov Nišu z roku 1937. Pamätník predstavuje obdobie vojen za oslobodenie vedené proti Turkom, Bulharom a Nemcom. V spodnej časti pamätníku sú z každej strany zachytené dejinné udalosti mesta. Roky 1874 a 1877 zobrazujú obdobie boja za oslobodenie od Turkov a roky 1915 a 1918 zase začiatok okupácie a oslobodenie mesta počas prvej svetovej vojny. Na vrchole je jazdec na koni (hlásateľ sloboty) v životnej veľkosti držiaci v ruke vlajku. Z jednej strany námestia sú historické budovy a na opačnej strane zase úradoval socializmus.

Pešia zóna a Drotárska alej

Tak ako každé mesto, tak aj Niš má svoju pešiu zónu. Nájdete tu kopec reštaurácií, dva veľké obchodné domy so známymi značkami, zmenárne na každom kroku. Pouličných umelcov sme tu nevideli, možno tu ani nie sú takí. Ulica pôsobí na nás rozpačito, je to také všeho chuť – staršie budovy, doplnené socialistickými ozrutami a do toho ešte obchodné domy postavené v štýle 21. storočia.

Z historického hľadiska je zaujímavá Drotárska alej (srbsky – Kazandžijsko sokače) dnešná Kopitareva ulica – staré mestské centrum, postavené v prvej polovici 18. storočia. Jediná časť obchodnej štvrti starého Nišu, ktorá sa zachovala. Dnes na tomto mieste nájdeme  mnoho výborných reštaurácií a kaviarní. V jednej z nich sme boli aj my, a jedlo bolo výborné.

Koncentračný tábor Crveni krst (Červený kríž)

Počas druhej svetovej vojny sa Srbsko postavilo navzdor nacistickému Nemecku, čo viedlo k vyvraždeniu tisícok Srbov. Pôvodná kasáreň sa v rokoch 1941-44 zmenila na koncentračný tábor, v ktorom boli väznení Srbi, Židia, Rómovia, ale aj komunisti a politicky nepohodlní ľudia. Od roku 1967 je z neho múzeum a slúži ako najsilnejšie memento vojny. 

Nám sa sem podarilo nakuknúť, aj keď je pondelok. Vstupná brána bola otvorená, tak sme vošli. Podarilo sa mi urobiť pár cvakov foťákom z tohto strašného miesta. Chvíľku iba tak zastavím, zavriem oči a presuniem sa mysľou 70 rokov späť. Uvažujem, čo sa tu mohlo diať. Po chvíli ma niekto ohlási. Ako dobre, že je to personál múzea a nie nejaký „Herr Kommandant“.

Do Múzea sa platí vstupné (200 RSD – dospelý / 150 RSD – šudenti), on-line predaj som nenašiel (možno ani nie je). Nachádza sa v centre mesta, kúsok od autobusovej stanice. Viac info tu

Veža lebiek – Ćele Kula (ЋЕЛЕ КУЛА)

Veža z lebiek srbských vzbúrencov zabitých osmanskou armádou v bitke na hore Čegar v roku 1809. Ako je známe, Turci mali radi ľudské kosti ako stavebný materiál, takže do veže povkladali lebky porazených Srbov. Veža bola postavená ako varovanie pre každého, kto sa postaví proti Osmanskej ríši. Pri stavbe poslednej rady chýbalo 30 hláv. No hnev a nemilosrdnosť osmanského Pašu bola taká veľká, že nariadil usmrtiť ďalších 30 srbských zajatcov, aby dokončil radu a ich hlavy boli do veže osadené bez kože.

Pôvodne bolo vložených do veže 952 lebiek, dnes ich tam zostalo „iba“ 59 a stále ilustrujú všetky hrôzy tureckej nadvlády. Neskôr bola veža vsadená do kaplnky. V Srbsku patrí medzi kultúrne pamiatky mimoriadneho významu.

Je troška ďalej od centra, ale nevadí. Odvezie Vás tam bus – linka č.10 (medzi námestím Kráľa Milana I. a pešou zónou nasadnete na bus, pred H&M-kom je zástavka) a vystúpite na konečnej. Tiež tam stoja aj linky č.1, č.3. Platí sa tu vstupné (200 RSD – dospelý / 150 RSD – šudenti). Viac info tu.

Mediana

Je jednou z najvýznamnejších archeologických pamiatok na srbskom území. Objekt bol vybudovaný v 2. až 4. storočí. Obytné vily boli luxusné, pohodlné a na vysokej umeleckej úrovni. Ako svoju rezidenciu ju využívalo šesť rímskych cisárov – Konštantín II., Constans, Vetranion, Julianus, Valentinianus a Valens.

Nachádza sa ďalej od centra. Odvezie Vás tam bus – linka č.1, č.3 (medzi Námestím kráľa Milana I. a pešou zónou nasadnete na bus, pred H&M-kom je zástavka) a vystúpite na zastávke Mediana, alebo Elektronska Industria. Platí sa tu vstupné (200 RSD – dospelý / 150 RSD – šudenti). Viac info tu.

Pamätníky 

  • Spomienkový park Bubanj sa nachádza sa na mieste, kde si Nemci počas druhej svetovej vojny zriadili popravisko, na ktorom brutálnym spôsobom popravili odhadom 10.000 ľudí. Presný počet sa nevie, nakoľko Nemci pred koncom vojny telá vykopali a spálili. Pamätník v tvare troch pästí (mužská, ženská a detská) vznikol v roku 1963 a pripomína tak hrôzu druhej svetovej vojny. Nachádza sa tu. Dá sa sem dostať busom – linka č.8.
  • Pamätník na vrchu Čegar venovaný srbským vojakov a ich veliteľovi Stevanovi Sindjelicovi, ktorí bojovali v bitke prvého srbského povstania v roku 1809. Po bitke na Čegare postavili Turci z lebiek zavraždených vojakov už spomínanú lebkovú vežu. Prvý pamätník tu vznikol po oslobodení Nišu v roku 1878, dnešný stav je z roku 1927. Nachádza sa za mestom, preste tu

Do pozornosti tiež dávam dobre spracovanú turistickú web stránku mesta Niš.


Koľko ma to celé stálo?

  • letenka Bratislava – Niš – Bratislava:  20€
  • ubytko Belehrad + Niš (3 noci, 3 osoby):  142€ => 47,30€ / osoba
    • Belehrad:  91€ (2 noci s raňajkami) => 30,30€ / osoba
    • Niš:  51€ (1 noc s raňajkami) => 17€ / osoba
  • bus Niš – Belehrad – Niš:  20€
  • bus letisko Niš – centrum – letisko Niš:  1€
  • jedlo + pitie:  40€
  • suveníry:  4€
  • vstupenky:  4€
  • Spolu na 1 osobu: 136,30 €

Je to veľa, či málo? Ja si myslím, že v pohode cena. Za predĺžený víkend bez nejakého obmedzovania minúť 136€ a pritom vidieť dve zaujímavé balkánske mestá si myslím, že nie je až tak veľa. Za tie peniaze to určite stálo.


Aké sú pocity z mesta?

Keď som kupoval letenky, ani som len netušil do akého historicky významného mesta ideme. Na mňa, alebo teda na nás, Niš zapôsobil svojou bohatou históriou siahajúcou do čias Rímskej ríše. Našli sme tu stopy besnenia a brutálnej nadvlády Osmanskej ríše, ale aj odkaz vyčíňania nemeckej armády počas druhej svetovej vojny. Je vidieť, že toto mesto si počas svojej histórie toho odtrpelo veľa, nehovoriac o bombardovaní mesta pred takmer 20-mi rokmi vojskami NATO. No aj napriek tomu tu stále žijú ľudia, navonok usmiati, ale čo sa skrýva v ich dušiach, to si môžme iba myslieť. Niš si to u nás troška pokazil viditeľnou socialistickou architektúrou, ale to mu vieme prepáčiť.

Určite sa Niš oplatí vidieť. A keď ho spojíte s výletom do Belehradu, tak ako my, určite neoľutujete.


Ak sa Vám tento článok páčil, pokojne ho odmeňte lajkom. Bude mi potešením, ak Vám tento článok v niečom poradil alebo aj pomohol. 🙂

Ak poznáte niekoho, komu by tento článok tiež pomohol, tak ho pokojne zdieľajte na Facebooku. Alebo mu ho aspoň pošlite do správy. 🙂

Ďakujem ! 🙂



Všetky fotky použité v tomto článku som zhotovil ja. V prípade, že fotka nie je moja, je pri nej uvedený zdroj. Osoby na fotkách súhlasili so zverejnením. 

Ak by ste chceli hocičo doplniť, poopraviť, spýtať sa, proste vyjadriť svoj názor, pokojne pridajte svoj komentár nižšie, alebo mi napíšte e-mail na info@cestujemtrekujem.com



Pridať komentár

Scroll Up