Plovdiv - historická perla Bulharska

⏱️ doba čítania: 13 minút

V rámci cesty do Sofie, som sa rozhodol, že navštívime aj nejaké iné mesto v okolí do 150 km. Voľba padla na druhé najväčšie mesto Bulharska – na Plovdiv.

Plovdiv je moderné mesto s bohatou históriou siahajúcou až do stredoveku. Pri prechádzke starobylými uličkami mesta uvidíme impozantné budovy postavené Rimanmi, turecké minarety, či kostoly, ale aj nádherné farebné domčeky z obdobia národného obrodenia. Dokonca v roku 2019 mu pripadne významný európsky titul, kedy sa stane Európskym hlavným mestom kultúry.

Pozývam Vás do Plovdivu – do historickej perly Bulharska.

V článku sa dozvieš:

praktické info, ktoré je dobré vedieť pred cestou
niečo o histórii mesta
ako sa dostať vlakom zo Sofie do Plovdivu, + koľko stojí lístok
čo vidieť v Plovdive
z čoho sme boli najviac prekvapení
koľko ma to celé stálo
či sa oplatí Plovdiv vidieť
na konci nájdeš aj turistické mapy

Náš plán na Bulharsko za 4 dni:

Nedeľa – 11:00 prílet do Sofie, prehliadka Sofie, večerným vlakom presun do Plovdivu
Pondelok – Plovdiv – návšteva mesta, poobede presun vlakom späť do Sofie
Utorok – Sofia– návšteva mesta,
Streda – 11:20 odlet do Bratislavy

Praktické info na začiatok:

treba do Bulharska pas? – nie, stačí občiansky preukaz, ale môže byť aj pas.
majú rovnaké časové pásmo ako my? – nie, je tam o +1 hodinu viac.
majú rovnaké písmo ako my? – nie, používajú cyriliku (je odvodená od ruskej azbuky)
platí sa v Bulharsku eurami? – nie, platí sa (bulharskými) leva-mi, drobné majú stotinky; kurz: 1€ = 1,955 BGN (kurz je nemenný od roku 1997)
mám si ešte doma zameniť peniaze? – nie, netreba – bankomatov je všade dosť, hneď prvý je napr. vo výstupnej hale letiska v Sofii
je v Bulharsku draho? – nie, je tam porovnateľne ako u nás
je to v Plovdive na dlho? – nie, budú stačiť 1-2 dni, všetky hlavné pamiatky sú v centre mesta

Plovdiv, Пловдив

Mesto sa nachádza vo východnej časti Hornotráckej nížiny na oboch brehoch rieky Marica. Samotné mesto sa rozdeľuje na dve časti, staré a nové. Staré mesto sa rozkladá na troch kopčekoch: Strážny pahorok (Nebet Tepe), Pahorok umelcov (Džambas Tepe) a Pahorok rozvodí (Taksim Tepe).

Historické okienko

Najstaršie zmienky osídlenia Plovdivu, ktoré boli objavené sú z obdobia 4.000 rokov p.n.l., čo ho radí medzi TOP 10 najstarších miest na svete (rôzne zdroje uvádzajú rôzne umiestnenia, ale faktom je výsledok TOP 10).

Mesto bolo pôvodne tráckou osadou, ktorá niesla meno Eumolpias. V roku 342 pred Kr. túto osadu dobyl macedónsky vládca Filip II. a od tých čias sa mesto volalo Philippopolis (po slovensky Filipopol). Behom 1. storočia, v čase rímskej nadvlády dostalo názov Trimontium (Mesto troch pahorkov) a stalo sa hlavným mestom rímskej provincie Trácia. V období sťahovania národov bolo niekoľkokrát zničené barbarskými kmeňmi. V roku 250 ho vypálili Góti, v roku 441 ho zničili Húni vedení Attilom, o trdsať rokov neskôr znovu Góti. V polovici 6. storočia sa na balkánskom poloostrove usadili Slovania, zmenili etnické pomery v regióne a mesto nazývali Pulden a Plundiv. V roku 815 si mesto podmanil chán Krum. V období raného stredoveku bolo striedavo v bulharských a byzantských rukách.

V roku 1365 sa mesto dostalo na vyše 500 rokov pod tureckú nadvládu a teda súčasťou Osmanskej ríše pod názvom Philibe. Až po oslobodení ruskou armádou v roku 1878 sa stáva hlavným mestom tureckej autonómnej oblasti Východná Rumélia. V roku 1885 bola táto provincia pripojená k Bulharsku a Plovdiv sa tak stáva jeho súčasťou.

Dnešný Plovdiv

V súčasnosti je Plovdiv druhé najväčšie mesto v Bulharsku, hlavné a najväčšie mesto Plovdivskej oblasti. Je administratívnym centrom okresu Plovdiv a dôležitým ekonomickým, dopravným, kultúrnym a vzdelávacím centrom. Okrem iného sa tu nachádza univerzita, Národné divadlo, Národná opera, symfonický orchester, Etnografické múzeum a Archeologické múzeum. V roku 2019 mu pripadne významný európsky titul, kedy sa stane Európskym hlavným mestom kultúry. Plovdiv je aj partnerským mestom našich Košíc.

Ako sme sa dostali do Plovdivu?

Využili sme nové letecké spojenie spoločnosti Wizz Air, ktorá spája naše hlavné mesto s tým bulharským. Cena spiatočnej letenky (21€) na koniec letných prázdnin hovorí jasnou rečou – ide sa! Krátko pred jedenástou hodinou dopoludnia miestneho času pristávame na sofijskom letisku vzdialenom iba 8km od centra mesta. Pasová kontrola prebehne hladko a bez zdržiavania. Všetky dôležité informácie ako sa dostať z letiska do centra nájdeš v článku o Sofii na začiatku vo vrchnej polovici.

Do Plovdivu pôjdeme tento-krát pre zmenu vlakom. Cesta trvá 2,5-3 hodiny v závislosti akým typom vlaku pôjdeme. Lístok stojí 9 leva. My si kúpime rovno spiatočný za 14,40 leva, vyjde to tak lacnejšie.

Vlakové spoje sa dajú pozrieť tu. On-line rezervácia funguje iba na nočné spoje.

Dva spôsoby ako ísť vlakom zo Sofie do Plovdivu.

buď z hlavnej železničnej stanice (je v centre), lístok si kúpite priamo na stanici. Nápisy na elektronických tabuliach boli iba v cyrilike. Chvíľu čakám, či sa to prehodí do latinky a nič, stále je to v cyrilike. Takže pozor – Plovdiv = Пловдив, dobre si to zapamätajte.
alebo keď pôjdete metrom z letiska a vystúpite na zastávke „Iskarsko Shose – Искърско шосе“. Stojí tu ten istý vlak, ktorý ide z hl. stanice – takže ušetríte čas. 🙂 Nie som si istý, či sa tu dá kúpiť lístok na stanici, keď nie, tak určite u sprievodcu áno.

Pozri aj SOFIA – NENÁPADNÁ KRÁĽOVNÁ BALKÁNU

Čo (sme stihli) vidieť v Plovdive?

Historické centrum nie je veľmi veľké, ale zato na históriu bohaté. Naše prvé kroky vedú do starého mesta k azda najvýznamnejšej pamiatke z čias minulých, ktorá plní svoj účel aj v dnešnej dobe, a tou je antické divadlo.

Antické divadlo (amfiteáter) Philippopolis-u

Je jedným z najlepšie zachovaných antických divadiel na svete. Divadlo bolo postavené v 90. rokoch 1. storočia n.l., keď bol Philippopolis pod vedením rímskeho cisára Titusa Flaviusa. Divadlo slúžilo svojmu účelu do konca 4.storočia a zmestilo sa do neho vyše 6.000 divákov. Po nájazdoch Húnov vedení Attilom, ho v 5. storočí úplne zničili a neskoršie zemetrasenia ho vymazali z povrchu zemského. Až začiatkom 70-tych rokov 20. storočia ho odhalil nečakaný zosuv pôdy z kopca. Následne prebehol archeologický výskum, kedy bolo divadlo vykopané spod nánosov zeminy a znovu obnovená jeho činnosť.

Po obnove má divadlo už „len“ polovičnú kapacitu. Dnes je plne prispôsobené modernému kultúrnemu životu mesta. Aktuálne slúži nielen ako turistická atrakcia, ale aj ako scéna pre divadelné hry, koncerty, rôzne verejné podujatia kultúrneho charakteru. Aj v čase našej návštevy sa javisko menilo a prispôsobovalo na nejakú pripravovanú hru.

Tip pre Vás: Platí sa tu vstupné 5 leva. Amfiteáter je otvorený počas celého roka sedem dní v týždni (November-Marec: 9.00 – 17.30, Apríl-Október: 9.00 – 18.00).

Staré mesto (Стария град)

Je podľa mňa najkrajšia, najfarebnejšia a najhistorickejšia časť mesta, ktorá je dokonca označená za Architektonickú rezerváciu. Od roku 2004 je „Staré mesto“ zahrnuté do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V rámci rezervácie sa tu nachádzajú pamiatky zo všetkých epoch vývoja mesta od antiky cez stredovek až po bulharské národné obrodenie.

– Stredoveké pamiatky

Na pahorku Nebet Tape sa zachovali zvyšky najstaršieho osídlenia mesta založeného Trákmi ešte v rokoch 4.000 pred n.l. Neskôr mesto prebral Filip II. Macedónsky a po ňom Rimania. Dochované sú hlavne zvyšky hradieb a veží, ale aj iných budov a stavieb.
Stredoveká brána Hisar Kapia ešte z rímskych čias postavená pravdepodobne v 2. storočí n.l. Jej súčasný vzhľad sa datuje zhruba do 11. storočia. Brána je jedným z troch vstupov (východnej, severnej a južnej) do starovekého Philippopolisu. Z Východnej brány zostali už len ruiny. No a samozrejme Antické divadlo (amfiteáter) Philippopolisu.

– Pamiatky z obdobia bulharského národného obrodenia

Sú to hlavne domy bohatých (zámožnejších) obchodníckych rodín, ktoré obchodovali najmä medzi Európou a Orientom. Boli postavené na konci 18. a najmä v 19. storočí plovdivskými architektmi, majstrami ale aj umelcami. V mnohých z nich sa dnes nachádzajú múzeá a galérie, takže milovníci umenia si tu naozaj prídu na svoje.

Balabanov dom, ktorý je symbolom kultúrneho života v meste. Organizuje sa tu množstvo akcií, ako sú divadelné predstavenia, koncerty, výstavy, literárne čítania. Dom bol postavený v 19. storočí neďaleko námestia Sv. Konštantína a Elena. (Otvorený je od 8:30-17:00, vstupné je 5 leva dospelí, 1 leva študenti).
Lamartinov dom, postavený v r. 1830 pre bohatého kupca Georgiho Mavridiho. Je to jedna z najväčších a najsymetrickejších budov starého mesta. V roku 1833 sa v dome na 3 dni ubytoval francúzsky národný básnik a politik Alphonse de Lamartine na svojej spiatočnej ceste z Orientu a odvtedy dom nosí jeho meno.
Hindliyanov dom, pôsobí ako porcelánový modrý dom. Postavený v r. 1835 pre obchodníka a majiteľa pôdy Stephana Hindliyana. Vnútorná a exteriérová výzdoba domu je jedným z najbohatšie zdobených v starom meste. (Otvorený je od 9:00-17:00, vstupné je 5 leva dospelí, 1 leva študenti).
a kopu ďalších naozaj pekných farebných meštiackych domčekov, treba to jednoducho vidieť na vlastné oči, pôsobia naozaj impozantne. 🙂

– Kostoly

Kláštor sv. Konštantína a Heleny – jedná sa pravdepodobne o najstarší kostol v meste, jeho základy boli položené už v 4. storočí. Pomenovaný je podľa rímskeho cisára Konštantína Veľkého a jeho matky Heleny. Počas svojej existencie bol niekoľko krát zničený. V roku 1832 bol zrenovovaný do jeho súčasnej podoby a bohato vyzdobený uznávaným bulharským maliarom Zacharijom Zografom. Celý areál tvorí kláštor, kostol, zvonica a malé nádvorie obohnané kamennými múrmi. V súčasnosti funguje ako pravoslávny kostol.
Katedrálny chrám Nanebovzatia Bohorodičky – Pôvodný (menší) kostolík zo začiatku 9. storočia zničili osmanskí Turci počas svojich nájazdov v r.1371. Súčasná hlavná budova chrámu bola postavená až v rokoch 1844–1845. Zvonica bola pristavená neskôr, až po oslobodení Bulharska spod osmanskej nadvlády.
Chrám sv. Mikuláša – postavený z neopracovaného kameňa. V súčasnosti sa chrám využíva ako kaplnka patriaca k blízkej katedrále Nanebovzatia Bohorodičky.

Katedrálny chrám Nanebovzatia Bohorodičky

Interiérové fotky žiaľ nemám, snažil som dodržiavať zákaz fotenia v kostoloch.

Tip pre Vás: v tesnej blízkosti brány Hisar Kapia a chrámu sv. Konštantína a Heleny sa nachádza turistické info, kde sa dá zohnať free turistická mapa.

Vraj sa v meste nachádza aj rímsky štadión. Ideme teda po jeho stopách. Ako ho tak hľadáme v mestských uličkách, dostaneme sa na Námestie Džumaja, kde sa pred nami vynorí tehlová mešita. Po chvíľke nájdeme aj štadión, ten je hneď vedľa mešity „ukrytý“ v podzemí.

Mešita Džumaja džamija

– postavená na konci 14. storočia osmanským vládcom Muratom I. na mieste katolíckeho kostola. Je jednou z najstarších a najväčších na Balkáne. Dokonca je považovaná za najstaršiu v Európe. Tvorí ju 23 metrov do ružova sfarbený minaret a prikrýva ju 9 kupol. Interiér je pekne zdobený freskami prevažne z prelomu 18. a 19. storočia. Priečelie mešity je doplnené vyrezávanou drevenou terasou. Mešita je jasným dôkazom pôsobenia Osmanskej ríše na Balkáne a dodnes slúži moslimskej verejnosti. Vstup je voľný.

Pred vstupom sa treba vyzuť a treba mať zakryté ramená (hlavne dámy).

Antický štadión Philippopolis-u

– postavený začiatkom 2. storočia n.l. počas vlády cisára Hadrána v dĺžke približne 240m. Jeho šírka je tiež približných 50m a kedysi dávno doň vošlo 30.000 divákov. Sedadlá pre divákov sú vyrobené z masívnych mramorových blokov. Našli sa aj rôzne grécke nápisy na sedadlách, ktoré boli obsadzované členmi vyššej verejnej pozície – dnešná VIP lóža. Hlavný vchod obopínajú stĺpy zdobené mramorovými reliéfmi a pilastrami, ktoré vyobrazujú tvár boha Herma a atribúty rímskeho hrdinu Herkulesa – levia koža, žezlo a tulec. Vstup je voľný.

Zaujímavostou je 3D kino v info centre, kde môžete vidieť rekonštrukciu štadióna (platí sa 6 leva).

Antické fórum a Odeon

Odeon bol postavený v 2. – 5. storočí a je druhým (menším) antickým divadlom Philippopolis-u s 350 miestami. Bol pôvodne postavený ako budova mestskej rady, ktorá bola neskôr prestavaná na divadlo. Obnovený bol v roku 2004 a v súčastnosti je miestom koncertných vystúpení.

Ďalšie zaujímavé miesta

Záhrada Cára Simeona – veľký mestský park plný zelene, s množstvom lavičiek. Hotová oáza oddychu, ktorá vás v letných mesiacoch schová do vytúženého tieňa. Zaujímavosťou určite môže byť aj spievajúca farebná fontána (pravdepodobne funguje až po zotmení).
V centre si môžete dokonca posedieť aj v kaviareni „Central Perk“ známej z filmu Priatelia.
Pešia zóna – ul. „Knjaz Alexandr I.“ – ulica s množstvom obchodov, reštaurácií a kaviarničiek.

Čo sme nestihli vidieť?

Na Plovdiv sme si vyčlenili necelý jeden deň, no všetko sme nestihli preskúmať. Nevideli sme napríklad také kúpele Cifte banya z tureckého obdobia, alebo aj hodinovú vežu postavenú ešte v 16. storočí na (hodinovom) pahorku Sachat Tepe. Stroj hodín bol nainštalovaný v roku 1812 a pracuje dodnes. Za pozretie by určite stálo aj Národné divadlo a Opera, pomník ruského cára Alexandra II. na pahorku Osloboditeľov s výhľadom na mesto.

Čo ma prekvapilo?

Múzeá – v starom meste je ich fakt nespočetne veľa. Milovníci múzeí a etnografici si naozaj prídu sa svoje.
Historickosť mesta – ani som len netušil, že práve v Plovdive nájdem taký kus histórie, veľa pozostatkov po Trákoch, Rimanoch, či Turkov.

Koľko ma to celé stálo?

bus Nitra – Bratislava – Nitra: 10€
letenka Bratislava – Sofia – Bratislava: 21€
ubytko Plovdiv + Sofia (3 noci, 2 osoby): 116€ => 58€ / osoba
- Plovdiv: 46€ (1 noc s raňajkami) => 23€ / osoba
- Sofia: – 70€ (2 noci s raňajkami) => 35€ / osoba
vlak Sofia – Plovdiv – Sofia (14,40BGN): 7€
Sofia metro: 8€
jedlo + pitie: 57€
suveníry: 12€
Spolu na 1 osobu: 173,00 €

Je to veľa, či málo? Dalo by sa to urobiť možno aj lacnejšie, ale aj drahšie. Ja si myslím, že v pohode cena. Za 173€ bez nejakého obmedzovania som za necelé 4 dni videl dve krásne historicko-moderné bulharské mestá.

Čo dodať na úplný záver?

Plovdiv je jedno pekné, historické a zároveň moderné európske mesto. Prejsť sa po jeho starých dláždených uličkách a vidieť tie rímske stavby dáva tomuto mestu jedinečnosť. Niektoré z nich boli objavené len „nedávno“. Farebné domčeky pôsobia naozaj romantickým dojmom. Je vidieť, že mesto si prešlo rôznymi kultúrnymi obdobiami, čoho dôkazom je ešte stále fungujúca mešita vtesnaná medzi kresťanské kostoly. Po meste sa normálne pohybujú tak kresťania, ako aj moslimovia. Pekný príklad toho, že aj multikultúra môže fungovať, ale len ak je prirodzená a viazaná k historickým udalostiam.

Ak budete mať niekedy cestu okolo Plovdivu, určite sa tu zastavte, oplatí sa ho vidieť v plnej jeho paráde a kráse. 🙂

Fotogaléria

Ak sa Vám tento článok páčil, pokojne ho odmeňte lajkom. Bude mi potešením, ak Vám tento článok v niečom poradil alebo aj pomohol. 🙂

Ak poznáte niekoho, komu by tento článok tiež pomohol, tak ho pokojne zdieľajte na Facebooku. Alebo mu ho aspoň pošlite do správy. 🙂

Ďakujem ! 🙂

Všetky fotky použité v tomto článku som zhotovil ja. V prípade, že fotka nie je moja, je pri nej uvedený zdroj. Osoby na fotkách súhlasili so zverejnením.

Ak by ste chceli hocičo doplniť, poopraviť, spýtať sa, proste vyjadriť svoj názor, pokojne pridajte svoj komentár nižšie, alebo mi napíšte e-mail na info@cestujemtrekujem.com.

‼ PS: Článok si pre istotu uložte do záložiek, lebo nikdy neviete, kedy ho opäť budete potrebovať. 😉 ‼