Cestujem,  Európa,  Macedónsko

Skopje – mesto plné sôch s nádychom Orientu

Ďalšia skvelá cena letenky z Bratislavy ma zaviala opäť na Balkán – do Skopje. Iba tak, na víkend – v piatok večer tam a v nedeľu poobede naspäť. Pravdu povediac, veľa som o tomto hlavnom meste Macedónska nevedel, preto ani očakávania neboli veľké.

Na to, že Macedónsko nie je príliš bohatá krajina, tak Skopje sa javí ako praví opak. Centrum mesta prešlo za posledných pár rokov obrovskou revitalizáciou, všetko vyzerá zrazu tak moderne, bohato, historicky, niekedy až gýčovo pekne. V meste plnom kontrastov cítiť závan komunizmu, ale aj veľký vplyv Orientu v podobe mešít či tureckých kúpeľov z osmanských čias. Ísť do Skopje bol naozaj dobrý nápad, veď posúďte sami. 🙂


V článku sa dozvieš:

  • praktické info, ktoré je dobré vedieť pred cestou
  • niečo o histórii mesta a trošku o súčastnosti
  • ako sa dostať z letiska do centra Skopje
  • čo vidieť v  Skopje
  • kde sa dá v ísť meste najesť a ubytovať
  • koľko ma to celé stálo
  • či sa oplatí Skopje vidieť


Praktické info na začiatok:

  • treba do Macedónska pas? – nie, stačí občiansky preukaz, ale môže byť aj pas.
  • majú rovnaké písmo ako my? – nie, používajú cyriliku (je odvodená z azbuky)
  • platí sa v Macedónsku eurami? – nie, platí sa (Macedónskym) denárom, s drobnými (deni) do styku ani neprídete; kurz: 1€ = 61,489 MKD (k 15.09.2017), aktuálny kurz tu.
  • mám si ešte doma zameniť peniaze? – nie, doma denáre nezoženiete
  • kde zoženiem macedónske denáre? – bankomatov je všade dosť, hneď prvý je vo výstupnej letiskovej hale
  • je v Skopje draho? – nie, je tam lacnejšie ako u nás
  • má Skopje vybudované metro? – nie, Skopje nemá metro
  • je to na dlho? – nie, budú Vám stačiť 1-2 dni, všetky hlavné pamiatky sú v centre mesta na oboch brehoch rieky Vardar

Skopje, Скопје, Shkupi

Mesto sa nachádza v severnej časti Macedónska v údolí rieky Vardar, pod horským masívom Jakupica. Leží na križovatke stredovekých obchodných ciest z Belehradu k Egenskému moru, či na ceste z Dubrovníka do Konštantinopolu. Táto priaznivá poloha z neho v histórii učinila dôležitý obchodný uzol a zaistila mu potrebnú prosperitu.

Histrorické okienko

Mesto bolo obývané už v časoch Rímskej ríše, keď bolo známe pod názvom Scupi. Neskôr sa mesto dostalo pod správu Byzantskej ríše, Bulharov a Srbov, ktorí mu dali slovanský názov Skoplje. Na konci 14. storočia sa dostalo na dlhých 520 rokov pod vládu Turkov, ktorí ho premenovali na Üsküp. Po rozpade Osmanskej ríše a po Balkánskych vonjnách (1912-1913) pripadlo mesto Srbsku. Mestu znovu prinavrátili názov Skoplje. Po prvej svetovej vojne sa Srbsko stalo súčasťou Juhoslávie. Najväčšiu tragédiu zažilo mesto v r. 1963, keď ho zasiahlo silné zemetrasenie a takmer ho celé zničilo. Mesto dávali „dokopy“ komunisti podľa sovietskeho vzoru – budovali široké a dlhé ulice,ktoré sa stali tepnami mesta, vznikali nové budovy socialistického štýlu. Po rozpade Juhoslávie v roku 1991 sa stalo Skopje hlavným mestom novo-vzniknutého Macedónska, ktoré sa pod tlakom Grécka v roku 2019 premenovalo na Severné Macedónsko.

Dnešné Skopje

V súčastnosti žije v Skopje viac ako pol milióna obyvateľov, čo z neho robí hlavné a najväčšie mesto krajiny. Momentálne v meste prebieha vládny projekt s názvom „Skopje 2014“. Jeho cieľom je revitalizácia a modernizácia centra mesta, ktoré má po ničivom zemetrasení dostať nový klasicistický ráz. Postupne sú obnovované, alebo na novo postavené vládne budovy, múzeá, mosty, pamätníky a sochy venované významným osobnostiam macedónskych dejín. Tento megalománsky projekt doteraz „zhltol“ vyše 683 mil. €, a stále prebieha. Čo sa týka etnického zloženia, tak dve tretiny populácie mesta tvoria Macedónci a zhruba jedu pätinu zase Albánci (20%).



Poďme už do mesta. Ale ako?

Do Skopje sme prileteli z Bratislavy Wizzairom v piatok krátko pred polnocou. Let trval približne hodinku a pol. Bus do centra ide až o hodinu, preto pôjdeme radšej taxíkom.

letiska Alexandra Veľkého v Skopje sa dá do centra mesta, a späť na letisko dostať dvomi spôsobmi.

1) autobusom (lístok sa dá kúpiť buď na letisku pri okienku, alebo priamo u šoféra autobusu a stojí 180 denárov)

  • Smer letisko → centrum:
    • Bus stojí hneď vonku pred príletovou halou, zástavku má aj na hl. autobusovej stanici, konečnú má pred Hotelom Holiday Inn tu.
    • Časový harmonogram odchodov nájdeš tu.
  • Smer centrum → letisko: 
    • Bus odchádza spred Hotela Holiday Inn odtiaľto. Je to tam označené modrou tabuľou.
    • Časový harmonogram odchodov nájdeš tu.

2) taxíkom (taxíky sú zazmluvnené a cena je pevná – 1220 denárov, alebo 20€; viac info tu)


Čo (sme stihli) vidieť v Skopje?

#1,  nábrežie rieky Vardar

Prehliadku začneme v centre na večne pulzujúcom Macedónskom námestí s fontánou, ktorému dominuje obrovská vyše 14 metrov vysoká socha „Bojovníka na koni“. Ale aký bojovník na koni? Veď to je on – náš Alexander Veľký Macedónsky, aj s mečom v ruke. Vraví hrdo miestny predavač klobúkov. Macedónci sa totižto sporia s Grékmi kvôli menu „Macedónia“. Ide o historickú oblasť, ktorej väčšina sa nachádza na území dnešného Grécka. A teda aj o tom komu „patrí“ Alexander Veľký. Aj preto sa v rôznych literatúrach vyskytuje iné medzinárodné pomenovanie pre Macedónsko ako F.Y.R.O.M. – Former Yugoslav Republic of Macedonia (Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko). Dnes je spor už „urovnaný “ a Macedónsko v roku 2019 premenovalo na Severné Macedónsko. Socha, ktorú stráži 8 vojakov a 8 levov bola odhalená v roku 2011 (v rámci projektu „Skopje 2014“) pri oslavách 20. výročia nezávislosti Macedónskej republiky. Na celé námestie dozerajú sochy dvoch významných revolucionárov na koňoch – Goce Delčev a Dame Gruev v nadživotných veľkostiach.

Na opačný breh nás môže dostať starý Kamenný most – symbol mesta (nachádza sa aj v znaku mesta), postavený v polovici 15. storočia. Spája historickú a novú časť mesta. Na nábreží pri moste tróni byzantský cisár a skopský rodák Justinián I., ktorý dal vraj most postaviť ako prvý už v 6. storočí. Nuž názory sa líšia, ale to nemení nič na fakte, že je aj tak dosť starý a dýcha historičnom. Až mám pocit, že svojou inakosťou nezapadá do mesta. Ale nie je to tak. To tie ostatné („most civilizácií“ a „most umelcov“) sú „iné“. Sú doslova obsypané sochami. 

Opačnú stranu „zdobí“ dominantné Archeologické múzeum Macedónska s nádychom antiky. Mimochodom je to najdrahšia budova z celého projektu a stála takmer 43 mil. €. Napravo od múzea je zase Macedónska Opera a Balet, a pár vládnych budov. 

Kto sa raz začne prechádzať skopskými uličkami a začne rátať sochy, ten sa pravdepodobne buď pomýli, alebo ich ani všetky nezráta. Je ich tu fakt neskutočne veľa. Veď len na spomínaných dvoch mostoch a na nábreží je ich vari 100.  Na „moste civilizácií“, prezývaný aj „oko“, je ich takmer tri desiatky. Zobrazujú historické postavy z rôznych epoch macedónskych dejín. „Most umelcov“ patrí  ďalším tridsiatim sochám spisovateľov, skladateľov a ako inak národným umelcom. Na celú pravú stranu nábrežia dozerajú sochy národných umelcov, velikánov či buditeľov. Samozrejme, toto všetko je dielo projektu „Skopje 2014“.

Vľavo od múzea je zrekonštruované námestie Karpošovho povstania so štyrmi fontánami. Dve z nich sú venované rodičom Alexandra Veľkého. Fontána „Matka Macedónska“ zobrazuje Olympiu – matku Alexandra, ktorá drží svojho syna v náručí. Za ňou je fontána s monumentálnou sochou Filipa II. Macedónskeho (oficiálny názov je zas a opäť iba „socha Bojovníka“) – Alexandrovho otca. Nájdeme tu tiež súsošie sv. Cyrila a sv. Metoda, fontánu s konskými hlavami, či Múzeum Holokaustu.

Na námestí Karpošovho povstania sa okrem fontán nachádza aj kostol sv. Demetria. Bol postavený v 18. storočí na mieste starého kostola z 13. storočia. Kostol na toto moderné námestie akoby ani nepatril. Ale nie, to tie ostatné veci sem podľa mňa nepatria. Zaujímavosťou je, že slúžil ako hlavný ortodoxný kostol v meste pokiaľ nepostavili v r. 1972 novú katedrálu sv. Klimenta Ohridského.

#2,  Starý Bazár – Стара чаршија – Stara Čaršija

Nachádza sa na opačnom brehu rieky Vardar. Starý bazár je stará obchodná štvrť s množstvom malých uličiek, založená ešte v 12. storočí. Najväčší rozmach dosahoval v 16.-17. storočí počas osmanskej vlády. Nezničili ho ani dve zemetrasenia, požiare, dokonca ani dve svetové vojny. Dnes sa tu stretávajú prevažne obyvatelia albánskeho pôvodu, tvoriaci približne 20% populácie mesta. V roku 2008 bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku mimoriadneho významu.

Akonáhle sme vstúpili do tejto časti mesta, ocitli sme sa akoby v inom meste, alebo krajine. Na začiatku stojí Daut Paša Hamam – kúpele aké stavali osmanskí Turci (v súčasnosti slúži ako časť Národnej galérie). Kostoly vystriedali mešity, uličky pôsobia tak orientálne. Obchodíky sú plné orientálneho tovaru. Vo výkladoch vidno šperky, keramiku, koberce, ručne robené kožené krpce typické pre albánsku menšinu. Reštaurácie sú zrazu plné kebabu a arabského chleba.

Na kopci sa týči mešita Mustafu Pašu. Postavená bola na mieste  pôvodného stredovekého kostola, čo dokazuje pamätná doska napísaná v arabskom jazyku umiestnená nad vstupom. Slávnostne bola otvorená v roku 1492. Má jeden 47 metrov vysoký minaret, a kupolu s priemerom 22 m, čo z nej robí rekordmanku na Balkánskom poloostrove.

V skrytej uličke za malými hradbami sme dokonca objavili aj nenápadný Kostol Nanebovstúpenia Ježiša zo 16. storočia. Do kostolíka sa ide dolu po schodoch ako keby do pivnice. V časoch islamizácie nesmeli byť kostoly vôbec vidieť, tobôž stavať vysoké veže a zvonice. Kostolné veže nesmeli byť vyššie ako minarety. Iba tie sa smeli hrdo týčiť do nebies. Zaujímavosťou je komplet ručne vyrezávaná vnútorná výzdoba kostola. Od miestneho správcu som sa dozvedel, že dvom majstrom to trvalo 7 rokov. Vo dvore je dokonca biely sarkofág obsahujúci pozostatky revolucionára Goce Delčeva.

#3,  pevnosť Kale

Na najvyššom bode starého mesta, priamo za Starým bazárom sa rozprestiera skopská pevnosť Kale (Kale = pevnosť po Turecky) postavená ešte v 6. storočí. Bola značne zničená po poslednom zemetrasení, zostali z nej viac-menej iba obvodové múry a vežičky (aj tie za posledné roky prebehli rekonštrukciou). Na vežiach vejú vysoké obrovské macedónske vlajky, vraj aby ich bolo vidieť až do Grécka. 😀 Je to tu free, čiže vstupné sa neplatí.

Z pevnosti je pekný výhľad na mesto a na protiľahlý kopec Vodno, na ktorom je obrovský 66 metrov vysoký oceľový kríž (Millennium Cross). Kríž „tisícročia“ bol postavený v r. 2002 ako pamätník pripomínajúci 2 000 rokov kresťanstva v Macedónsku a vo svete. Musím povedať, že ho je vidieť naozaj zo široko-ďaleka. V noci je celý vysvietený a bdie nad mestom a krajinou. Taký poznávací znak, keď sa človek blíži do Skopje. Bratislava má Kamzík, Nitra vysielač Zobor, Skopje zase Millennium Cross. 🙂 Hore pri kríži sme neboli. (V čase písania článku som našiel aspoň stránku, ktorá to popisuje, kukni tu).

#4,  Pamätný dom Matky Terezy

Matka Tereza (vl. menom Agnes Gonxhe Bojaxhiu) je azda najväčšou osobnosťou 20. storočia, ktorá sa narodila v tomto meste. Prežila tu svojich prvých 18 rokov, potom odišla do kláštora v Dubline a o pár dní neskôr do Indie, kde strávila celý svoj ostatný život ako rehoľníčka. Jej rodný dom  bol v blízkosti Macedónskeho námestia. Ten sa však počas zemetrasenia úplne rozpadol. Na neho mieste zostal iba pôdorys domu.

Pamätný dom Matky Terezy je Macedónskej ulici. Ukrýva v sebe kaplnku a múzeum s rôznymi fotografiami, oceneniami, napr. aj dekrét Nobelovej ceny za mier, či jej „prvý sľub“. Expozícia vás prevedie celým jej životom. Vstup je voľný, no má však presné otváracie hodiny (Pon-Pia 9.00 – 20.00, Sob-Ned 9.00 – 14.00).

#5,  sochy a iné bizarnosti

Kto sa raz začne prechádzať skopskými uličkami a začne rátať sochy, ten sa pravdepodobne buď pomýli, alebo ich ani všetky nezráta. Je ich tu fakt neskutočne veľa.

Aj Skopje má svoj víťazný oblúk. Veď ho majú všetci, tak koniec-koncov prečo by ho nemohlo mať aj Skopje? Odhalený bol v r. 2012 pri príležitosti 20. výročia nezávislosti Macedónska. Jeho povrch opäť zdobia scény z macedónskych dejín. V meste dokonca nájdeme aj býka podobného tomu, ktorý je v New Yorku na Wall Street.

Zaujímavosťou je určite aj to, že po meste jazdia tzv. double-deckre, podobné tým londýnskym. V plytkých vodách rieky Vardar sa „plaví“ napríklad aj taká pirátska loď. Opäť taký „módny výstrelok“, keď v dolnej časti lode je hotel, v tej je hornej zase reštaurácia. Macedónci sú hrdí národ, preto majú vlajky úplne všade, takmer na každej budove. Budova Vlády Macedónskej republiky predsa nemôže byť výnimkou.


Kde sa ísť najesť a ubytovať?

Vraví sa, že láska ide cez žalúdok. A my sme sa do tohto mesta priam zamilovali. Veľmi dobré reštaurácie sú pozdĺž celého nábrežia oproti Archeologickému múzeu. Stačí si len sadnúť a vybrať. Ceny sú prijateľné. Takisto sa oplatí ochutnať jedlá aj v Starom Bazári. Chutia naozaj výborne. 

Sieť hotelov je naozaj pestrá. Stačí si len na známych vyhľadávačoch zvoliť také, aké Vám najviac vyhovuje. Ja odporúčam vybrať si ubytko v centre mesta, v okolí pamiatok. Nemusíte sa totiž premiestňovať dopravou, všetko je tu pekne na kope.


Koľko ma to celé stálo?

  • bus Nitra – Bratislava – Nitra: 10€ 
  • letenka Bratislava – Skopje – Bratislava: 32,40€
  • doprava z letiska do centra a späť: 5,60€
  • ubytko na 2 noci pre 2 osoby aj s raňajkami: 90€ => 45€ / osoba
  • jedlo + pitie: 50€
  • suveníry: 10€
  • Spolu na 1 osobu: 153,00€

Je to veľa, či málo? Dalo by sa to urobiť možno aj lacnejšie, ale aj drahšie. Ja si myslím, že bez nejakého obmedzovania za necelé 3 dni aj s cestou minúť v hlavnom meste balkánskej krajiny niečo viac ako 150€ je v pohode cena. Keď si uvedomím fakt, že za taký peniaz som videl veľmi zaujímavé mesto, tak je to podľa mňa prijateľná suma.


Čo dodať na úplný záver?

Skopje urobilo na mňa nie veľký, ale obrovský dojem. Veľmi ma prekvapilo svojou čistotou a modernosťou, za ktorú žiaľ zaplatili asi všetci Macedónčania, vrátane tých ešte nenarodených. Starý Bazár ponúka kus histórie a prejsť sa po jeho starých uličkách je naozaj zážitok. Sála z neho taká autentickosť z minulých čias.

Je vidieť, že mesto si prešlo rôznymi kultúrnymi obdobiami, čoho dôkazom sú stále fungujúce mešity a kostoly. Po meste sa normálne pohybujú tak kresťania, ako aj moslimovia. Pekný príklad toho, že aj multikultúra môže fungovať, ale len ak je prirodzená a viazaná k historickým udalostiam.

Výhodou je, že všetky zaujímavé miesta sa dajú preskúmať pešo. Na malom kúsku v centre Skopje sa nachádza naozaj všetko

Tak čo poviete? Bol to dobrý nápad ísť do Skopje len-tak na víkend? Ja už viem, že áno. 🙂 A čo vy? Ak mu dáte šancu, určite neoľutujete.


Fotogaléria

Ak sa Vám tento článok páčil, pokojne ho odmeňte lajkom. Bude mi potešením, ak Vám tento článok v niečom poradil alebo aj pomohol. 🙂

Ak poznáte niekoho, komu by tento článok tiež pomohol, tak ho pokojne zdieľajte na Facebooku. Alebo mu ho aspoň pošlite do správy. 🙂

Ďakujem ! 🙂

PS: Článok si pre istotu uložte do záložiek, lebo nikdy neviete, kedy ho opäť budete potrebovať.  😉 



Všetky fotky použité v tomto článku som zhotovil ja. V prípade, že fotka nie je moja, je pri nej uvedený zdroj. Osoby na fotkách súhlasili so zverejnením. 

Ak by ste chceli hocičo doplniť, poopraviť, spýtať sa, proste vyjadriť svoj názor, pokojne pridajte svoj komentár nižšie, alebo mi napíšte e-mail na info@cestujemtrekujem.com



Pridať komentár

English EN German DE Russian RU Slovak SK
Scroll Up