Malé Karpaty,  Slovensko,  Trekujem

Vápenná a Plavecký hrad – Tip na jednodňovú turistiku

Máte už prechodené všetky Tatry, Fatry a radi by ste videli niečo iné? Alebo láka Vás turistika a neviete si vybrať kam by ste sa na jeden deň vybrali? Mám pre Vás tip na jednodňovú turistiku v Malých Karpatoch s výstupom na Vápennú. Spoločne sa pozrieme aj do našej histórie, keď cestou navštívime Plavecký hrad. Obidva naše ciele majú spoločnú jednu vec – krásne výhľady.

Kde tie Malé Karpaty vôbec sú? Malé Karpaty sa nachádzajú v západnej časti Slovenska, tiahnu sa od Bratislavy až po Nové Mesto nad Váhom. Sú najzápadnejším a najkrajnejším pohorím celého karpatského oblúka. Niekto hovorí, že patria medzi menej atraktívne pohorie Slovenska. Možno má pravdu a možno nie. Ja si myslím, že určite majú čo ponúknuť. Celý hrebeň Malých Karpát je pomerne kompaktne zalesnený, kde prevládajú buky. Nájdeme tu prostredia so stepným charakterom, rozsiahle listnaté lesy, vlhké doliny, ale aj skalné bralá. Je tu množstvo menších jaskýň, jedna verejne prístupná (Driny), množstvo hradov, niekoľko rozhľadní.



Túra: Plavecký okruh

Možností ako sa dostať na Vápennú, či Plavecký hrad je hneď niekoľko. My sme si vybrali trasu so začiatkom v Plaveckom Podhradí, ktorá sa dá pekne zokruhovať. Auto necháme na malom parkovisku pred pohostinstvom, teda krčmou. Podľa mapy sme už na žltej turistickej značke , ktorá nás dovedie až na vrchol Vápennej. Podľa nej by nám to pešo malo hore trvať necelé 2 hodinky. Smerovník umiestnený o pár metrov nižšie ukazuje to isté (1:50) na Vápennú. Nuž poďme teda. Ešte podotknem, že turistické chodníky v Malých Karpatoch sú značené na veľmi dobrej úrovni a orientácia v teréne je jednoduchá. 

… po žltej na Vápennú (752 m n.m.)

Značka od parkoviska spočiatku vedie asfaltkou, odbáčame doprava a po chvíľke už kráčame po lesnom chodníčku. Po pár desiatkach metroch sa chodník stáča doľava, kde na nás čaká prvé výraznejšie stúpanie. Pokračujeme stále po žltej. Stúpanie na chvíľku vystrieda krátka rovinka, za ňou ešte jedno prudšie stúpanie. Trasa vedie bukovým lesom, ktorý neumožňuje žiadne výhľady. Pre niekoho možno nudné, ale rozhodne to nie je strata času. Pokračujeme miernym traverzom s hustým porastom, poprekračujeme pár popadaných stromov. Postupne sa dostaneme na rázcestie Pod Vápennou, na ktorú to je už slabých päť minút. Prekvapivý je záver výstupu, keď znenazdajky vystúpime z lesa a pred nami sa otvoria výhľady. Kopec sa dá zvládnuť za niečo viac ako hodinu, s deťmi to bude trvať o čosi dlhšie. 

Vápenná, nazývaná tiež Roštún je tretím najvyšším vrchom Malých Karpát. Na Skalnom brale sa nachádza päť metrov vysoká železo-betónovej rozhľadňa v tvare obelisku, z ktorej je nádherný výhľad na nekonečné lesy a zvlnenú hornatú krajinu. Malé Karpaty máme ako na dlani. Ideálne miesto na oddych, či menší piknik v lone prírody s krásnym výhľadom.

Od roku 1953 je vrch Vápenná súčasťou Národnej prírodnej rezervácie NPR Roštún, ktorá zahŕňa celú hrebeňovú časť Veľkej a Malej Vápennej s priľahlými stráňami. Územie je významné z geologického, geomorfologického, botanického i zoologického hľadiska. Kras reprezentujú škrapy, krasové jamy, suché doliny a puklinové jaskyne. Vyskytujú sa tu významné biotopy zriedkavých druhov vtákov, netopierov a hmyzu.

… po červenej na Klokoč (661 m n.m.) a Amonovú lúku (650 m n.m.)

Na Vápennej naša turistika nekončí, pokračujeme ďalej po červenej smerom na Mesačnú lúku a Uhliská na Klokoč. Úsek po Mesačnú lúku vedie cez bujnú vegetáciu (v lete, v kraťasoch, pozor na žihľavu 😀 ) a je dosť kamenistý. Je hlavne mimoriadne atraktívny na výhľady. Nečudo, ide sa po hrebeni, niekedy aj na hrane priepasti. Na konci hrebeňa prídeme na križovatku turistických trás Mesačná lúka. Neďaleko sa nachádza prameň vody a miesto pre ohnisko s posedením.

Spočiatku miernejším, neskôr prudším klesaním sa po chvíli dostaneme do sedla Uhliská, ďalšiu križovatku turistických trás. V sedle ideme viac doprava a začíname stúpať po červenej značke. Prechádzame lúkou s vysokými bodliakmi, ktoré okrem nás zaujali aj lietajúce čmeliaky. Ešte kúsok do kopca a sme na vrchu Klokoč vo výške 661 m n. m., odkiaľ je opäť nádherný výhľad do okolia. Na vrchole kopca je umiestnený veľmi zaujímavý kríž „zdobený“ klincami a tiež vrcholová kniha.

Z Klokoča postupne zostúpime až k Amonovej lúke, kde na jej okraji sa nachádza studnička s pitnou vodou a drevený prístrešok s možnosťou opekania, či núdzového prespania.

… po modrej na Plavecký hrad (380 m n.m.)

Z Amonovej lúky pokračujeme ďalej po modrej smerom doľava. Po chvíli na ľavej strane míňame krasovú jamu, tzv. prepadlisko i s infotabuľou. Pokračujeme nádhernou rovinkou až na vrch Báborská, odkiaľ je pekný výhľad na okolité kopce a na Plavecké Podhradie, v diaľke tiež vidno Sološnicu, či Rohožník. Až do Sedla Báborská chodník klesá prudko dolu . Tu treba zvýšiť pozornosť, niekedy to zvykne aj v relatívne dobrom počasí šmýkať a utekať pod nohou. Nasleduje zvlnitý terén, čiže chvíľku hore, chvíľku dolu, chvíľka rovina a sme pri odbočke k Plaveckému hradu. Zahneme doprava a krátkym stúpaním prídeme na až Plavecký hrad.

Plavecký hrad je zrúcanina hradu pôvodom z 13. storočia. Aktuálne na hrade prebiehajú rekonštrukčné práce, aj preto je vstup na hrad na vlastné riziko. Názov „Plavecký“ má pôvod azda v súvislosti s prítomnosťou Plavcov, presnejšie Kumánov. Ich úlohou bolo pozorovať pohraničné územie.

Plavecký hrad vznikol niekedy okolo roku 1273 a plnil hlavne obrannú funkciu pred Tatármi. Ideálne vystavaný hrad nenechal bez povšimnutia Matúša Čáka a ten sa ho zakrátko aj zmocnil. Po jeho smrti, koncom 14. storočia získal hradné panstvo spolu s Korlátskym a Dobrovodským hradom významný poľský šľachtic Stibor zo Stiboríc. V priebehu 15. storočia vlastnili hrad grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Na hrade sa pustili do rozsiahlej prestavby. Vznikol druhý gotický palác s veľkými reprezentačnými sieňami a predhradie chrániace vnútorný hrad. Z obvodových hradieb zmizlo cimburie a nahradili ho štrbinové strieľne. Po vymretí rodu sa stal majetkom magnátskej nemeckej rodiny Fuggerovcov. V polovici 16. storočia posilnili hrad mohutnou delovou baštou, chrániacou prístupný svah. Od konca 16. storočia vlastnili hrad Balašovci. Pokračovali v prestavbe orientovanej hlavne na zosilnenie opevnenia proti rýchlo sa rozvíjajúcej delostreľbe. Začiatkom 17. storočia už na hrade panuje Peter Bakič, hrdina romantického príbehu o únose Zuzany Forgáčovej. Od roku 1641 na Plaveckom hrade vládli Pálfiovci. Za čias Pavla Pálfiho stratil hrad funkciu panského sídla a slúžil už len ako vojenská pevnosť, ktorú jej majitelia náležite opevnili. Novopostavený kaštiel v Malackách spĺňal Pálfiovcom vyššie nároky na bývanie. A tak Plavecký hrad začiatkom 18. storočia obsadili Rákociho povstalci ako dôležitý strategický bod. Definitívny rozsudok nad pevnosťou vyniesol cisársky generál Siegbert Heister. V roku 1706 so svojím vojskom hrad od povstalcov dobyl a tažko poškodil.

Z Plaveckého hradu sú krásne kruhové (360°) výhľady. Vidno na celú Záhorskú nížinu a časť Malých Karpát. Pred nami sú obce ako Plavecký Peter, Plavecký Mikuláš, na severo-východe vidíme vápencové bralo PR Kršlenica, vrchy Záruby, Veterlín, či Čiernu skalu. Opačným smerom možno vidieť Sološnicu, či Rohožník. Na chvíľku sa zastavím, zavriem oči a v mysli si predstavujem aké to tu asi mohlo byť pred nejakými 500 rokmi, aké to tu bolo v jeho niekdajších najlepších časoch. Dosť ale bolo rozjímania, je čas už ísť. Z hradu už len v tieni bukového lesa zostúpime dolu do Plaveckého Podhradia, a presunieme sa k autu, kde náš výletík končí.


Technické parametre:

  • naša trasa: Plavecké Podhradie parkovisko (250 m n.m.) – Vápenná (752 m) – Mesačná lúka (640 m) – Sedlo Uhliská (570 m) – Klokoč (661 m) – Amonova lúka (560 m) – Báborská (541 m) – Sedlo Báborská (370 m) – Plavecký hrad (380 m) – Plavecké Podhradie parkovisko (250 m)
  • obtiažnosť: ľahká – stredná
  • max. prevýšenie: 500 m, celkové stúpanie: 750 m, celkové klesanie: 750 m
  • dĺžka: 15 km
  • čas: 4,5 – 6 hod.
    • – celú trasu podľa mapy.cz nájdeš tu.

Čo dodať na záver?

Turistike nechýbalo naozaj nič. Malo to všetko to, čo od príjemnej soboty človek očakáva. Okružnou prechádzkou malokarpatským bukovým lesom sme si dokonale užili peknú septembrovú sobotu. Ide o túru časovo zvládnuteľnú za jeden deň (4,5 – 6 hodín), dokonca aj v období, keď sú už dni kratšie. Ak dáte Plaveckému okruhu šancu, prejdete sa krásnym bukovým lesom, užijete si výhľady a čo-to sa dozviete aj o našej histórii.

Vrchy Vápenná, Klokoč a Plavecký hrad môžeme bez váhania zaradiť k tým atraktívnejším, ak nie k najatraktívnejším turistickým cieľom v Malých Karpatoch. Opäť sa mi potvrdilo to, čo hovorím vždy, že to naše malé Slovensko je nádherné, krásne a určite sa mu oplatí venovať svoju pozornosť.


Fotogaléria


Ak sa Vám tento článok páčil, pokojne ho odmeňte lajkom. Bude mi potešením, ak Vám tento článok v niečom poradil alebo aj pomohol. 🙂

Ak poznáte niekoho, komu by tento článok tiež pomohol, tak ho pokojne zdieľajte na Facebooku. Alebo mu ho aspoň pošlite do správy. 🙂

Ďakujem ! 🙂

PS: Článok si pre istotu uložte do záložiek, lebo nikdy neviete, kedy ho opäť budete potrebovať.   



Všetky fotky použité v tomto článku som zhotovil ja. V prípade, že fotka nie je moja, je pri nej uvedený zdroj. Osoby na fotkách súhlasili so zverejnením. 

Ak by ste chceli hocičo doplniť, poopraviť, spýtať sa, proste vyjadriť svoj názor, pokojne pridajte svoj komentár nižšie, alebo mi napíšte e-mail na info@cestujemtrekujem.com



Pridať komentár

English EN German DE Russian RU Slovak SK
Scroll Up