🇪🇺 Eurovíkend: 🇱🇻 Riga – najväčšie mesto Pobaltia, čo vidieť
⏱️ doba čítania: 40 minút
Priznám sa, že Pobaltie som doteraz vnímal ako taký zabudnutý kút niekde tam ”ďaleko” na severovýchode Európy. Pritom to nie je až tak ďaleko. Veď také Španielsko je od nás určite ďalej ako Lotyšsko, Estónsko, či Litva. Donedávna som tieto krajiny ani poriadne nevedel na mape rozoznať. Viem, hanba mi. Ruku na srdce, viete so stopercentnou istotou povedať ich poradie zo severu na juh? Dnes to viem už aj ja. Lotyšsko sa nachádza priamo uprostred týchto krajín. Zo severu sa kamaráti s Estónskom a z juhu s Litvou.
Do lotyšskej Rigy sme sa vybrali iba tak, na predĺžený víkend. V piatok poobede tam a v pondelok ráno naspäť. Na Rige je super to, že leží v krajine, ktorá je tak trošku mimo záujem mainstreamového turizmu. Je to mesto bez turistických pascí a hláv na hlave. A to je práve to, čo ma na Rige najviac láka. Ďalším dobrým dôvodom na návštevu Rigy bol fakt, že som tam ešte nebol.
Ak človek hľadá pohodové mesto plné zaujímavých uličiek, tak Riga, metropola na Daugave, bude pre neho ako stvorená. Pre svoju modernú atmosféru a typickú architektúru plnú secesie mnohými označovaná aj ako ”Paríž východu”, či ”Paríž Pobaltia” si svojim kúzlom podmaní nejedného cestovateľa. Človek tu spozná tú pravú atmosféru pokojného severu s neprehliadnuteľnými vplyvmi východného sveta, ale pri tom sa tu budete cítiť ako na západe. V letnom období určite stojí za návštevu neďaleké známe prímorské letovisko Jūrmala. Pozývam Vás do skrytého pokladu Pobaltia, Rigy a jej okolia.
V článku nájdeš:
- náš program
- praktické info, ktoré je dobré vedieť pred cestou
- ako sa dostať z letiska v Rige do centra mesta
- čo sme stihli vidieť v Rige
- ako využiť službu free walking tour a aké témy ponúkajú
- koľko ma to celé stálo
- niečo o histórii mesta
- odpoveď na otázku, či sa oplatí navštíviť Rigu
- fotogalériu
Náš program:
- 1. deň – vo večerných hodinách (cca 20:10) prílet do Rigy, presun na ubytko
- 2.-3. deň – prehliadka Rigy, návšteva prímorského letoviska Jūrmala
- 4. deň – ráno (9:35) odlet do Viedne
Praktické info na začiatok:
- Treba mi do Lotyšska pas? – Nie, stačí občiansky preukaz – veď EÚ a Schengen, ale môže byť aj pas.
- Platí sa v tu eurami? – Áno, v Lotyšsku sa platí eurami.
- Majú rovnaké časové pásmo ako my? – Nie, v Lotyšsku je o +1 hodinu viac.
- Majú rovnaké písmo ako my? – Písmo je podobné slovenčine.
- Je v Rige draho? – Vplyvom vysokej inflácie (06/2022 – 19%) je v Rige o niečo drahšie ako u nás.
- Má Riga vybudované metro? – Nie, Riga nemá vybudované metro.
- Je to v Rige na dlho? – nie, (predĺžený) víkend by mal stačiť.
- Info o štátnych sviatkoch v Lotyšsku nájdeš tu.
Riga, Rīga
Riga (po lotyšsky: Rīga) je hlavné a najväčšie mesto Lotyšska rozprestierajúce sa na oboch brehoch rieky Západná Dvina (lot. Daugava) neďaleko Rižského zálivu v Baltskom mori. Leží takmer uprostred Lotyšska a vďaka ľahkému prístupu k moru sa z nej stáva ekonomická spojnica medzi Ruskom a západnou Európou. Je najväčším a zároveň najkozmopolitnejším mestom všetkých troch pobaltských štátov. Slúži ako hlavné kultúrne, vzdelávacie, politické, finančné, komerčné a priemyselné centrum Pobaltia. Historické centrum Rigy patrí medzi kultúrne dedičstvá UNESCO a samotné mesto sa vyznačuje výraznou secesnou architektúrou, ktorá je porovnateľná s mestami ako Viedeň, Petrohrad, či Barcelona. Mesto počas histórie formovali Poliaci, Švédi, či Rusi, no najmä Nemci, ktorí toto mesto v roku 1201 založili.
Poďme už do Rigy! … Ale ako?
Isto mi dáte za pravdu, že v dnešnej dobe je na presun na väčšie vzdialenosti najvhodnejšia a najrýchlejšia letecká doprava. Čo sa týka leteckých spojení do Rigy, tak tie v dnešnej dobe za atraktívne ceny zabezpečuje hlavne Ryanair (Lauda Europe) s odletmi napr. z Viedne, Budapešti, Prahy, či Krakova. Let z Viedne do Rigy podľa letového plánu trvá presne 2 hodiny. Medzinárodné letisko v Rige sa nachádza asi 10 km od jeho centra. Hm, ale ako sa dostať z letiska v Rige do centra?
Z letiska (Lidosta Rīga) do centra mesta premáva autobus č. 22. Časový harmonogram nájdeš tu. Zastávka verejnej dopravy sa nachádza 300 metrov od príletového terminálu, hneď za parkoviskom. Cestovný lístok na MHD sa dá kúpiť buď v ae umiestneného vždy v blízkosti zastávky, alebo v novinovom stánku. Jednosmerný lístok stojí 1,15 €, prípadne 2 €, ak je zakúpený u vodiča. 24-hodinový lístok Vás vyjde na 5 €, 3-dňový lístok stojí 10 € a 5-dňový zase 15 €. Cesta z letiska do centra trvá približne 25 minút v závislosti od cestnej premávky.
Čo (sme stihli) vidieť v Rige a jej okolí?
Do mesta prichádzame vo večerných hodinách, ubytujeme sa poblíž stanice na začiatku Starého mesta. Veľa toho tu dnes už nestihneme, zájdeme aspoň na krátku prechádzku a malú ”ochutnávku“ Starého mesta. Na prvý pohľad to tu vyzerá naozaj pekne. Na moje počudovanie je tu ešte okolo jedenástej večer celkom svetlo. Vysvetlením je, že sme tu presne v čase letného slnovratu, kedy je na severnej pologuli najdlhší deň v roku (čím severnejšie, tým dlhší čas slnečného svitu). V Lotyšsku je dokonca 23. a 24 jún štátnym sviatkom, kedy oslavujú Svätojánsky večer (Līgo) a Svätojánsky deň (Jāņi).
Vecrīga, alebo ak chcete Staré mesto, či historické centrum Rigy možno popísať ako štvrť s krivoľakými uličkami, kostolmi, starými kláštornými dvormi, námestiami, kupeckými a cechovými domami. Nachádza sa na pravom brehu rieky Západná Dvina (lot. Daugava) a siaha až po rozľahlý mestský park vysadený na mieste už zaniknutých stredovekých obranných hradieb mesta. Spolu so secesnými štvrťami nového mesta sa v roku 1997 dostala na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Prehliadku Starého mesta začneme na Radničnom námestí (Ratslaukums), na ktorom sa už od 13. storočia odohrávajú všetky dôležité udalosti v živote mesta. Kedysi sa tu rozkladala tržnica, bol tu aj pranier a verejné popravisko. Lotyši sa pýšia tým, že práve na tomto námestí bol v roku 1510 postavený prvý vianočný stromček v Európe, čo pripomína jednak pamätná doska v dlažbe a tiež asi meter vysoký kovový stromček. Až do roku 1941 tu stála pôvodná radnica (Rīgas dome / Rātsnams) zo 14. storočia, ktorú úplne zničili nemecké vojská počas bombardovania Rigy. V roku 2003 bola na jej pôvodnom mieste vybudovaná jej verná kópia. Na celé námestie dozerá 3,5 metrová socha slávneho rytiera Rolanda (Rolanda statuja) z roku 1897, ktorý zomrel mučeníckou smrťou v roku 778 v bitke pri Roncesvalse. V jednej ruke drží štít so znakom Rigy a v druhej tenký čierny meč. Počas sovietskej prestavby vtedajšieho Námestia Lotyšských strelcov tu na jednej zo štyroch strán námestia vyrástla typická socialistická ohyzdná budova Múzea strelcov. Miestny ju volali aj ”Čierna truhla“. Dnes je v nej umiestnené Múzeum okupácie (Latvijas Okupācijas muzejs) venujúce sa rokom 1940-1991, kedy Lotyšsko okupovalo ako nacistické Nemecko, tak aj Sovietsky Zväz (vstupné 5 €, viac info na oficiálnom webe tu). Škoda však, že bolo v čase našej návštevy z technických príčin zatvorené. Na toto múzeum som bol veľmi zvedavý, veľmi ma zaujíma táto tematika.
Radničnému námestiu dominuje vari najznámejšia a najkrajšia budova v celej Rige – Dom čiernych hláv (Melngalvju nams). Táto ikonická budova z červených tehál bola postavená v prvej tretine 14. storočia (r. 1334) pre Bratstvo čiernyh hláv ako hlavné centrum stretávania vtedajších obchodníkov v Rige. Bratstvo čiernyh hláv bol cech mladých, neženatých, teda slobodných nemeckých kupcov v Rige nosiacich čierne klobúky a čierny odev, ako odkaz na svojho patróna Svätého Mórica (latinsky Mauritia), svätca tmavej pleti. Hlavné prestavby prebehli v rokoch 1580, 1619–1625 a 1886, kedy bola doplnená väčšina ornamentov. Dom čiernych hláv sa neskôr preslávil aj ako miesto prijímania kráľov a vysokopostavených osôb, či miesto bálov, koncertov, zábavy, bujarých večierkov a plesov. Priečelie Domu Bratstva zdobia okrem hodinového stroja, aj sochy Neptúna, Merkúra, Mieru a Jednoty a tiež znaky štyroch hanzových miest: Rigy, Hamburku Lübecku a Brém. Počas druhej svetovej vojny (r. 1941) bola budova počas bombardovania Rigy nemeckými vojskami úplne zničená. Po vojne (r. 1948) sovietska moc rozhodla, že oprava nie je možná a budovu, ako ukážku nemeckej dekadentnej architektúry, dala zbúrať. Súčasná budova bola postavená v rokoch 1995 – 1999 podľa pôvodných plánov. Aktuálne slúži ako múzeum, ktoré približuje dejiny obchodníckeho cechu. Rozsiahla expozícia zahŕňa nielen dobové predmety, ale aj prístup do ”pôvodných“ miestností zo 14. storočia, či postupne prestavovaných sál zo 16.-19. storočia (platí sa vstupné 7 €, viac info na oficiálnom webe tu). Okrem múzea sa tam nachádza aj turistické informačné centrum.
Túlaním sa uličkami Starého mesta človek naozaj narazí na niekoľko pekných a zaujímavých uličiek. Jednou z nich je ulica Jauniela nachádzajúca sa na ceste medzi Radničným a Dómskym námestím. Slúžila ako kulisa pri natáčaní sovietskych seriálov ako napríklad ”Sedemnásť okamihov jari”, či ”Sherlock Holmes” a mnoho ďalších filmov. V serály ”Sedemnásť okamihov jari” sa volala Kvetná ulica. Jej fiktívny názov celkom zodpovedá jej vzhľadu, kvety sú tam takmer všade, v oknách, či na balkónoch domov. Za rohom sa natáčalo veľa scén z filmov o Sherlockovi Holmesovi – bola to ”Baker Street“ v Londýne.
To sa už dostávame k veľkolepému Dómskemu námestiu (Doma laukums), ktoré je srdcom aj dušou Starého mesta. Dám ruku do ohňa, že ho nájdete bez najmenších problémov, keďže na toto námestie vedie 7 ulíc. Nie nadarmo sa v Rige hovorí, že všetky ulice vedú práve sem, na Dómske námestie.
Najvýznamnejšou stavbou námestia je typicky z tehál postavený Rižský dóm (Rīgas Doms, Doma baznīca), zasvätený Panne Márii. Na mape ho nájdeme aj pod označením Evanjelická katedrála, v ďalších riadkoch vysvetlím, že prečo. S výstavbou tohto najväčšieho kostola celého Pobaltia sa začalo v roku 1211 na príkaz biskupa Alberta a dokončený bol v roku 1270. Len hrubá stavba s dvojmetrovými stenami trvala niečo cez päť dekád. Potom sa na katedrále pracovalo tak dlho, že sa tu zmiešali tri architektonické štýly: románsky, gotický a nakoniec barokový. Po reformácii v roku 1523 prevzali vtedajší katolícky kostol evanjelici a stal sa hlavným chrámom Evanjelickej cirkvi v Lotyšsku, čím sa radí k najväčším evanjelickým chrámom v krajinách okolo Baltského mora. Typickú barokovú strechu získala veža v roku 1766 a od tej doby má stále svoju výšku 96 metrov. Najväčšou zaujímavosťou interiéru je 25 metrov vysoký organ zhotovený v rokoch 1882-84 zložený z viac ako 6 700 drevených, či železných píšťal, ktorý ešte aj dnes patrí k tým najväčším na svete. Počas sovietskej okupácie v rokoch 1940 až 1989 boli bohoslužby zakázané a katedrála bola využívaná ako koncertná sieň. Za vstup do kostola sa platí vstupné 5 €. K chrámu prislúcha aj kláštorný komplex s nádvorím. V jednej z budov kláštorného komplexu je dnes umiestnené Múzeum histórie Rigy a lodnej dopravy.
Nachádza sa tu budova Lotyšského rádia, či budova Múzea umenia. Ak by niekto hľadal naše veľvyslanectvo v Rige, tak vedzte, že sa nachádza na ulici Smilšu iela, v tesnej blízkosti Dómskeho námestia.
Neďaleko Dómskeho námestia, na ulici Mazā Pils iela, stoja Traja bratia (Trīs brāļi). Nie sú to však zvečnené osoby troch bratov v podobe sôch, ale malebné zoskupenie troch stredovekých domov. Súrodenecký vzťah medzi týmito štítovými domami nie je, dokonca každý z nich bol postavený v inom storočí a tvoria najstarší komplex obytných domov v Rige. Najstarším z trojice domov je dom číslo 17, postavený v gotickom štýle na prelome 15. a 16. storočia, ktorý je súčasne vôbec najstaršou dochovanou murovanou obytnou budovou na území mesta. Hovoria mu aj ”Veľký brat“. Na prízemí tohto domu žil pekár so svojimi učňami, povala slúžila na skladovanie surovín. Kvôli častému vybrežovaniu rieky bývali v meste záplavy, preto sklady surovín bývali v tej dobe na vyšších poschodiach. Stredný, žltý dom číslo 19 pochádza z roku 1646, nesie znaky holandského baroka. Krajný, zelený dom číslo 21 pochádza z roku 1718 a je z trojice najmenším a najužším, v 19. storočí prešiel prestavbou. V súčasnosti je v ňom umiestnené Lotyšské múzeum architektúry (Latvijas Arhitektūras muzejs), vstup je voľný (viac info na oficiálnom webe tu). Škoda však, že cez víkendy býva múzeum zatvorené. Mimochodom, pre spoločný názov týchto domov sa miestny obyvatelia inšpirovali v estónskom Talline, kde tamojší obyvatelia pomenovávali skupinu historických budov ako Tri sestry.
Na náprotivnej ulici sa nachádza vchod do Katedrály sv. Jakuba (Svētā Jēkaba katedrāle) postavená v znamení gotiky. Na svojom mieste stojí od roku 1225, o čom svedčí aj nápis nad vstupnou bránou. Opäť klasická tehlová katedrála s typicky vysokou vežou. Je hlavným rímskokatolíckym chrámom v tomto meste. Ide o jeden zo štyroch najväčších chrámov v Rige. Veža chrámu má výšku 86 metrov a je jednou z dominánt lotyšskej metropole. Hlavný oltár pochádza z čias švédskej nadvlády z roku 1680 a ide o jeden z najstarších barokových oltárov na území Lotyšska. Vitráže sú novšie a pochádzajú z roku 1902.
Z opačnej strany katedrály stojí bývalý Dom Livónskej šľachtickej korporácie, alebo aj Dom rytierov z Vidzeme, dnes sa v ňom nachádza Snemovňa parlamentu Lotyšskej republiky (Saeima). Na pravej strane budovy zaujme mýtická postava ”Zabíjača medveďov“ (lot. Lāčplēsis) pochádzajúceho z lotyšského eposu napísaného na základe miestnych legiend. Okolie budovy parlamentu bolo dejiskom revolučných udalostí v roku 1991, počas ktorých obyvatelia Rigy bránili na barikádach v okolí parlamentu svoju práve rodiacu sa nezávislosť, čo pripomína aj pamätník v blízkosti parlamentu.
Neďaleko parlamentu na rohu ulíc Mazā Trokšņu iela a Aldaru iela zaujme jemne nakláňajúca sa budova, niekedy slúžiaca ako sklad, či sýpka. Spoznáte ju podľa trčiaceho trámu spod strechy na priečelí domu, na ktorom bol kedysi umiestnený žeriav. Na konci ulice Aldaru iela sa nachádza trojposchodový dom s na pohľad jednoduchým oblúkom, nazývaným Švédska brána (Zviedru Várti). Je to jediný pozostatok ôsmich mestských brán, postavených koncom 17. storočia počas obdobia švédskej nadvlády v Rige. S bránou je spájaných niekoľko legiend. Jedna z nich vraví, že bránu vytvoril jeden prešpekulovaný obchodník, ktorý sa chcel vyhnúť dani z dovážaného tovaru, preto dal zbúrať časti obytného domu a vytvoril bránu. Tá mu neskôr slúžila ako zdroj príjmu, keďže všetci okoloidúci mu museli platiť poplatok za prechod do centra mesta. Pravdepodobnejšie však je, že ju vytvorili Švédi, ktorí si ňou skracovali cestu z kasární nachádzajúcich sa hneď za hradbami do centra mesta.
Za bránou, na ulici Torņa iela, sa nachádza najdlhšia budova v celej Starej Rige (vyše 235 m) – kasárne sv. Jakuba (Jēkaba kazarmas), nazývané aj Švédske kasárne. Postavené boli v roku 1695 pre potreby švédskych vojakov. Keď v roku 1710 vojsko Petra I. Veľkého dobylo Rigu, kasárne boli prestavané do dnešnej podoby. Dnes sa v priestoroch kasární nachádzajú nielen štýlové reštaurácie, či kaviarne, ale aj apartmány pre turistov. Opačnú stranu ulice Torņa iela lemujú posledné dochované zvyšky tehlového opevnenia pochádzajúceho z 13. storočia. Na konci ulice sa nachádza Prašná veža (Pulvertornis), jediná zachovaná veža mestského opevnenia (celkovo ich bolo osemnásť). Od 15. storočia slúžila ako zbrojnica a sklad strelného prachu, preto aj ten názov – Prašná veža. Dnes je v nej umiestnené Lotyšské vojenské múzeum (Latvijas kara muzejs), jedno z najstarších a najväčších múzeí v Lotyšsku. Cieľom múzea je odhaliť verejnosti zložitú vojenskú a politickú históriu Lotyšska s osobitným dôrazom na 20. storočie, počas ktorého musel lotyšský národ dvakrát bojovať za svoju nezávislosť (vstup je voľný, viac info na oficiálnom webe tu).
Spleťou uličiek sa dostaneme na krásne, pestrofarebné Livónske námestie (Līvu laukums) plné života, reštaurácií a kaviarničiek. Vzniklo v roku 1950 na mieste zničených štvrtí pri útoku Wehrmachtu v roku 1941. Neskôr bolo námestie zrekonštruované, čím vznikla sieť chodníkov a oddychových zón. Trávnik a dlažobné kocky vyrobené v dekoratívnom štýle v lete napodobňujú zvlnenú hladinu rieky Riga, ktorá tu kedysi tiekla. Nachádzajú sa tu tri mestské atrakcie: Malý a Veľký cech, ako aj Mačací dom. Všetky tieto tri budovy sú neoddeliteľne spojené. V prvých dvoch z nich sa schádzali remeselnícke komunity, ktoré sa neskôr pretransformovali na cechy. Veľký cech (Lielā Ģilde) založili v 14. storočí rižskí kupci. Jeho pôvodná budova, v ktorej sídlil sa do dnešných dní prakticky nezachovala. Súčasná podoba budovy Veľkého cechu pochádza z druhej polovice 19. storočia, dnes sa v nej nachádza sieň filharmónie. Pôvodná budova Malého cechu (Mazā Ģilde) sa tiež do dnešných dní nezachovala, jej súčasná podoba pochádza z druhej polovice 19. storočia, postavená v anglickom neogotickom štýle. Pozoruhodné sú interiéry budovy, najmä po rekonštrukcii v roku 2000.
A čo tá tretia budova? Mačací dom, resp. Dom mačiek (Kaķu nams) je ľahko rozpoznateľný vďaka dvom vežičkám, na ktorých trónia sochy čiernej mačky. Ide o peknú secesnú budovu z roku 1909, ku ktorej sa viaže zaujímavý príbeh. Ten hovorí, že majiteľom budovy bol istý bohatý živnostník, ktorý sa túžil stať členom rižského cechu. Cech mu striktne odmietol členstvo, pretože bol Lotyš a členstvo bolo vyhradené iba pre Nemcov. To ho tak naštvalo, že dal na strechu budovy postaviť sochy dvoch mačiek tak, že vytŕčali svoje mačacie zadky priamo do okien spolku! Urazená spoločnosť sa pustila so živnostníkom do sporu. Po zdĺhavej právnej bitke bol napokon Lotyš do spolku prijatý, a mačky na znak urovnania sporu otočil naopak – hlavami k cechu.
Pri prechádzke historickým centrom Rigy si jednoducho nemožno nevšimnúť majestátnu vežu Kostola sv. Petra (Svētā Pētera baznīca) týčiacu sa nad všetkými ostatnými budovami. Na svojom mieste stojí od roku 1209. Počas svojej existencie bol kostol kvôli poničeniu niekoľko krát rekonštruovaný a tiež na niekoľko etáp aj dostavovaný. V roku 1677 ho zničil požiar a zrútila sa aj pôvodná 136 metrov vysoká veža. Pri rekonštrukcii dokončenej v roku 1690 sa veža znížila na súčasných 123,5 metra a vstupy do kostola dostali barokovú úpravu. V roku 1941, presne na deň sv. Petra a Pavla, bol nemeckou armádou počas druhej svetovej vojny zbombardovaný a úplne vyhorel. Zničil sa celý interiér a opäť sa zrútila aj veža. Ležal v zrúcaninách a dlho sa riešilo, čo s ním bude. V roku 1966 bola zahájená oprava s cieľom vybudovania koncertnej sály a vyhliadkovej veže. Nijak inak to v čase komunizmu asi ani dopadnúť nemohlo, však? Proste z kostola urobíme koncertnú sálu. Bohoslužby boli obnovené až v roku 1991. Od roku 2006 kostol patrí Lotyšskej evanjelickej luteránskej cirkvi. Kostolná sieň pôsobí veľkolepým dojmom, jej stredná časť siaha do výšky 30 metrov. Vo vnútorných priestoroch tohto trojloďového kostola (vstupné 3 €) si môžete pozrieť históriu budovy a vidieť mnohé z pôvodných interiérov zachovaných dodnes – kryptu, zreštaurované drevené a kamenné epitafy vyrobené v roku 1596, či obrovský bronzový sedemhlavý svietnik. Za poplatok (9 €) sa môžete vyviesť výťahom do 72 metrovej výšky, odkiaľ je skvelý panoramatický výhľad na červené strechy Starého mesta, modernú časť mesta, Rižský záliv a rieku Daugava s veľkým prístavom. Škoda, že sme nenazreli aj dnu. Vždy, keď sme šli okolo, tak buď v ňom prebiehala nejaká procesia, alebo bol už zatvorený.
Z opačnej strany kostola, pri jeho oltárnej časti, sa nachádza súsošie Brémskych muzikantov (Brēmenes muzikanti) z rozprávky bratov Grimmovcov, na ktorom osol nesie na chrbte psa, ten mačku a tá zase kohúta. Súsošie darovali Rige Brémy v roku 1990, ako symbol priateľstva. Spoznáte ho podľa vyšúchaných nosov zvieratiek. Panuje tu povera, že pošúchaním, resp. potrením nosa jedného zo zvieratiek sa človeku splnia jeho želania a túžby. Najlepšie to vraj funguje pri trení zobáku kohúta, stojaceho na vrchole pyramídy. Je naozaj zaujímavé a humorné sledovať ľudí snažiacich sa pošúchať kohútí zobák. Niektoré deti si s tým však veľmi ľahko poradili. Hehe. To sa už nachádzame na ulici Skārņu iela, ktorú lemujú krásne meštiacke domy a Kostol sv. Jána (Svētā Jāņa baznīca) z 13. storočia.
Veľmi ma baví také to bezcieľne potulovanie sa uličkami Starého mesta, až mi z toho vyhladlo. Zastavíme sa obed, trošku si oddýchneme, načerpáme novej energie a poď ho ďalej v objavovaní Rigy. Naše ďalšie kroky vedú k parku (Bastejkalna Park), ktorým preteká Mestský kanál (Pilsētas kanāls) oddeľujúci Staré mesto od okolitých štvrtí. Až do roku 1856 bola táto vyvýšená oblasť miestom východných opevnení Rigy. V priebehu 19. storočia bol park upravený do finálnej podoby tak, že slúži ako oáza pokoja uprostred mesta a je skvelým odpočinkovým miestom. Pozdĺž celej dĺžky vodného toku sa tiahne zelený pás s množstvom lavičiek a záhonov. Úchvatné budovy susediace s parkom prispievajú k pocitu veľkoleposti. Mám na mysli Lotyšskú národnú operu (Latvijas Nacionālā Opera), ktorá bola postavená ako divadlo v rokoch 1856-63 na mieste zrušenej bašty mestského opevnenia (po požiari v 1882 roku bolo divadlo prestavané do dnešnej podoby), či Fakultu ekonomiky a manažmentu Lotyšskej univerzity.
V strede parku, na Námestí slobody (Brīvības laukums), dominuje 42 metrov vysoký Pamätník slobody (Brīvības piemineklis) venovaný Lotyšom, ktorí prišli o život v boji počas lotyšskej vojny za nezávislosť v rokoch 1918 až 1920. Považuje sa za dôležitý symbol slobody, nezávislosti a suverenity Lotyšska. Na svojom mieste stojí od roku 1935. Je symbolicky postavený na mieste, kde od roku 1910 až do vypuknutia prvej svetovej vojny stála jazdecká socha ruského cára Petra Veľkého postavená na počesť 200. výročia pripojenia Rigy k Rusku. V spodnej časti pamätníka je 12 sôch a reliéfov, ktoré zobrazujú lotyšskú kultúru a históriu (viac info tu) a nápis ”TĒVZEMEI un BRĪVĪBAI”, čo v preklade znamená ”Za vlasť a slobodu”. Na samom vrchu pamätníka je 9 metrov vysoká medená socha ženy (domáci ju volajú Milda), ktorá drží nad hlavou 3 hviezdy symbolizujúce tri historické lotyšské regióny: Latgalsko, Kurónsko a Vidzeme. Po anektovaní Lotyšska Sovietskym zväzom (r. 1940) sa dlho uvažovalo o jeho zbúraní, no úrady sa obávali, že zničenie stĺpa povedie k národnému povstaniu. Hmm, tak ako to urobiť? Súdruhovia prišli na jeden geniálny nápad, namiesto búrania sa jednoducho rozhodli prepísať históriu a oficiálne tvrdili, že pamätník bol postavený v roku 1945, aby oslávil Stalina, ktorý ”oslobodil“ Lotyšsko spod nacistickej kontroly, a že Milda nad hlavou vlastne drží 3 oslobodené pobaltské krajiny – Estónsku, Lotyšskú a Litovskú sovietsku socialistickú republiku. Prekrúcanie histórie a šírenie nepravdivých informácií bolo neoddeliteľnou súčasťou života v Sovietskom zväze. Ach, aká to paralela so súčasnou Ruskou federáciou, čoby nástupníckou krajinou Sovietskeho zväzu.
Zaujímavá je tiež opačná strana parku. Popri významných vzdelávacích inštitúciách si tu svoje miesto našlo aj niekoľkých európskych veľvyslanectiev. Nachádza sa tu hlavná budova Lotyšskej univerzity (Latvijas Universitāte). Univerzita bola založená v roku 1919 na základoch Rižskej Polytechniky založenej v roku 1862. Po schválení ústavy v roku 1923 dostala škola svoj súčasný názov – Lotyšská univerzita (Universitas Latviensis). V medzivojnovom období (1919-40) bola hlavným centrom vyššieho vzdelávania, vedy a kultúry v Lotyšskej republike. V súčasnosti má trinásť fakúlt a študuje na nej okolo 28 tis. študentov. Postupom času sa od Lotyšskej univerzity osamostatnilo niekoľko dnešných odborných univerzít, ako sú Lotyšská poľnohospodárska univerzita (sídliaca v Jelgave), Lotyšská lekárska univerzita alebo Technická univerzita v Rige.
Medzi významnú vzdelávaciu inštitúciu možno určite zaradiť 1. štátne gymnázium v Rige (Rīgas Valsts 1. ģimnāzija), ktoré sa pýši prívlastkom najstaršia škola v Pobaltí. Na svojom mieste stojí od roku 1211. Do roku 1892 bola škola v podstate nemecky hovoriaca. Vyučovanie ruštiny prebiehalo od roku 1781. O sto rokov neskôr, v rámci narastajúcej rusifikácie provincií Baltského mora sa výučba ruštiny rozšírila o ďalšie predmety. To trvalo až do roku 1892, kedy nastal úplný zákaz vyučovania v nemeckom jazyku a ruština sa stala plnohodnotným vyučovacím jazykom. Nepovinná výučba lotyštiny začala až v roku 1896. Až po vzniku samostatnej Lotyšskej republiky v roku 1920 sa lotyština stala po prvý krát primárnym vyučovacím jazykom.
Pokračujeme ďalej po Bulvári slobody (Brīvības bulvāris), na východnom okraji parku Esplanāde sa nachádza Chrám Kristovho narodenia (Kristus Piedzimšanas pareizticīgo katedrāle) postavený v rokoch 1876-84 v novobyzantskom architektonickom štýle. Kupola chrámu dosahuje výšku 40 metrov. Počas nemeckej okupácie, v čase prvej svetovej vojny (1917 – 1918) bola katedrála pravoslávnej cirkvi odobratá a prevzala ju evanjelická cirkev augsburského vyznania. Pravoslávnym veriacim sa chrám vrátil v roku 1921 a konali sa v ňom bohoslužby v ruskom a v lotyšskom jazyku. Stavba nejako prežila druhú svetovú vojnu, ale Sovieti, ktorí vždy túžili potlačiť náboženstvo katedrálu v roku 1961 zatvorili a v jej priestoroch zriadili planetárium. Po obnovení nezávislosti Lotyšska v roku 1991 bol chrám opäť vrátený pravoslávnym veriacim a začali sa v ňom konať pravoslávne bohoslužby. V roku 2000 dostala katedrála nový ikonostas, ktorý chrámu daroval I. Malyškov, ktorého rodina pochádzala z Lotyšska. V chráme je nutné dodržiavať prísny dress code a tiež je tu prísne zakázané fotografovať, čo mi bolo dôrazne vysvetlené ešte pred vstupom.
Prechádzkou po parku narazíme na neogotickú tehlovú budovu Lotyšskej akadémie umenia (Latvijas Mākslas akadēmija), či budovu Lotyšského národného umeleckého múzea (Latvijas Nacionālais Mākslas muzejs) z roku 1905. Zahŕňa cez 52 tisíc umeleckých diel pochádzajúcich z doby od polovice 18. storočia až po súčasnosť, ide o najväčšiu zbierku národného umenia Lotyšska.
Niečo mi napovedá, že keď pôjdeme ešte ďalej, tak narazíme opäť na niečo zaujímavé. A mal som pravdu. Pokračovaním po dlhočííííííznej Ulici slobody (Brīvības iela) natrafíme na pravoslávny Chrám sv. Alexandra Nevského (Sv. Aleksandra Ņevska pareizticīgo baznīca) postavený v prvej polovici 19. storočia (1820-25) na počesť víťazstva ruskej armády nad Napoleonom v rokoch 1812-15. Je zasvätený patrónovi ruských ozbrojených síl, ktorým Alexander Nevský bol. Na stavbu prispeli finančnými darmi mecenáši z celého Ruského impéria. Hlavná loď má tvar rotundy a je vybudovaná v neoklasicistickom architektonickom štýle, typický pre ruskú architektúru daného obdobia. Zvonica bola pristavená neskôr, až v roku 1863 v neobarokovom štýle.
Opodiaľ sa nachádza Starý kostol sv. Gertrúdy (Vecā Ģertrūdes baznīca) patriaci lotyšskej evanjelickej luteránskej cirkvi. Má dlhé spojenie s nemeckou etnickou komunitou v Rige, aj dnes sa tu bohoslužby konajú v nemeckom jazyku. Stojí na mieste, kde už predtým stálo sedem rôznych kostolov sv. Gertrúdy resp. v jeho blízkosti. Prvá zmienka z roku 1418 ho spomína, že bol postavený z kameňa, no neskôr bol zničený. Druhý v roku 1605 zničila švédska armáda, ktorá v tom roku obliehala Rigu. Tretí krát bol kostol opäť zničený v roku 1700, tentokrát v rámci bojov Veľkej severnej vojny. Štvrtú verziu kostola postavili z dreva v rokoch 1743-44. Rozširovanie kostola v rokoch 1778-79 viedlo k prestavbe a k posunutiu polohy späť na presné miesto pôvodného kamenného kostola. Neskôr bola podaná žiadosť o stavbu z kameňa, no mestská rada ju zamietla s tým, že kamenné stavby sú povolené len vo vnútri mestských hradieb. Preto šiesty kostol v poradí bol postavený opäť z dreva, ktorý bol opäť zničený, tentokrát pri francúzskej invázii v roku 1812. Siedmy krát kostol prestavali v rokoch 1814-1817. Nakoniec bol v rokoch 1866-69 postavený súčasný tehlový kostol.
Je vidno, že sa už nachádzame za hranicami Starého mesta. Prechádzame štvrťou, kde sa mieša moderná architektúra s takou viac ornamentálnou, secesnou. V Lotyšsku bola secesia populárna v rokoch 1900-1912, keď sa estetika šírila po kontinentálnej Európe. Domy postavené v tomto architektonickom štýle majú mimoriadne bohatý a niekedy až pompézny dekor. Secesia, alebo ak chcete ”Art Nouveau”, je známa svojimi zakrivenými líniami, na fasády budov sa dostali prvky ako kričiace tváre, bohovia a bohyne, divé kvety, či mýtické zvieratá. S týmto hravým štýlom si väčšina ľudí spája hlavne Brusel, Viedeň, či Prahu, no na Rigu sa často zabúda. A to neprávom. Riga je domovom viac ako 750 oficiálne uznaných secesných budov tvoriace viac ako tretinu zástavby mesta, čo je najviac zo všetkých európskych miest.
Riga je celkom dozaista takým novoobjaveným secesným drahokamom, ktorý prichádzajú obdivovať turisti z celého sveta. Najkrajšie secesné domy stoja v uliciach Alberta iela, Elizabetes iela, Audēju iela, Strēlnieku iela, v Starom meste sú to hlavne ulice Skārņu iela a Šķūņu iela. Asi dve desiatky secesných budov v Rige je vytvorených ruským architektom Michailom Eisensteinom (baltský Nemec, pochádzajúci z Petrohradu).
Najvýstavnejšou ulicou tohto umenia je ulica Alberta iela nachádzajúca sa na severnom okraji centra mesta vystavaná na začiatku 20. storočia najmä architektmi Michailom Eisensteinom, Eižensom Laubem a Konstantīnsom Pēkšēnsom. Je pomenovaná po biskupovi Albertovi, zakladateľovi mesta.
Prechádzkou touto ulicou nezabudnite mať aj hlavu hore, aby ste tiež videli detaily budov. Všimnite si napr. dom č. 2a postavený v roku 1906, kde celkový dojem z budovy umocňujú otvorené okná na najvyššom podlaží, ktorými presvitá nebo. Nemenej zaujímavý je tiež štvorposchodový dom č. 8. z roku 1903 zdobený modrými dlaždicami. Nad jeho stredným výklenkom je v listoch stromu vyobrazená akási mužská maska s leviou hlavou. Dom č. 13 z roku 1904 má azda jednu z najkrajších fasád, zaujímavosťou je, že na každom poschodí majú okná rôzne tvary a veľkosti.
O histórii tohto umenia sa najviac dozviete v Múzeu secesie (Rīgas Jūgendstila centrs) nachádzajúce sa v dome č. 12 na rohu ulíc Alberta iela a Strēlnieku iela. Dom dal postaviť v roku 1903 Konstantīns Pēkšēns, jeden z najvýznamnejších lotyšských architektov všetkých čias, v ktorom až do roku 1907 aj on sám žil a pracoval. Zbierka múzea obsahuje predmety bytového zariadenia typické pre obyvateľov Rigy na začiatku 20. storočia. a odhaľuje secesiu v celej jej kráse. Múzeum je otvorené každý deň okrem pondelka a platí sa vstupné 9 €, resp. 5€ (leto/zima), viac info na oficiálnej stránke tu.
Pred ruchom mesta sa skryjeme v ďalšom príjemnom parku (Kronvalda parks), ktorý je súčasťou rozľahlej zelene pozdĺž mestského kanála. Park bol pomenovaný po Atisovi Kronvaldovi, lotyšskom spisovateľovi. Vznikol podobne ako jeho sused v druhej polovici 19. storočia na mieste mestského opevnenia, ktoré v tej dobe už neplnili svoj účel. Park slúži ako oáza pokoja uprostred mesta a je skvelým odpočinkovým miestom. Pozdĺž celej dĺžky vodného toku sa tiahne zelený pás s množstvom lavičiek.
Túlaním sa uličkami modernejšieho mesta sme narazili na Kostol sv. Petra a Pavla (Svētā Pētera un Pāvila baznīca) postavený koncom 18. storočia (1781-85). V súčasnosti je najstarším zachovaným pravoslávnym kostolom v Rige. Ide o klasickú krížovú stavbu, nad hlavnou sieňou je vysoká kupola, predná zvonica je štvorpodlažná. Prvý kostol na tomto mieste sa objavil na konci 17. storočia, bol drevený a bol určený pre vojakov švédskej posádky. Na mieste schátraného dreveného kostola sa v roku 1726 začalo s výstavbou nového kamenného kostola, ktorý bol už určený pre pravoslávnych obyvateľov mesta. V roku 1728 bola dokončená kamenná stavba s drevenou vežou. V roku 1781 padlo rozhodnutie postaviť nový chrám v štýle raného klasicizmu, ktorý by slúžil ruskej posádke umiestnenej v citadele. Sovietsky režim z neho urobil sklad munície, neskôr ho prerobil na koncertnú sálu ”Ave Sol“ pre 300 divákov, kde sa konali koncerty klasickej a jazzovej hudby. Javisko bolo inštalované na mieste bývalého oltára. V roku 2012 bola budova vrátená späť do rúk (Lotyšskej) pravoslávnej cirkvi a okrem zborových koncertov, či spoločenských podujatí sa tu opäť začali konať bohoslužby (2x do mesiaca).
Postupne sa vraciame späť do Starého mesta. Mierime k Rižskému zámku (Rīgas Pils). Na svojom mieste stojí od roku 1330. Jeho stavba bola dôkladne prestavaná v rokoch 1497 až 1515. Po zabratí hradu Švédmi postavili v roku 1641 priestranné prístavby. V 17. až 19. storočí bol hrad neustále zveľaďovaný, rekonštruovaný, a nakoniec aj celkovo prebudovaný na pohodlný zámok pre potreby vtedajšej vlády. V roku 1938 vyhlásila Lotyšská vláda hrad za svoju rezidenciu a prvýkrát tu pobýval lotyšský prezident. Za sovietskej vlády bola budova Pionierskym palácom. Po získaní nezávislosti Lotyšska sa stala opäť sídlom prezidenta Lotyšska. V niektorých častiach sídlia múzeá a kultúrne inštitúcie.
Vedľa hradu sa nachádza nenápadný, ale celkom zaujímavý Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Rīgas Sāpju Dievmātes baznīca), postavený v roku 1860 v pseudorománskom slohu na základoch drevenej rímskokatolíckej kaplnky. V roku 1885 bola k západnej strane kostola pristavaná 8-stranná krstiteľnica.
A už vidím Dómske námestie, ideme smerom k nemu. Opäť nám vyhladlo, zastavíme sa preto niekde na večeru, pivko a trošku zrelaxujeme. Celkom určite odporúčam aj prechádzku večernou Rigou, kedy sú niektoré budovy zaujímavo nasvietené a ten západ slnka jednoznačne stojí za to! Lanový most (Vanšu tilts) sa nám trošku podobá na Most SNP v Bratislave. A máme pravdu, koncepčne z neho aj vychádzal. Otvorili ho v roku 1981, vtedy dostal názov Gorkého most, podľa ruského spisovateľa Mixima Gorkého.
Ďalší deň sa vyberieme preskúmať trošku inú časť mesta. Neďaleko historického centra, blízko hlavnej vlakovej a autobusovej stanice sa nachádza Moskovské predmestie (Maskavas Forštate). Leží pozdĺž bývalej cesty, ktorá kedysi spájala Rigu s Moskvou, preto aj ten názov. Nachádza sa tu mnoho domov architektonicky odrážajúce históriu ruskej, bieloruskej a židovskej migrácie. Počas nacistickej okupácie Rigy sa štvrť zmenila na geto pre Židov. Dnes sú na mieste Zborovej synagógy (Rīgas Horālā sinagoga) a Starého židovského cintorína už len pamätníky. Za Stalina sa štvrť rozvinula na priemyselnú a robotnícku štvrť, kde sa usadili najmä sovietski občania z Ruska a Bieloruska, ktorí si našli ubytovanie v panelových budovách. Niektoré drevené domy z cárskeho obdobia, ktoré sa zachovali, sú tiež súčasťou Svetového dedičstva UNESCO, ktoré ich chráni pred zbúraním.
Nachádza sa tu päť mohutných hangárov, ktoré boli pôvodne postavené pre potreby 1. svetovej vojny pre nemeckú firmu Zeppelin vyrábajúcu vzducholode. V roku 1922 prebehla ich rekonštrukcia pre potreby vybudovania krytej mestskej tržnice (Rīgas Centrāltirgus), ktorá je dnes najväčšou tržnicou v celom Lotyšsku. Rozprestiera sa na ploche vyše 72 tis. m2, ide o jedno z najväčších trhovísk v Európe, ak nie najväčšie. Tržnice sa delia na niekoľko sektorov, napríklad hangár, kde sa predáva iba syr, ďalší s mäsom, s rybami, s ovocím a zeleninou. Výnimkou nie sú ani suveníry, či textil. Oblasť trhu je spolu so Starým mestom a vybranými časťami mesta zaradená do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.
Predmestiu od roku 1961 dominuje stalinistická budova Lotyšskej akadémie vied (Latvijas Zinātņu akadēmija). Je symbolom sovietskej éry, bola postavená na počesť komunistického vodcu Stalina. Budova mala a dodnes (s posmeškom) aj má, prezývku ”Stalinova narodeninová torta“. Túto 21-poschodovú budovu začali stavať v roku 1951 ako darček pre sovietskeho lídra a mali ju slávnostne otvoriť niekedy na jeho narodeniny. Nestihli to, Stalin o dva roky zomrel a budovu dokončili až o ďalších osem rokov neskôr, teda v roku 1961. Za posledných vyše 60 rokov sa na budove nezmenilo takmer nič, dokonca tu zostali aj symboly sovietskej éry – kosák a kladivo. Budova bola pôvodne navrhnutá ako dom kolektívnej farmy (kolchozy), ale potom bola sprístupnená Lotyšskej akadémii vied SSR. Budova je považovaná za prvú výškovú budovu v Lotyšsku. Pri jeho stavbe sa architekti inšpirovali vežami starej Rigy, no prečo sa architektúra budovy nenápadne podobná na Empire State Building v New Yorku vedia asi len oni sami. Neviem no, mne skôr pripomína mužský pohlavný orgán. 😀 Mimochodom, podobnú stavbu, ak nie rovnakú, som videl vo Varšave, postavenú vraj ako ”Dar národov Sovietskeho zväzu pre poľský ľud” od súdruha Stalina. V súčasnosti, podobne ako u Poliakov, tak aj u Lotyšov je tŕňom v oku, keďže pripomína Sovietsky zväz a s ním spojené ťažké obdobie neslobody v socialistickom režime.
Za poplatok (6 €) sa môžete vyviesť výťahom na 17. poschodie, kde je vyhliadková plošina, ktorá ponúka jedinečný 360° panoramatický výhľad na celú Rigu (viac info na oficiálnom webe tu). Z výšky 65 metrov máte pred očami nádherný pohľad na promenádu rieky Daugava s piatimi mostami spájajúcimi jej brehy, vrcholy kostolných veží nielen Starého mesta, ale aj okolitých štvrtí, či hangáre Centrálneho trhoviska. Uvidíte tretiu najvyššiu televíznu vežu v Európe s výškou 368,5 metra, ale aj Lotyšskú národnú knižnicu, najväčšie majstrovské dielo 21. storočia v Lotyšsku.
Nehovorím, že sme videli úplne všetko, určite je tiež čo vidieť aj na opačnom brehu Daugavy, ale láka nás Baltské more, ktoré je od Rigy vzdialené hen, čoby kameňom dohodil. Nasadneme na vlak a smerujeme do letoviska Jūrmala nachádzajúce sa na brehu Rižského zálivu asi 25 km západne od Rigy. V cestovnom poriadku nenájdete stanicu, resp. zastávku s názvom Jūrmala, na to pozor! Pozdĺž pobrežia je zriadených asi 9, či 10 staníc a zastávok, ktoré sa zhodujú s pôvodnými názvami obcí tvoriacich toto mesto.
Jūrmala je najväčšie kúpeľné mesto v Lotyšsku, založené v druhej polovici 19. storočia. Mesto vzniklo spojením šestnástich obcí, má okolo 50 tisíc obyvateľov, čo ju dnes radí na 5. priečku najväčších miest v krajine. Názov Jūrmala pochádza z lotyšského jūra (more) a mala (okraj), do slovenčiny ho teda možno preložiť ako mesto na okraji mora, resp. prímorské mesto. Čo sa týka architektúry, prevládajú tu pôvabné nízke drevené domčeky. Počas éry ZSSR bola Jūrmala obľúbenou rezidenciou sovietskej politickej špičky, napr. Leonida Iľjiča Brežneva, či Nikitu Sergejeviča Chruščova.
Vystúpime na zastávke v časti Majori, ktoré je so svojou pešou promenádou plnou kaviarničiek, obchodíkov so suvenírmi a stánkami so zmrzlinou takým prirodzeným centrom tohto letoviska. My sme sem prišli hlavne za oddychom pri mori. Široká, piesočná pláž je dostatočne dlhá (32 km) na to, aby sa tu zmestil každý, kto má chuť zrelaxovať. K dispozícii sú tu aj futbalové či volejbalové ihriská. Neľutujem, že sme sem išli. Napriek tomu, že pre nás teplomilných bolo more na náš vkus trošku chladnejšie, tak sme sa v ňom aj vykúpali. Trošku nám vadil dlhý a plytký vstup do mora, no ale také už Baltské more jednoducho je. Potešilo ma, že tu nie je žiaden developerský stavebný boom a pobrežie nie je obsypané megalomanskými hotelmi rôznych tvarov. Po pár hodinách leňošenia a nič nerobenia sa poberieme ešte prejsť po pešej zóne a z Dzintari odchádzame vlakom späť do Rigy. Mimochodom, vraj najkrajšia pláž sa nachádza v Bulduri, asi 4 kilometre od Majori. Toto miesto bolo svojho času prekrstené na ”Edinburgh“ podľa vojvodu z Edinburghu, zaťa Alexandra II., ktorý mal k Jurmale pekný vzťah.
Viac sme tu toho za víkend v takom pohodovom výletnom móde nestihli. Nasledujúce ráno odchádzame busom č. 22 na letisko. Pred odletom dokonca stíhame aj kávičku, takže ťažká pohoda. Čaká nás už iba cesta domov. Uz redzēšanos Rīga, bolo tu naozaj skvele!
Free walking tour
Počuli ste niekedy o tom, že by Vám niekto urobil prehliadku po meste za prepitné, pričom jeho výška je iba na Vašom rozhodnutí? Ak nie, tak vedzte, že presne takto funguje ”free walking tour.“ Prehliadku zväčša robia miestni nadšenci, ktorí Vás prevedú mestom, povedia Vám množstvo zaujímavostí, ktoré možno ani nenájdete v sprievodcoch. Free tour je určená pre jednotlivcov, páry, prípadne skupinky kamošov nie väčších ako 8 ľudí. Dajú sa nájsť napr. na stránke Riga Free Tour, kde ponúkajú množstvo tematických okruhov ako Old Riga (Stará Riga), Alternative Riga (alternatívna Riga), Riga Art Nouveau (secesia v Rige), či dokonca Bike Tour. Free tour je určená pre jednotlivcov, páry, prípadne skupinky kamošov nie väčších ako 8 ľudí. Všetky prehliadky sú komentované nielen vážnou, ale aj zábavnou formou v anglickom jazyku.
Nás zaujímalo hlavne historické centrum mesta, preto sme si vybrali tému Old Riga (Stará Riga). Je to skvelý spôsob, ako objaviť klasické pamiatky Rigy. Počas tour sme sa dozvedeli niečo o histórii mesta, vypočuli si legendy a mnohé príbehy, ktoré sa spájajú s mestom. Myslím, že to boli kvalitne strávené necelé 2 hodiny a spolu s ostatnými účastníkmi sme si tour celkom iste užili.
Koľko ma to celé stálo?
- bus Bratislava – letisko Viedeň – Bratislava: 16,80 €
- letenka Viedeň – Riga – Viedeň: 37,30 €
- ubytko (3 noci pre 2 osoby s raňajkami): 195 € => 97,50 € / osoba
- doprava po okolí Rigy (MHD + vlak do Jurmaly): 4 €
- poživeň (reštaurácie – jedlo, pitie): 53 €
- vstupenky: 11 €
- suveníry: 7 €
- Spolu na 1 osobu: 226,60 €
Je to veľa, či málo? Dalo by sa to možno urobiť aj lacnejšie, ale aj drahšie. Určite by sa dalo ušetriť na ubytku a nebývať v centre. Tiež by sa dalo ušetriť napr. na jedle, či pivku v reštauráciách, ale to by sme potom zase neochutnali nejaké to miestne jedlo. No ale prečo to oželieť? Veď som na výlete, niečo si predsa aj doprajem. No nie?
Ja si myslím, že za víkend minúť spolu s cestou a ubytkom takmer 230 € v hlavnom meste členskej krajiny EÚ (aj keď krajiny niekdajšieho východného bloku, resp. post-sovietskej krajiny) nie je až tak málo. No keď si uvedomím, že som videl ďalšie zaujímavé miesta a niečo nové zažil, tak je to prijateľná cena.
Riga – historické okienko
Aby sme Rigu lepšie chápali, pripomeňme si zopár historických faktov a udalostí. Na mieste dnešnej Rigy bola kedysi livónska (teda ugrofínska) dedina, kde sa zastavovali ruskí a škandinávski kupci a nájazdníci. Tento stav trval až do druhej polovice 12. storočia, kedy do oblasti rižského zálivu začali masívne prichádzať nemeckí obchodníci pochádzajúci hlavne z Brém a Lübecku.
Mesto oficiálne založil v roku 1201 brémsky arcibiskup Albert (Albrecht) von Buxthoeven, kedy tu založil vôbec prvú pevnosť na Balte, ktorá sa stala východiskovým bodom krížového ťaženia Rádu mečových rytierov proti pohanom. Rytieri odtiaľ postupne ovládli celé Livónsko (dnešné severné Lotyšsko a južné Estónsko). V roku 1211 sa v Rige razili prvé mince. V nasledujúcich desaťročiach mesto rýchlo rástlo a rozvíjalo sa. Prosperujúce obchodné stredisko sa v roku 1282 stalo členom Hanzy, najvýznamnejšieho obchodného združenia. Na konci 13. storočia sa mesto stalo po Lübecku a Gdansku tretím najväčším obchodným centrom Pobaltia, ako aj sídlom arcibiskupov. Prvý vrchol rozvoja mesta prišiel v 16. storočí.
Po kolapse Rádu nemeckých rytierov nasledovalo krátke obdobie nezávislosti (1561-82), potom 20 rokov vládli Poliaci (1582-29) a od roku 1629 Švédi. Prosperujúca Riga vtedy čo do veľkosti v rámci švédskej ríše predbehla aj Štokholm.
V roku 1710 získali Rigu počas veľkej severnej vojny Rusi a urobili z nej hlavné mesto provincie Livónsko. Moc si stále udržovala aj nemecká šľachta a bohatí mešťania. Veľký rozvoj zaznamenala Riga v druhej polovici 19. storočia po napojení na železničnú sieť. Po Moskve a Petrohrade išlo o tretie najvýznamnejšie priemyselné mesto cárskej ríše a tiež vôbec najrušnejší prístav na svete čo sa týka obchodu s drevom. Rástol počet rodených Lotyšov a prišiel čas lotyšského národného obrodenia.
V roku 1918 Lotyšsko získalo svoju nezávislosť a Riga sa stala jeho hlavným mestom. Lotyšská nezávislosť trvala do roku 1940, kedy si jeho územie anektoval Sovietsky zväz. Počas hitlerovskej okupácie (1941-44) z mesta takmer zmizla dovtedy významná židovská populácia (odhadom medzi 45 a 100 tisíc osôb). V časoch Sovietskeho zväzu bola Riga známa ako ”najzápadnejšie“ mesto ZSSR s liberálnym umením a hudobnou scénou. V roku 1991 Lotyšsko získalo znovu svoju nezávislosť a Riga opäť stala jeho hlavným mestom.
Čo dodať na záver?
Hoci Riga nepatrí medzi TOP európske destinácie, rozhodne má čo ponúknuť. Je to jedinečné mesto, s krásnym historickým centrom, ktoré je zapísané i do prestížneho zoznamu UNESCO. Má krásne stredoveké centrum obklopené kľukatiacim sa kanálom, námestia ozdobené katedrálami či kostolmi, starostlivo upravené parky, pôsobivé bulváre lemované stromami, ale aj trhoviská, pamätníky, rieku a výhľady na mesto. Jej gotické kostolné veže sú prvými architektonickými skvostami, ktoré si človek všimne, a návštevníci sú čoskoro pohltení prepracovanými secesnými prvkami, ktoré zdobia takmer tretinu mestských budov. K väčšine historických lákadiel sa dá dostať pešo alebo krátkou jazdou električkou. Blízke prímorské letovisko Jūrmala je tiež zaujímavou turistickou atrakciou vyznačujúcou sa dlhými plážami, výhľadom na Rižský záliv a romantickými drevenými domami.
Výlet do Rigy sa určite oplatí, je to ideálna destinácia na víkendový výlet. Nad návštevou Rigy netreba dlho váhať, zbaľte si teda ruksak, kufor, tašku, igelitku a vyrazte do Rigy ešte dnes. Určite neoľutujete!
Fotogaléria
Ak sa Vám tento článok páčil, pokojne ho odmeňte lajkom. Bude mi potešením, ak Vám tento článok v niečom poradil alebo aj pomohol. 🙂
Ak poznáte niekoho, komu by tento článok tiež pomohol, tak ho pokojne zdieľajte na Facebooku. Alebo mu ho aspoň pošlite do správy. 🙂
Ďakujem ! 🙂
Všetky fotky použité v tomto článku som zhotovil ja. V prípade, že fotka nie je moja, je pri nej uvedený zdroj. Osoby na fotkách súhlasili so zverejnením.
Ak by ste chceli hocičo doplniť, poopraviť, spýtať sa, proste vyjadriť svoj názor, pokojne pridajte svoj komentár nižšie, alebo mi napíšte e-mail na info@cestujemtrekujem.com.
‼ PS: Článok si pre istotu uložte do záložiek, lebo nikdy neviete, kedy ho opäť budete potrebovať. 😉 ‼
Pridať komentár