Cestovanie,  Európa,  Poľsko

Gdansk – jantárové mesto s kľúčmi od brány k Baltiku

Ďalšia skvelá cena letenky nás nečakane zaviala po pol roku späť do Poľska. Tento-krát to nebola Varšava, ale perla Baltiku – Gdansk. Boli sme pozrieť len tak na víkend, v piatok večer z Viedne tam a v nedeľu poobede späť. V jeden deň sme mali krásne slnečné počasie, no na ten ďalší sa poriadne zatiahlo. Pri kúpe letenky na začiatok októbra som so slnkom ani nepočítal. No ale podarilo sa, jeseň to pri Baltiku na nás vybalila v plnej paráde.

Vďaka dôležitému prístavu bol Gdansk vždy miestom stretnutia mnohých kultúr a národností. Mesto počas histórie formovali tak Poliaci, ako i Nemci, ale aj flámski sochári a architekti. Tu v Gdansku vypukol najkrvavejší konflikt všetkých čias (druhá svetová vojna). Gdansk má krásne zrekonštruované meštiacke domy a kostoly, romantickú Dlhú ulicu, stredoveký mestský prístav a mnoho ďalšieho.

Poďte, vezmem Vás prostredníctvom tohto článku na víkend do jedného z najstarších miest v Poľsku, priamo do Gdansku. Do mesta, ktoré dýcha morom, aj keď more vôbec nevidno.


V článku sa dozvieš:

  • praktické info, ktoré je dobré vedieť pred cestou,
  • niečo o histórii mesta a trošku o súčastnosti,
  • ako sa dostať z letiska do mesta a koľko stojí lístok na mestskú dopravu,
  • ako využiť službu free walking tour a aké témy ponúkajú,
  • čo sme stihli vidieť v Gdansku, a čo naopak nie,
  • môj názor, či sa oplatí vidieť mesto Gdansk,
  • koľko ma to celé stálo.
    • turistickú mapu mesta nájdeš tu.


Praktické info na začiatok:

  • treba do Poľska pas? – nie, stačí občiansky preukaz – veď EÚ a Schengen, ale môže byť aj pas,
  • platí sa v Poľsku eurami? – nie, platí sa (poľským) zlotým, drobné sú groše; kurz: 1€ = 4,309 PLN (k 06.10.2018), aktuálny kurz tu,
  • mám si ešte doma zameniť peniaze? – nie, netreba; bankomatov je všade dosť,
  • je v Gdansku draho? – nie, je tam porovnateľne ako u nás,
  • je to na dlho? – predĺžený víkend by mal stačiť.


Gdansk, Gdańsk, Danzig

Toto historické mesto leží na severe Poľska v Pomoransku, pri ústí rieky Motlawa do Visly, na brehu Baltského mora v Gdanskom zálive. Patrí medzi najstaršie poľské mestá. Mesto ležiace na križovatke dôležitých obchodných a komunikačných trás formovali počas svojej tisíc ročnej histórie tak Poliaci, ako i Nemci, ale aj flámski sochári a architekti. Od 16. storočia je vďaka vývozu obilia spájaný s bohatstvom a prosperitou. Mesto dalo svetu Jána Heweliusza – významného poľského astronóma, či Gabriela Fahrenheita – nemeckého fyzika, vynálezcu ortuťového teplomera. 

Histrorické okienko

Mesto počas svojej tisíc ročnej histórie vystriedalo niekoľko „vlastníkov“. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 997, keď bolo na území Poľského kniežatstva, neskoršieho Poľského kráľovstva založené mesto Gyddanyzc. Začiatkom 14. storočia (r. 1308) pripadlo mesto Rádu nemeckých rytierov, ktorí ho premenovali na Danzig. Zotrvalo v ňom do polovice 15. storočia, keď sa po trinásť ročnej vojne pripojilo opäť k Poľskému kráľovstvu. Neskôr, v roku 1569 sa mesto stalo súčasťou novo vzniknutej Poľsko-litovskej únie. Mesto vďaka mestskému prístavu bohatne a prosperuje. Na konci 18. storočia Prusko porazilo Poliakov Gdansk a stáva sa hlavným mestom Západného Pruska. V roku 1807 bolo mesto oslobodené Napoleónovou armádou a vyhlásený mestský štát „Slobodné mesto Gdansk“. O osem rokov neskôr, po Napoleónovej porážke pri Waterloo je opäť súčasťou Pruska. V roku 1871 je mesto pripojené k Nemeckému cisárstvu a po jeho páde v 1. svetovej vojne (r. 1918) sa stalo súčasťou novej Weimarskej (Nemeckej) republiky.

V roku 1920 vzniká na základe Versaillskej zmluvy odčlenením od Nemecka obnovené „Slobodné mesto Gdansk“. Tento mestský štát mal okrem vlastnej ústavy, hymny aj mestský parlament, vládu i vlastnú menu (gdanský gulden). Vo vonkajších vzťahoch ho zastupovalo Poľsko, čo neunieslo Nemecko (hlavne pod vedením Adolfa Hitlera). 

Tu sa začal najkrvavejší konflikt všetkých čias – druhá svetová vojna, keď Nemci 1. septembra 1939 zaútočili na poľský muničný sklad na poloostrove Westerplatte (kúsok od Gdansku) a súčasne na Poľskú poštu sídliacu priamo v meste. Nasledovalo pripojenie mesta k rozpínajúcej sa Tretej ríši. Mesto sa stalo súčasťou provincie Gdansk-Západné Prusko, z ktorého boli Poliaci vyhnaní, odvezení, prípadne popravení. 

Po porážke Nemecka v druhej svetovej vojne sa územie Slobodného mesta Gdansk stalo súčasťou novo vzniknutej Poľskej republiky. Drvivá väčšina pôvodného (nemeckého) obyvateľstva sa musela vysťahovať do Nemecka, Gdansk začali osídľovať opäť Poliaci. Moci sa neskôr ujali komunisti. Začína sa obnova mesta. V roku 1980 vzniklo v gdanských lodeniciach odborové hnutie „Solidarność“, ktoré sa neskôr postavilo proti vtedajšiemu komunistickému režimu a ktoré zohralo významnú úlohu pri páde komunizmu v roku 1989. 

Dnešný Gdansk

V súčastnosti je Gdansk neoddeliteľnou súčasťou demokratického Poľska – členskej krajiny Európskej únie a Schengenu. Aj vďaka tomu tu majú právo žiť oba národy (Poliaci i Nemci) bok po boku a nikto ich nebude vyháňať. Gdansk je šiestym najväčším mestom Poľska, v ktorom žije cez 450.000 obyvateľov. Spoločne s mestami Sopoty a Gdyňa tvorí aglomeráciu, ktorú miestni nazývajú „Trójmiasto“, teda Trojmesto. V meste je rozvinutý lodiarsky priemysel – Gdanské lodenice. Gdansk má tiež jedno medzinárodné letisko nachádzajúce sa 17 km západne od jeho centra.


Poďme už do mesta. Ale ako?

Do Gdansku sme prileteli z Viedne Wizzairom na letisko Lecha Walesa nachádzajúce sa 17 km západne od mesta. Let trval približne hodinu a 15 minút. 

Z letiska (Port Lotniczy) sa dá do centra mesta, t.j. na hlavnú železničnú stanicu (Gdańsk Główny) a späť na letisko dostať tromi spôsobmi:

  • autobusom č. 201 a tiež nočákom N3. Cesta trvá 25-30 minút. Mapy MHD nájdeš tu.
    • Cena jednosmerného lístka (Bilet Jednorazowy) je 3,20 PLN, resp. 4,20 PLN pri využití nočného spoja. 
    • 60 minútový (prestupný) lístok stojí 3,80 PLN, prípadne 4,80 PLN. 
    • Celodenný (24h) = 13,00 PLN a platí na oba typy busov.
  • Vlakom (SKM) s prestupom v mestskej časti Gdańsk Wrzeszcz. Cesta trvá 30-45 minút v závislosti od spoja a od času prestupu. Odchody nájdeš tu. Mapu SKM nájdeš tu.
    • Cena jednosmerného lístka (Bilet Jednorazowy) je 3,80 PLN
  • Taxíkom – cena 50-70 PLN, funguje tu aj Uber

Tip pre Vás: V automatoch na lístky sa dá platiť aj kartou.


Free walking tour

Počuli ste niekedy o tom, že by Vám niekto urobil prehliadku po meste za sprepitné, pričom jeho výška je iba na Vašom rozhodnutí? Ak nie, tak vedzte, že presne takto funguje „free walking tour.“ Prehliadku robia zväčša miestni nadšenci. Tu v Gdansku je to skupinka ľudí okolo žltého dáždnika. Prevedú Vás mestom, povedia množstvo zaujímavostí, ktoré možno ani nenájdete v sprievodcoch. V angličtine, nemčine a španielčine ponúkajú tematický okruh „Historické centrum mesta Gdansk“.  Na tému „Solidarita“ Vás prevedú mestom „iba“  v anglickom a nemeckom jazyku. Obidve prehliadky zaberú približne dve a pol hodiny. Free tour je určená pre jednotlivcov, páry, prípadne skupinky kamošov nie väčších ako 7 ľudí.

Službu free walking tour som počas cestovania využil už druhý krát. Prvý krát to bolo vo Varšave. Už som teda vedel ako to prebieha. Nás zaujímalo hlavne historické centrum mesta, preto sme proste iba prišli na dané miesto v daný čas. Pri Zlatej bráne sa nás zišlo v skutku aj dosť (cca 40 ľudí). Prevahu mali Taliani, veľa bolo aj Španielov, niekoľko ľudí prišlo z Britských ostrovov, či z Izraela, ale aj dvaja Poliaci.


Čo (sme stihli) vidieť v Gdansku?

#1  Kráľovská cesta v Hlavnom meste

Do opevneného Hlavného mesta (Główne Miasto) vchádzal kráľovský sprievod vždy cez (prvú) Hornú bránu (Brama Wyżynna, Wysoka Brama), postavenú v rokoch 1571-76. Bránu dal vyzdobiť v roku 1588 sochár a architekt flámskeho pôvodu Willem van den Blocke. Na jej čelnej strane (od hl. cesty) sú vyobrazené tri erby – Pruského kráľovstva, Poľského kráľovstva, a erb Gdansku a taktiež rok stavby. Z opačnej strany je zase erb Nemeckého cisárstva s rokom 1884. Dnes sa v nej nachádza informačné centrum.

Hneď za bránou sa nachádza bývalá mučiareň a 40 metrov vysoká väzenská veža (Wieża Więzienna i Katownia) pôvodne zo 14. storočia. V rokoch 1604-1858 to bola jedna z najťažších európskych väzníc. Dnes sa v týchto priestoroch nachádza Múzeum jantáru a vyhliadková veža. 

Nasleduje Zlatá brána (Złota Brama), postavená v rokoch 1612-1614 na mieste gotickej Dlhouličnej brány z 13. storočia. Navrhol ju flámsky architekt Abraham van den Blocke v štýle holandského manierizmu. V roku 1648 bola po oboch stranách vyzdobená štyrmi alegorickými postavami symbolizujúce vlastnosti „ideálneho“ občana. Z čelnej strany je to mier, sloboda, bohatstvo a sláva. Veď každý občan by chcel žiť v mieri, chcel by byť slobodný, bohatý, či mať slávu. Z opačnej strany sú to postavy symbolizujúce dohodu, spravodlivosť, zbožnosť a obozretnosť. 

Zlatou bránou vstúpime priamo do koridoru Kráľovskej cesty. Práve tu začína turistická tepna mesta plná reštaurácií, kaviarní a nádhernej architektúry – Dlhá ulica (Ulica Długa) a Dlhý trh (Długy Targ). Vzhľadom nato, že sa tu v rokoch 1457-1552 konali rôzne slávnostné sprievody, ľudia ju začali nazývať „Kráľovskou cestou“ („Trakt Królewski“). Byty na Dlhej ulici a Dlhom trhu odjakživa patrili najúspešnejším a najbohatším obchodníkom a ľuďom s vysokým spoločenským postavením. Vzhľad ulice sa po stáročia menil. Neskôr ulicou prechádzala i električková linka.V roku 1945 bola Dlhá ulica úplne zničená a po vojne podľa dobových fotografií opäť vystavaná. Žiaľbohu, dnes tu obdivujeme už iba „fejky“. Iba vďaka poľským pracovitým rukám sa môžme preniesť aspoň takto do histórie.

Najvyššou stavbou kráľovskej cesty Hlavného mesta je bezpochyby tehlová radnica (Ratusz Głównego Miasta) pôvodne zo 14.-15. storočia, postavená v goticko-manieristickom štýle. Z hodinovej veža, týčiacej sa výšky 83,5 metra hrá na pravé poludnie zvonkohra Schillerovej Ódy na radosť – hymna Európskej únie. Ak sa Vám nechce čakať do dvanástej, či ste to nebodaj prešvyhli, nevadí. Každú hodinu hrá nejaká zvonkohra. Veža je prístupná verejnosti, takže Vás hore čaká pekný pohľad nielen na celú Kráľovskú cestu, ale aj na široké okolie (toto som zistil až v čase písania článku). 

V jednom z rohov radnice sú umiestnené slnečné hodiny. Nad vchodovými dvermi radnice sú vyobrazené dva levy, ktoré ako býva zvykom nehľadia na seba, ale rovnakým smerom – k Zlatej báne, k prichádzajúcemu kráľovskému sprievodu. V interiéri je najzaujímavejšia pôvodná Červená sála, v ktorej zasadala mestská rada a je tiež nádhernou ukážkou holandského manierizmu. Počas vojny boli dekorácie sály – diela Izaaka van de Blocka demontované a starostlivo uschované pre ďalšie generácie. Po rekonštrukciách v rokoch 1946-70 sa vrátila na svoje pôvodná miesto. Dnes sa v budove radnice nachádza Historické múzeum mesta Gdansk (Muzeum Historyczne Miasta Gdańska). Silný dojem zanechávajú fotky Gdanska z obdobia druhej svetovej vojny, keď mesto ležalo v rozvalinách. Na porovnanie sú tam aj zábery po rekonštrukcii.

Hneď vedľa radnice stojí Neptúnova fontána (Fontanna Neptuna) s krásnou sochou Boha morí a oceánov, dielo flámskeho architekta a sochára Abrahama van den Blockeho z roku 1606-33. Vzťah obyvateľstva k tejto fontáne bol tak silný, že ju počas druhej svetovej vojny kus po kúsku rozobrali a pred Nemcami skryli. Späť na námestie sa vrátila v roku 1954. Legenda hovorí, že onoho času vo fontáne tiekol „Goldwasser“ – bylinný sladký likér, podobný vodke, v ktorom sa nachádzali vraj aj šupinky zlata. Alebo to bolo pivo? Gold wasser v nemčine znamená Zlatá voda, čo môže byť aj pivo. Inak, Gdansk je dosť známy aj pivovarníctvom. Tak vodka, či pivo? Oboje znie dobre. 😀 No neviem teda, idem sa skúsiť z fontány napiť. Či radšej nie? 😀

Kráľovská cesta je rozdelená na dve časti práve tu, pri fontáne. Ďalej pokračujeme už po Dlhom trhu (Długy Targ). Za fontánou sa nachádza Artušov dvor (Dwór Artusa), pôvodne z polovice 14. storočia. Bol miestom stretnutia obchodníkov a centrom spoločenského života. Jeho názov bol prevzatý z veľmi populárnej stredovekej legendy, o kráľovi Artušovi – symbolu rytierstva a statočnosti. Po požiari sa rekonštrukcie chytil opäť jeden z rodiny van den Blocke, Abraham, známy svojím holandsko-manieristickým štýlom.Na úplnom konci Kráľovskej cesty sa nachádza Zelená brána (Zielona Brama). Ono je to skôr budova, ako brána. Postavená bola v rokoch 1564-68 opäť v štýle holandského manierizmu ako ubytovanie pre kráľovskú rodinu. Pravdou je, že tam žiaden kráľ s rodinou nikdy nespal, vraj tam bola neskutočná zima.

#2  Staroveký prístav Hlavného mesta

Prechodom Zelenej brány sa ocitneme na nábreží, pred Zeleným mostom (Zielony Most), vedúcim ponad rieku Motława. Z mosta je najkrajší a najfotogenickejší pohľad na celé Dlhé a Rybárske nábrežie (Długie Pobrzeże, Rybackie Pobrzeże). Naše ďalšie kroky povedú práve tam – do ekonomického žriedla mesta, do starovekého prístavu, z ktorého prúdilo obilie a zlato severu, teda jantár, do celého Pobaltia. Celé nábrežie je lemované vysokými farebnými rybárskymi domami, piatimi gotickými bránami a reštauráciami. Tá atmosféra je priam úžasná. 

Najikonickejšou stavbou nábrežia a symbolom mesta je bezpochyby staroveký žeriav (Żuraw), tvoriaci okrem svojej funkcie aj funkciu mestskej brány. Žeriav plnil svoju funkciu už od roku 1444, čím sa stal najstarším prístavným žeriavom v Európe. Jeho mechanizmus s dvomi drevenými bubnami dokázal uniesť až 4 tony nákladu. Počas 2. svetovej vojny bol žeriav zničený – drevená konštrukcia úplne vyhorela a z murovanej časti zostalo iba 60%. V roku 1956 prebehla jeho rekonštrukcia a od roku 1962 v ňom sídli „Žeriav“ múzeum, pobočka Národného námorného múzea v Gdansku (platí sa vstup 8 PLN). Z jeho 27 metrov vysokej veže je parádny výhľad na rieku Motława, ostrov Ołowianka a lode v prístave. Na opačnom brehu Motławy, vpravo od Poľskej Baltickej filharmónie (Polska Filharmonia Bałtycka im. Fryderyka Chopina), kotví „Sołdek“ – prvá loď postavená v tunajších lodeniciach po 2. svetovej vojne. Na lodi a v jeho útrobách sa nachádza Lodné múzeum, pobočka Národného námorného múzea v Gdansku (platí sa vstup 8 PLN).

#3  Kostoly a baziliky

História sa vždy točí aj okolo náboženstva. Náboženstvo podľa môjho názoru nastavuje v spoločnosti také tie morálne mantinely. Aj v Gdansku boli a sú ľudia nábožensky založení. Počas histórie sa to tu aj z pohľadu náboženstva neraz menilo. Počas dôb tu žili protestanti, pravoslávni, ale aj katolíci, ktorí tu dnes tvoria väčšinu.

Vráťme sa teda po nábreží kúsok späť – k Mariánskej bráne (Brama Mariacka), ktorou sa dostaneme cez pomyselné hradby späť do Hlavného mesta. Priamo na ulicu Mariacku, plnú obchodíkov s (originálnymi) jantárovými šperkami. Na konci tejto malebnej uličky, vraj najkrajšej v celom Poľsku, sa nachádza jeden z najväčších tehlových kostolov na svete – Mariánsky kostol, resp. Bazilika Nanebovzatia Panny Márie v Gdansku (Bazylika Mariacka Wniebowzięcia Najświętszej Maryi Panny w Gdańsku). Výstavba tohto mestského klenotu sa začala v roku 1343 na mieste starého dreveného kostola. Dokončený bol o celých 159 rokov neskôr, teda v roku 1502. Kostol zaujme viac svojou veľkosťou a mohutnosťou ako vnútornou výzdobou. Hore na 82 metrov vysokej veži je vyhliadka, na ktorú sa dostaneme jedine po prekonaní 409 schodov. Mám to zrátané – je ich fakt 409! Uf, no hádam som sa aj zapotil. Hore nás čaká parádny výhľad na všetky svetové strany, celý Gdansk nám leží pod nohami. Myslím, že je dokonca vidno až do 30 km vzdialenej Gdyne. Pekný pohľad na baziliku je tiež z ulice Piwnej a z ulice Grobla s peknou fontánou štyroch štvrí (Fontanna Czterech Kwartałów).

Tip pre Vás: Do Baziliky sa platí vstupné 4 PLN, resp. 2 PLN. Nie je možné ju navštíviť počas omše, či liturgie a pod. Na vežu sa dostanete aj počas omše každý deň v čase od 9:00-18:00 za 10 PLN, resp. 5 PLN. Lístok na vežu platí aj do baziliky, čiže máte to 2 v 1 (platiť sa tu dá iba v hotovosti).

Za Svätojánskou bránou v Hlavnom meste nájdeme tehlový kostol sv. Jána (Kościół św. Jana) zo 14.-16 storočia. Pokračujeme ďalej po Svätojánskej ulici, až sa dostaneme k ďalšiemu kostolu – k pravoslávnemu kostolu sv. Mikuláša (Bazylika św. Mikołaja) z 12. storočia. Je postavený na križovatke dvoch dôležitých obchodných ciest. Od samého začiatku slúžil tak miestnemu obyvateľstvu, ako aj obchodníkom a námorníkom z celého sveta (sv. Mikuláš bol ich patrónom). Asi aj preto vedľa kostola bolo v roku 1896 vybudované zastrešené mestské trhovisko Hlavného mesta – (Hala Targowa). (vstup do oboch kostolov je voľný)

Pokračujeme ďalej. Ulica Podmłyńska nás vedie už do mestskej štvrte „Staré mesto“. Nachádza sa tu najstaršia cirkevná budova v meste – kostol sv. Kataríny (Kościół św. Katarzyny) postavený v rokoch 1227-39. Kostol ukrýva i náhrobnú dosku známeho gdanského rodáka, astronóma Jana Heweliusza (*1611, †1687). V roku 1545 sa na dlhých 400 rokov stal kostolom protestantským. Po druhej svetovej vojne, v roku 1945 bol vysvätený ako rímsko-katolícky, ktorým je dodnes. (vstup je voľný).

Kúsok vedľa sa nachádza ďalší kostol – bazilika sv. Brygdy (Bazylika św. Brygidy), pochádzajúca z 15. storočia. Svojím zovňajškom príliš nezaujme. Nie je ani moc pekný, ani moc vysoký, proste taký na prvý pohľad normálny kostol. Do pozornosti sa dostal v 80-tych rokoch minulého storočia, keď tu nachádzali útočisko predstavitelia odborového hnutia Solidarność. Nachádza sa tu niekoľko krížov na pamiatku štrajkov proti komunistickému režimu, či hrobka zavraždeného Jerzyho Popiełuszka, nazývaného tiež kňazom Solidarity. Pohľadom na hlavný oltár si vravím wáááu, veď ten musí byť celý zo zlata. Áno, veru aj je. Jeho hlavný oltár, nainštalovaný v roku 2017, je celý zo zlata – z jantáru, zlata Baltiku.

#4  miesta začiatku 2. svetovej vojny a jej múzeum

Práve tu, kúsok od Gdansku, na poloostrove Westerplatte sa začal 1. septembra 1939 najkrvavejší konflikt všetkých čias – 2. svetová vojna, keď Nemci na čele s Adolfom Hitlerom napadli muničný sklad poľskej armády. Nachádza sa tu obrovský „Pamätník obrancov pobrežia“ venovaný poľským vojakom, ktorí bránili toto miesto do poslednej možnej chvíle, keď čelili niekoľko násobnej presile nemeckej armády. Pre nedostatok času sme museli Westerplatte vynechať.

V prvý deň 2. svetovej vojny, v takmer v identickom čase ako na Westerplatte, sa odohral útok na Poľskú poštu. Skupina 50 zamestnancov pošty pod velením Konráda Guderskiho bojovala 14 hodín a odolávala prudkým útokom nemeckých síl. Hrdinskí obrancovia pošty sa vzdali až po vyhrážkach, že bude budova zapálená. Dnes sa v budove nachádza múzeum a pre ňou je „Pamätník obrancov Poľskej pošty“. Vedľa budovy v malom parčíku sa nachádza múr ich „posledného súdu“. Sú na ňom odliatky dlaní vo výške zdvihnutých rúk. Naozaj, silný odkaz z 2. svetovej vojny.  

Múzeum 2. svetovej vojny je umiestnené v modernej presklenej budove obrátenej na rieku Motława, kúsok od budovy Poľskej pošty. Začiatok výstavby bol určený symbolicky na 1. september (2008). Dokončené a slávnostne otvorené bolo v roku 2017. Budova pozostáva z troch hlavných sfér, ktoré symbolicky reprezentujú spojenie medzi minulosťou, súčasnosťou a budúcnosťou. Múzeum asi netreba nejako špeciálne predstavovať, jeho názov hovorí za všetko. Ja ešte dodám, vraj je to najväčšie múzeum na svete s najbohatšou expozíciou zaoberajúce sa tematikou 2. svetovej vojny. (Platí sa vstup 23 PLN, viac info o lístkoch a on-line predaji nájdeš tu). Toto múzeum sme museli žiaľbohu pre nedostatok času vynechať. Čo je pre mňa veľká škoda, pretože je to tematika, ktorá ma naozaj veľmi zaujíma. Tak teda o dôvod naviac sa sem vrátiť.

Tip pre Vás:

Na poloostrov Westerplatte sa dá dostať dvomi spôsobmi:

  • autobusom č.106č.138 a zrýchleným (sezónnym) spojom č.606, všetky tri spoje stoja na hl. stanici (Dworzec Główny) a pri Hornej bráne (Brama Wyżynna).
  • lodnou linkou F5 patriacou pod mestskú hromadnú dopravu. Loď štartuje na konci Rybárskeho pobrežia, oproti Labutej veži. Je tam také nástupné mólo s lavičkou, presne tu, určite to nájdete. Jednosmerný lístok stojí 10 PLN.

Kde sa ísť ubytovať, najesť a čo ochutnať? 

Sieť hotelov je naozaj pestrá. Stačí si len na známych vyhľadávačoch zvoliť také, aké Vám najviac vyhovuje. My sme chceli byť v centre, preto sme si v pomere cena, výkon, kvalita vybrali Dom Aktora priamo v „Hlavnom meste“. A nie, neplatia mi za reklamu 🙂 .

Najviac reštaurácií nájdeme v „Hlavnom meste“ pozdĺž celej Kráľovskej cesty, takisto ulica Piwna ponúka veľký výber, zahanbiť sa nenechá ani nábrežie. Možností kde sa ísť najesť a niečo vypiť je naozaj veľa, sieť reštaurácií je bohatá. Odporúčam ochutnať polievku Žurek (kyslá polievka so zemiakmi, párkom a vajcom, ktorá sa často podáva vo vydlabanom bochníku chleba), či známe poľské pierogy (cestoviny plnené mäsom, hubami alebo kapustou). Pri výbere reštaurácií môže pomôcť napr. Tripadvisor


Koľko ma to celé stálo?

  • bus Nitra – Viedeň – Nitra: 20€
  • letenka Viedeň – Gdansk – Viedeň: 25€ 
  • taxík z letiska do mesta (50 PLN): 11,60€ => 5,80€ / osoba
  • MHD bus na letisko (3,20 PLN): 0,75€
  • ubytko (2 noci s raňajkami): 143€ => 71,50€ / osoba
  • jedlo + pitie: 25€
  • vstupenka na vežu Baziliky Mariackej (10 PLN): 2,32€
  • suveníry: 5€ 
  • Spolu na 1 osobu: 155,37€

Je to veľa, či málo? Dalo by sa to urobiť možno aj lacnejšie, ale aj drahšie. Určite by sa dalo ušetriť na ubytku a nebývať v centre, no neušetrili by sme potom drahocenný čas. Ja si myslím, že bez nejakého obmedzovania za necelé 3 dni aj s cestou, minúť v tak krásnom meste ako je Gdansk, niečo viac ako 150€ je taká stredná cesta. Plus, keď si uvedomím, že som videl ďalšie pekné a zaujímavé mesto, tak je to prijateľná cena.


Čo dodať na úplný záver?

Myslím si, že jeden a pol dňa čistého času je na Gdansk málo. Ešte by sme potrebovali jeden deň naviac, aby sme si ho užili úplne. To múzeum 2. svetovej vojny a Westerplatte ma neskutočne škrie. Musím sa tam ešte vrátiť. 

Gdansk je nádherné historické mesto, v ktorom človek nájde množstvo kostolov a bazilík s vežami siahajúcimi až do neba, množstvo romantických uličiek, z ktorých na vás dýchajú staré časy, ale aj staroveký prístav. Rukopis flámskych sochárov a architektov v jeho „Hlavnom meste“ je tak markantný, že som si pripadal akoby som sa ocitol inom známom prístavnom meste – v Amsterdame. Mesto ponúka možnosť navštíviť najväčšie múzeum 2. svetovej vojny, ale aj múzeá na námornícku tematiku. Žiaľbohu, musím konštatovať, že dnes môžme obdivovať už len kópiu historického centra, keďže podobne ako Varšava, bolo do veľkej miery zničené počas 2. svetovej vojny. Napriek tomu všetkému je dnes Gdansk hrdé moderné európske mesto. Jeho návštevu môžem odporučiť všetkými desiatimi.


Ak sa Vám tento článok páčil, odmeňte ho lajkom, alebo ho pošlite svojim známym ako odporúčanie. 🙂 Ďakujem !

Bude mi potešením, ak Vám tento článok v niečom poradí a pomôže.



Všetky fotky použité v tomto článku som zhotovil ja. V prípade, že fotka nie je moja, je pri nej uvedený zdroj. Osoby na fotkách súhlasili so zverejnením. 

Ak by ste chceli hocičo doplniť, poopraviť, spýtať sa, proste vyjadriť svoj názor, pokojne pridajte svoj komentár nižšie, alebo mi napíšte e-mail na info@cestujemtrekujem.com



Pridať komentár

Scroll Up