Cestujem,  Európa,  Taliansko

(Juho) východná Sicília za 5 dní

Pred tromi rokmi nám Sicília učarovala tak, že sme sa sem jednoducho museli ešte vrátiť. Vtedy sa východosicílska Catania, kam sme pricestovali, stala iba naším tranzitným mestom, požičali sme si auto a navštívili aj severnú časť ostrova. Tentokrát sme sa rozhodli, že zostaneme na (juho) východe ostrova v okolí Catanie. Opäť to bude taký mix cestovania, spoznávania a oddychu pri mori. Určite sa je na čo tešiť, veď na vlastné oči uvidíme stále činnú sopku, antické pamiatky, mestá, pláže, či azúrové more. Dokonca sme si ani nepotrebovali požičať auto, všetky miesta sú perfektne prepojené lokálnou dopravou.

Pri slove Sicília, sa nejednému z nás vybavia filmy o neľútostných mafiánoch na čele s Krstným otcom. Dnes je všetko inak a Sicília sa stáva obľúbenou dovolenkovou destináciou s nádhernými plážami, či zachovalými pamiatkami. Vďaka svojmu subtropickému podnebiu, horúcim letným mesiacom a miernej klíme počas zimného obdobie právom nesie prívlastok ako „Ostrov Slnka“.

Čo teda vidieť v (juho)východnej časti Sicílie, resp. v okolí Catanie? To sa už dozviete v nasledujúcich riadkoch článku, na ktorý ste práve klikli.


V článku nájdeš:


Náš itinerár:

* (Juho)východná Sicília za 5 dní bez potreby prenájmu auta:
  • 1. deň – poobede prílet do mesta Catania, presun autobusom do mesta Syrakúzy + prehliadka mesta
  • 2. deň – ráno presun autobusom do mesta Noto – prehliadka mesta, poobede presun autobusom na pláž v dedinke Fontane Bianche, večer presun vlakom späť do Syrakúz
  • 3. deňSyrakúzy – prehliadka mesta, poobede presun autobusom do mesta Taormina + prehliadka mesta
  • 4. deňTaormina – prehliadka mesta + oddych pri mori
  • 5. deň – ráno presun autobusom do mesta Catania + prehliadka mesta, večer (19:25) odlet smer Viedeň


Praktické info na začiatok:

  • Treba mi pas? – Nie, stačí občiansky preukaz – veď EÚ a Schengen, ale môže byť aj pas.
  • Platí sa v tu eurami? – Áno, jasnačka.
  • Je na Sicílii draho? – Áno, na naše pomery je tu o niečo drahšie.
  • Siesta od 13:00 do 16:00 – v tomto čase je obtiažne sa najesť v reštaurácii.
  • Lístky na medzimestské spoje (bus) sa dajú kúpiť v malej búdke na stanici (iba v hotovosti), alebo online na stránke dopravcu.
  • Autobusová a železničná preprava na Sicílii je dostupná a efektívna. Spoje sú časté a spoľahlivé. Menej spojov premáva v nedeľu.
  • Catania:
    • Ako sa dostať z letiska v Catanii do centra mesta? – MHD Shuttle busom s označením „Alibus“, premáva každých 25 minút, od 4:40 do 0:30 viac info tu, alebo tu. Lístok sa dá kúpiť buď u šoféra, alebo v búdke pred letiskovou halou a stojí 4 €.
    • Má Catania vybudované metro? – Áno má, síce je to iba pár staníc, ale áno, Catania má metro, mapu nájdeš tu, lístok stojí 1 €.

Sicília

Sicília je najväčším ostrovom Talianska a zároveň aj najväčší ostrov v Stredozemnom mori, kde zaberá rozlohu 25 426 km2. Spolu s niekoľkými blízkymi ostrovčekmi tvorí Autonómny región Sicília Talianskej republiky. Jeho hlavným mestom je Palermo. Najvyššou horou je Etna (3 323 m), ktorá je zároveň najvyššou činnou sopkou európskeho kontinentu. Sicília leží na križovatke stredomorských námorných a obchodných ciest, čím sa v nej miešajú rôzne vplyvy kultúr. Na severnom pobreží Sicílie sa môžete okúpať v Tyrrhenskom mori, na východe v Iónskom a na juhu v Stredozemnom mori. Od Afriky oddeľuje Sicíliu Sicílsky prieliv. Je to prevažne hornatý ostrov, na západe a východe je rovinatejší a na juhu ostrova je zase najúrodnejšia pôda. Najcharakteristickejšie ovocie pre Sicíliu sú citróny a pomaranče, ktoré sem priniesli Arabi. Ostrov Sicília obýva približne 5 miliónov obyvateľov. Vďaka svojmu subtropickému podnebiu ostrov nesie pomenovanie – Ostrov Slnka.


1. deň – cestovanie (Viedeň – Catania – Syrakúzy) & Syrakúzy

Čo sa týka leteckých spojení, tak tie do Catanie, druhého najväčšieho mesta na ostrove, zabezpečuje za atraktívne ceny napríklad Wizzair, alebo Ryanair (Lauda Europe) s odletmi z Viedne, Budapešti, Prahy alebo Krakowa, či Katowíc.

My letíme Ryanairom (Lauda Europe) z viedenského letiska, kde nám pri nástupe do lietadla skontrolujú Covid dokumenty (buď 48h AG test, alebo očkovanie + vyplnený tzv. digital Passenger Locator Form (dPLF)), no a samozrejme cestovný doklad. Všetko prebehlo hladko a bez najmenších zdržaní. Znie to až neuveriteľne, no po dvoch rokoch cestovného pôstu sedíme opäť v lietadle a smerujeme na slnečnú Sicíliu.

Po dvoch hodinách letu, v čase keď hodinky ukazujú 13:55, pristávame na medzinárodnom letisku Catania–Fontanarossa Airport v Catanii. Tá nás privítala takým brutálnym oparom, že sotva vidno obrys Etny. Neskôr sme sa od miestnych dozvedeli, že to nie je opar, ale zmes vlhkosti, saharského piesku a nejakých pár z Etny. Z príletovej haly smerujeme bez nejakej zvláštnej (covid) kontroly von na autobusové nástupište. Naša dnešná cieľová destinácia nie je Catania, ale 65 km vzdialené Syrakúzy. Lístok na bus sa dá kúpiť buď priamo v búdke na nástupišti (iba v hotovosti), alebo online, a stojí 6,40 €. Do Catanie sa vrátime neskôr, ale o tom, potom. 🙂

* Syrakúzy – ostrov Ortigia

Ako prvé sa vyberieme preskúmať priestor na malom ostrove, ktoré miestni nazývajú Ortigia. Práve na tomto ostrove bolo pred viac ako 2750 rokmi založené mesto, takže pamätá všetky slávne aj menej slávne udalosti histórie Syrakúz. O bohatej histórii ostrova svedčia mnohé ruiny, kostoly, či nádherné vily. Ortigia nie je typický ostrov, s pevninou je spojený dvoma asi 150 metrov dlhými mostami. Predstavuje kultúrno-spoločenské centrum v Syrakúzach.

Syrakúzy (tal. Siracusa) možno pokojne nazvať aj ako sicílska kultúrna metropola. Sú považované za jedno z najvýznamnejších miest antického sveta, ktoré svojho času označil Cicero za „najväčšie grécke mesto a zo všetkých najkrajšie“. Syrakúzy sú rodiskom vynikajúceho matematika a vedca Archimeda. V minulosti sem prichádzali mnohí slávni vedci a filozofi ako napríklad Cicero, Lívius či Platón. Dnes sú Syrakúzy moderným mestom, ktoré však nezabudlo na svoje nádherné antické pamiatky. Syrakúzy sa skladajú z dvoch úplne odlišných častí: ostrova Ortigia (malý ostrov s množstvom historických pamiatok) a pevninskej časti (oblasť plná archeologických nálezov patriacich do niekoľkých epoch syrakúzskej histórie). Historické centrum mesta Syrakúzy je zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Prejdeme cez most Ponte Umbertino k ruinám dórskeho Apolónovho chrámu (najstarší dórsky chrám na Sicílii) a odtiaľ po Corso G. Matteotti s obchodmi módnych značiek k námestiu, ktoré nesie názov Piazza Archimede. Uprostred námestia stojí fontána so sochou bohyne Diany. Po Via Roma lemovanej obchodíkmi so suvenírmi a reštauráciami prichádzame k miestu odkiaľ vidno šíre more.

Na kúpanie mesto veľmi vhodné nie je. Nie je tu taká tá pláž v pravom zmysle slova, ale nejaké to menšie miesto pod hradbami na kamienkoch, prípadne na skalách by sa tu predsa len našlo. Na úplnom konci ostrova Ortigia sa nachádza Castello Maniace, vojenská pevnosť z 13. storočia. Masívna štvorcová pevnosť predtým slúžila ako kasárne, dnes je v nej zriadené múzeum. Za zmienku stojí aj sladkovodný prameň Fonte Aretusa, v ktorom rastie šachor papyrusový (v starovekom Egypte slúžil na výrobu papyrusu). Jeho názov je spojený s antickou mytológiou, Arethúsa bola nymfa z družiny bohyne Artemis, do ktorej sa zamiloval riečny boh Alfeios. Aby ju pred ctiteľom zachránila, premenila ju Artemis na prameň a Arethúsa sa pod zemou dostala z Grécka až na Sicíliu – do Syrakúz.

Syrakúzy založili Gréci v roku 733 p. n. l., teda takmer pred 2800 rokmi. V roku 212 p. n. l. padli Syrakúzy do rúk Rimanov, a hoci sa stali hlavným mestom rímskej správy, nastalo obdobie úpadku. Plienenie Vandalov a Ostrogótov, príchod Byzantíncov a v roku 878 Arabov, ktorí preniesli hlavné mesto Sicílie do Palerma, mestu veľa pozitívneho neprinieslo. Normani, Štaufovia, Francúzi i Aragonci, ktorí sa vystriedali v úlohe vládcov mesta, síce postavili mnoho budov, no tie boli zničené zemetrasením v roku 1697 a nasledovala baroková prestavba. Ďalšiu pohromu znamenali nálety Spojencov a neskôr Nemcov počas druhej svetovej vojny. 

Nato, že slnko iba mierne presvitá cez vrstvu saharského piesku nachádzajúceho sa v ovzduší, je ešte celkom horúco. Ideme sa preto skryť do jednej z úzkych uličiek, ktoré v letných slnečných dňoch poskytujú dokonalý tieň. Teraz, v čase korony mesto pôsobí dosť ospalým dojmom. V niektorých uličkách nie je ani človiečika, a reštaurácie zívajú prázdnotou. Dúfam, že večer sa to zlepší, veď do mesta predsa patria ľudia.

Postupne sme sa preštrikovali až na nádherné priestranné námestie Piazza del Duomo, lemované honosnými stavbami zo 17. a 18. storočia. Námestiu dominuje Duomo – katolícka katedrála s impozantnou barokovou fasádou a sochami. Bola postavená v 7. storočí na základoch gréckeho pohanského chrámu pochádzajúceho z 5. storočia p. n. l. Do stien súčasného kostola boli začlenené dórske stĺpy z pôvodného zvaleného chrámu. Katedrála je otvorená denne 8-12 a 16-19 hod., vstup je voľný.

S príchodom večera, prišlo do mesta aj viacej ľudí, čo som naozaj rád. Vcelku nám aj vyhladlo, zbehneme na nejakú rybku do jednej z mnohých reštaurácií. Ešte sa chvíľu poflákame po ostrove a odoberieme na ubytko, dnes toho už viacej nestihneme. Musím povedať, že historické centrum ostrova je príjemným miestom na prechádzku, panuje tu taká malomestská pohoda. Je úplným protikladom uponáhľaného Palerma, či Catánie.


Pozri aj SICÍLIA – Z CATANIE DO PALERMA NA POŽIČANOM AUTE


2. deň – Noto & Fontane Bianche

Je ráno a s ním prichádza aj nový deň, na ktorý sa už teraz veľmi teším. V pláne máme navštíviť mesto Noto, čoby perlu barokového štýlu na Sicílii, zájsť na pláž do dedinky Fontane Bianche a vychutnať si oddych pri mori. Presúvať sa budeme miestnou dopravou a veruže aj pešo. Cesta busom do zhruba 40km vzdialeného Nota trvá necelú hodinku. Lístok na bus sa dá kúpiť buď priamo v búdke na autobusovej stanici (iba v hotovosti), alebo online a stojí 3,60 €. Do Nota je lepšie prísť busom, nakoľko stojí v centre mesta. Dá sa ísť aj vlakom, ale do centra je to zhruba 20 minút pešo.

* Noto – hlavné mesto sicílskeho baroka

Vystúpime v centre mesta v blízkosti akéhosi parčíku, odkiaľ je to k Porta Raele, teda Kráľovskej bráne, len pár minút chôdze. Bola postavená ako víťazný oblúk pri príležitosti návštevy sicílskeho kráľa Ferdinanda II. v 19. storočí. Hneď od nej sa tiahne hlavná tepna mesta – dlhá, rovná a majestátna trieda Corso Vittorio Emanuele, pomenovaná podľa prvého kráľa zjednoteného Talianska. Smeruje úmyselne od východu na západ, aby do nej po celý deň pôsobivo prenikalo juhotalianské slnko. Prechádzame okolo kláštora San Salvatore, jednej z mnohých krásnych budov, ktoré je možné v meste obdivovať. Interiér kláštora je ladený do biela a nesie prvky baroka.

Mesto Noto sa môže pýšiť prezývkou ako perla, či hlavné mesto sicílskeho baroka. V roku 1693 ho zničilo silné zemetrasenie a tak ho museli postaviť nanovo. Na rekonštrukciu mesta pozvali najlepších architektov a tí sa s mestom dokonale vyhrali. Preto dnes právom patrí medzi najkrajšie mestá na ostrove. Behom niekoľkých desaťročí bolo vtedy postavených 15 palácov, 19 kláštorov a 23 kostolov. Stavalo sa zo svetlého mäkkého pieskovca, ktorý umožňoval vytvárať zdobené sochy a reliéfy s prepracovanými detailmi. Vďaka svojim pamiatkam v štýle sicílskeho baroka bolo Noto v roku 2002 zapísané na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Dnes v tomto neveľkom, vnútrozemskom meste žije okolo 25 tisíc obyvateľov. Mesto pomaly, ale isto upadá, pôsobí skôr takým ospalým dojmom.

Pokračujeme po Corse ďalej, až prídeme na miesto, kde oproti sebe stoja dve impozantné budovy. Vpravo stojí Katedrála San Nicolò di Mira zasvätená svätému Mikulášovi z Myry. Jej výstavba v štýle sicílskeho baroka započala v roku 1694, bezprostredne po zemetrasení v roku 1693, ktoré takmer úplne zničilo východnú Sicíliu a dokončená bola v roku 1703. Je najdôležitejšou náboženskou stavbou v meste. Fasáda pozostáva z dvojitej vežovej konštrukcie. Do katedrály nás dovedie majestátne, trojramenné, azda 40 metrov široké schodisko. Interiér je zostavený v tradičnom tvare latinského kríža s tromi loďami. Na stenách bočných lodí je možné obdivovať niekoľko umeleckých diel.

Na opačnej strane, priamo pred katedrálou stojí radnica Palazzo Ducezio. Je postavená, presne tak, aby predstavovala opozíciu dvoch najdôležitejších mocností tej doby, a to náboženskej a politickej. Jej stavba začala v roku 1746. Prvé poschodie bolo dokončené v roku 1830 a druhé dokonca zhruba v polovici dvadsiateho storočia. Architekti na stavbu našli inšpiráciu vo Francúzsku a je postavená v neoklasickom štýle. Fasáda má niekoľko stĺpov, ktoré tvoria 20 oblúkov. Palác je krásny nielen zvonku, ale pekne vyzdobený je aj zvnútra. Vo vnútri najviac vyniká preslávená zrkadlová sieň a hlavná sála charakterizovaná vajcovitým tvarom.

Aj napriek stúpajúcej teplote, ktorá bude čochvíľa atakovať 35 stupňov Celzia, sa rozhodneme pokračovať po hlavnej ulici ďalej. Po ľavej ruke máme kostol Chiesa di San Carlo, zaujímavý je svojou prehnutou fasádou. Po pár metroch prídeme na menšie námestie Piazza XVI Maggio, kde sa nachádza veľmi pekný barokový kostol Chiesa di San Domenico, pred ktorým je umiestnená vkusná fontána. Naše ďalšie kroky povedú do uličiek v kopci. Je tu o poznanie menej ľudí, hlavne turistov. Noto na nás pôsobí krásnym umeleckým a uhladeným dojmom. Odvrátenou stránkou mesta však je, že niektoré ulice, ale aj domy sú schátrané a určite by si už zaslúžili renováciu. Na to tu však peňazí niet. Čo ma potešilo je, že tu v centre nenájdete žiadny veľký obchodný dom, ktorý by svojou prítomnosťou celkom určite pokazil pozitívny dojem z tak pekného mesta.

Je už okolo obeda a poviem Vám, že je tu aj pekelne horúco. Mám dojem, že teplota v tieni prekračuje +40°C. Myslím, že nie som ani ďaleko od pravdy. Najvyšší čas opustiť mesto a presunúť sa k vode. Myslím, že Noto by si zaslúžilo viac ako pár hodín na prechádzku, je tu čo obdivovať.

Pred odchodom by sme sa radi ešte niečím posilnili. Máme chuť na pizzu, no čašníčka nás upozorňuje, že sa blíži čas siesty. Pizzu vraj robia iba vo večerných hodinách, preto nám odporučila, aby sme k obedu skúsili nejaké cestoviny. Po obede sa presunieme na autobusovú zástavku, máme namierené do Fontane Bianche. Autobus nás zoberie iba do Cassibile a odtiaľ je to potom do Fontane Bianche zhruba 30 minút pešo.

  • Tip pre Vás: Z Nota do Fontane Bianche je lepšie ísť vlakom, než autobusom. Vlak stojí priamo vo Fontane Bianche, kdežto autobus vás zoberie iba do Cassibile a odtiaľ je to potom do Fontane Bianche zhruba 30 minút pešo.
* Fontane Bianche – pláž

Konečne sme tu! Pri mori! Po dvoch rokoch môžem konečne opäť okúsiť slanosť morskej vody, dopriať si oddych na pláži a počúvať šum mora. Pláž Fontane Bianche sa nachádza len 15 km od Syrakúz a je pomenovaná po prameňoch sladkej vody, ktorá tečie na morskom dne. More v tejto zátoke je príjemne teplé, čisté až priezračné. Mimochodom, pláž vo Fontane Bianche je podľa hodnotenia jedna z najlepších a najkrajších piesočných pláží na juhovýchode Sicílie. Netajím sa tým, že kvôli tomu sme sem prišli aj my. Pláž je vďaka jemnému bielemu piesku a miernemu vstupu do mora obľúbenou destináciou nielen pre rodiny s deťmi, ale aj širokú verejnosť. Nato, že je koniec júna, tak tu nie je tu až tak rušno, akoby človek očakával. Možno je to aj kvôli tomu, že už vyše roka je vo svete prítomný koronavírus a Taliansko sa pomalšie otvára zahraničným turistom.

Večer sa vlakom presúvame naspäť do Syrakúz. Lístok na vlak si treba kúpiť online (2,80 €), nakoľko na železničnej staničke vo Fontane Bianche nie je žiadna búdka, ani automat, ktorý by umožňoval zakúpenie lístka. Cesta vlakom z Fontane Bianche do Syrakúz trvá približne 20 minút. V Syrakúzach ešte zbehneme na večeru. Konečne si môžem dať pizzu. 😀 Máme za sebou ďalší pekný a navyše aj poriadne horúci deň.

3. deň – Syrakúzy & Taormina

Je štvrtok ráno a nás čaká opäť ďalší zaujímavý deň. Hneď po raňajkách, len čo si zbalíme svoje veci do ruksaku, vyrážame preskúmať pevninskú časť Syrakúz. Aby sme ich nemuseli nosiť na chrbte hneď od rána, dohodneme sa s pani domácou, že si ich necháme u nej v predsieni a neskôr sa pre ne vrátime. Beriem len peňaženku, foťák a vodu do ruky.

* Syrakúzy – pevninská časť mesta

Pevninská časť Syrakúz je hneď na prvý pohľad iná ako ostrov Ortygia. Je o poznanie novšia a obklopená novou výstavbou. Práve tu, medzi obytnou zónou boli objavené pozostatky stavieb, ktoré tu pred vyše dvomi, či dokonca až tromi tisícročiami po sebe zanechali Gréci a neskôr aj Rimania. V blízkosti starých kameňolomov, nazývané Latomie, ktoré pred viac ako 2000 rokmi ohraničovali severné mesto sa nachádza sieť tunelov z dôb gréckej antiky. Sprvoti slúžili k zásobovaniu mesta vodou, no neskôr ich prví Kresťania využívali ako katakomby. Do katakomb sa dá vstúpiť zadnou časťou kostola Chiesa di San Giovanni (dnes už len pozostatok kostola zo 6. storočia, ktorý v roku 1693 zničilo zemetrasenie). V katakombách možno vidieť rôzne krypty a zbytky najstaršieho kresťanského maliarstva. Neďaleko odtiaľ sa nachádza Museo archeologico regionale Paolo Orsi, múzeum, kde možno nájsť jednu z najlepších európskych zbierok gréckeho umenia. V mestskej časti Neapolis sa nachádza významné miesto antických ruín so starovekým gréckym divadlom, kostolom, jaskyňami a inými rímskymi pamiatkami.

* Syrakúzy – Štvrť Neapolis

Mestská časť Neapolis sa nachádza asi 2 km severozápadne od ostrova Ortigia. Presne tu v mestskej štvrti Neapolis, medzi novou zástavbou v pevninskej časti Syrakúz, sa nachádza Parco archeologico de la Neapollis, archeologický areál antických stavieb z rôznych období. Pre krátkosť času sa pozrieme iba sem.

Hneď za vstupom po pravej strane vidno kameňolomy, v ktorých kedysi po prehratých vojnách pracovali, resp. živorili tisíce syrakúzskych zajatcov (Aténčania, Kartáginci, ale aj Rimania). Zahneme doprava a ocitneme sa v záhradách gréckej časti areálu. Je síce rozľahlá, no nedá sa ísť všade. Na ich konci sa nachádzajú už spomínané kameňolomy. V súvislosti s ťažbou tu vzniklo aj niekoľko umelých jaskýň, z ktorých najväčšou je tzv. Dionýzovo ucho, alebo teda Oreccio di Dionisio. Ide o 20 metrov vysokú, 65 metrov dlhú, excentricky tvarovanú umelú jaskyňu s výbornou akustikou. Dodnes na stenách vidno ako ju kúsok po kúsku vytesávali dlátom tí, čo tu boli zaživa odsúdení na smrť. Názov jaskyne vznikol podľa legendy, keď vraj vtedajší tyran Dionýzos I. cez zvláštny otvor nepozorovane počúval zajatcov.

  • Tip pre Vás: Archeoligický park Neapolis je otvorený počas celého roka sedem dní v týždni od 8:30, vstupné – 10 €. Bližšie info o otváracích hodinách a cenách vstupeniek nájdete tu.

Parkové cestičky nás dovedú až hore k Teatro Greco, grandióznemu gréckemu divadlu. Toto monumentálne divadlo z roku 470 p. n. l, bolo vytesané do holej bielej skaly. V čase jeho najväčšej slávy malo kapacitu 15 tis. divákov. Patrí k najväčším antickým divadlám na svete. Hrali sa tu drámy Sofokla, Euripida aj Aischyla, pričom Aischylos tu niektoré hry pri premiére osobne aj uviedol. V 1. storočí p. n. l. ho Rimania prebudovali na arénu pre gladiátorské hry. Dnes divadlo opäť slúži svojmu účelu, v letných mesiacoch sa tu konajú predstavenia klasických divadelných hier. Aj v čase našej návštevy sa pripravovala scéna na nejakú hru. Hlasy robotníkov na javisku je zreteľne počuť dokonca i v horných radách javiska, čo je dôkazom naozaj dobrej akustiky divadla. Hore nad divadlom sú hrobky – nekropole a malé jazierko s príjemnou ľadovou vodou. 

V druhej časti areálu sa nachádza oltár Hierona II. (Ara di Ierone II.) obrovské obetné miesto s obetným oltárom (23×198 metrov), kde každý rok pri „ľudových“ slávnostiach na počesť najvyššieho Boha Dia, obetovali 450 býkov. Nachádza sa tu tiež Rímsky amfiteáter (Anfiteatro romano di Siracusa) pochádzajúci z 3. storočia n. l., ktorý sa využíval na gladiátorské hry. Jeho niekdajšiu slávu dnes pripomínajú už len zvyšky múrov. Je vidieť jeho elipsovitý tvar. 

Čas opäť pokročil, vraciame sa na ubytko pre ruksaky a mierime na autobusovú stanicu, odkiaľ sa busom presunieme do Taorminy.

presun Syrakúzy –> Catania –> Taormina

Do Taorminy, keďže leží na kopci, je lepšie prísť busom, nakoľko stojí v centre mesta. Dá sa ísť aj vlakom, ale má to jedno veľké ALE. Vlaková stanica v Taornmine je umiestnená dolu pri mori a od centra mesta je vzdialená asi tak hodinku chôdze do kopca. Priamy bus zo Syrakúz do Taorminy nejazdí, preto je potrebné ísť najprv do Catanie a tam prestúpiť na bus do Taorminy. Cesta zo Syrakúz do zhruba 65 km vzdialenej Catanie trvá busom 1:20 hod, lístok na bus stojí 6,40 €. Z Catanie do Taorminy pôjdeme opäť busom. Cesta busom z Catanie do 54 km vzdialenej Taorminy trvá 70 minút, teda niečo viac ako hodinku a lístok stojí 4,60 € (Interbus), resp. 5,50 € (ETNA). Cestou sa kocháme okolitým prostredím, výhľadom na more, či na majestátnu, ešte stále činnú sopku Etnu. Cesta z Catanie do Taorminy je o poznanie iná, je viac zelenšia. Neviem odkiaľ, ale zrazu pribudlo viac zelenej farby v podobe flóry.

* Taormina – sicílske Monte Carlo

Popoludní sme dorazili do Taorminy, nakúpime nejaké zásoby potravín, zbehneme sa ubytovať a hneď vyrážame do uličiek tohto krásneho mestečka. Taorminu som už raz navštívil, preto aj orientácia v tomto neveľkom mestečku je pre mňa o čosi jednoduchšia.

Taormina je jedným z najobľúbenejších destinácii na Sicílii. Človek si ju inheď zamiluje hlavne pre jej stredoveké romantické uličky. Prednosťami Taorminy sú jej poloha nad žiarivo modrým morom, Etna v pozadí, fantastický grécky amfiteáter a malebné mestské centrum. Mesto založili v roku 396 p. n. l. Kartáginci. O štyri roky neskôr sa mesta chopili Gréci, ktorí tu neskôr postavili azda najkrásnejšie prírodné divadlo na svete. Taormina môže svojim návštevníkom ponúknuť zvyšky svojej gréckej a rímskej minulosti, stredovekú štvrť, zrúcaninu hradu a moderné obchody, či reštaurácie. Taormina si jednoducho zaslúži, aby ju človek poctil svojou návštevou.

Najrušnejšou ulicou či už cez deň, alebo večer je bezpochyby promenáda Corso Umberto I. tiahnuca sa od Porta Messina na východe, po Porta Catania na západe. Tvorí ju nespočetne veľa obchodíkov s oblečením, suvenírmi, starožitnosťami, reštauráciami, či kaviarňami. Jej kulisu dotvára množstvo rozkvitnutých balkónov. V prvej polovici promenády okrem brány Porta Messina určite zaujme barokový kostol Chiesa di Santa Caterina di Alessandria umiestnený na malom, ale rušnom námestí Piazza Santa Caterina. Od apartmánu zbehneme bočnou uličnou popri Odeone (malá tehlová stavba z obdobia rímskeho cisárstva) priamo na korzo a nechávame sa unášať atmosférou tejto večne pulzujúcej tepny Taorminy.

Asi v strede promenády sa nachádza Piazza IX Aprile – rušné námestíčko s kaviarňami a obchodmi, obklopené starosvetskou architektúrou, kostolmi akými sú Chiesa Di Sant’Agostino, či Chiesa di San Giuseppe. Z terasy námestia je krásny výhľad na šíre more a Etnu.

Cez kamennú bránu hodinovej veži pokračujeme po korze ďalej, až prídeme na ďalšie námestie, ktoré nesie názov Piazza Duomo. V strede námestia je umiestnená fontána a na jeho okraji kostol Duomo di Taormina resp. Duomo di San Nicola. Promenáda končí (alebo začína?) pri bráne Porta Catania, za ňou je miestečko odkiaľ v tieni paliem opäť možno sledovať Etnu. Deň sa pomaly, ale isto chýli ku koncu, ešte zbehneme na večeru do jednej z miestnych reštaurácii a spleťou bočných uličiek sa vraciame späť na ubytko.

Centrum mesta je vo večerných hodinách čarovné! Úzke uličky, luxusné obchodíky, romantické kaviarničky a reštaurácie so živou hudbou, jednoducho nádherná večerná prechádzka. Taorminu vyhľadávajú nielen turisti, ale aj miestni boháči, či zahraničné celebrity. Možno aj preto sem v roku 1971 natrvalo presťahovali filmový festival Taormina Film Fest (TFF), ktorého svedkom sme tento rok aj my. Už chápem, prečo sa Taormina nazýva sicílske Monte Carlo. Všetko tu jednoducho do seba krásne zapadá. Je to jedna z najprestížnejších a ako som sa presvedčil tak aj najdrahších destinácii na Sicílii. 

4. deň – Taormina

Dnešný celý deň venujeme Taormine a jej blízkemu okoliu. Nebudem tajiť, že do Taorminy sme okrem poznania prišli aj za oddychom pri mori. Už minule som si vravel, že by si zaslúžila viac času, ako len jedno popoludnie. Tak prečo to nevyužiť práve dnes? Čaká nás ďalší príjemný a podľa predpovede počasia aj celkom horúci deň.

Hneď po raňajkách stúpame bočnou uličkou po schodoch k zrúcanine hradu Casteltauro týčiaci sa na vrchu hory Monte Tauro (395 m n. m.) vypínajúcej sa nad Taorminou. Strmý chodník je dotvorený krížovou cestou. S narastajúcou nadmorskou výškou sa nám ukazujú pekné výhľady nielen na mesto, ale aj na šíre more. Pod vrcholom hory sa nachádza kostolík Chiesa Madonna della Rocca. Z opačnej strany chodníka možno pozorovať výnimočnú scenériu svahov dymiacej Etny, či dedinku Castelmola umiestnenú na vrcholku skalného brala. Hore na hrad sme sa kvôli jeho rekonštrukcii žiaľbohu nedostali. Nevadí, aj tieto výhľady z okolia kostolíka stoja za to. Ešte sa chvíľu pokocháme a ideme tým istým chodníkom späť do centra Taorminy.

Naše ďalšie kroky vedú k najväčšej kultúrnej atrakcii v meste, ktorou je bezpochyby Teatro Antico di Taormina, teda antické divadlo v Taormine. Divadlo bolo postavené v 3. storočí p.n.l., no svoju podobu získalo až o 400 rokov neskoršie, keď ho Rimania chceli využiť na gladiátorské bojisko. Divadlo je umiestnené v prirodzenom svahu a má výbornú akustiku. Ponúka výhľady na pobrežie Kalábrie s Messinskou úžinou na severe, či na záliv Naxos a Taorminu s Etnou v pozadí na juhu. S priemerom 109 metrov je druhým najväčším divadlom na Sicílii. Ani po toľkých rokoch nestratilo svoju funkčnosť a dodnes sa v ňom konajú rôzne kultúrne podujatia.

  • Tip pre Vás: Divadlo je otvorené počas celého roka sedem dní v týždni od 9:00, zatvára sa hodinu pred západom slnka, vstupné – 13,50 €. Bližšie info o otváracích hodinách a cenách vstupeniek nájdete tu.

Po preskúmaní všetkých zákutí divadla si sadnem do najvyššieho radu a vychutnávam si scenériu. Predstavujem si aké to tu asi mohlo byť v čase jeho najväčšej slávy.

Čas nám už pekne pokročil, poďme už k moru! Keďže sa Taormina nachádza na kopci, je preto potrebné zísť asi 200 výškových metrov dolu. Na prekonanie tejto výšky dobre poslúži lanovka (premáva každých 15 minút, Ut-Ne 8:00-20:00, Pon 9:00-20:00, jednosmerný lístok stojí 3 €), alebo sa na pláž jednoducho prenesiete po svojich. My sme si vybrali tú druhú možnosť. Prešli sme sa a navyše sme ušetrili aj pár euro.

Celé popoludnie máme vyhradené na oddych na pláži pri ostrove Isola Bella. Podľa niektorých je to jedna z najkrajších pláži na Sicílii. Ja teda neviem, veľmi sa s tým názorom nestotožňujem. Pláž je kamenistá, čo problém nie je, no má veľmi zlý prístup do vody. Po pobreží stúpate po veľkých okrúhliakoch, čo nejedného návštevníka odradilo od kúpania. Aspoň, že reštika na pláži nerieši žiadnu siestu a my sa môžme v pohode naobedovať a dať si pivko. 😀 Zaujímavosťou je, že z pevniny sa dá skoro suchou nohou prejsť na ostrovček s domčekom, kde je teraz múzeum (vstup 5 €).

Po pár hodinách nás to tu už natoľko dožralo, že sme sa presunuli na vedľajšiu Mazzaro beach. Tá ponúka menšie kamienky a normálny prístup do vody. Pláž síce patrí k hotelovému komplexu, no nájde sa tu aj kúsok pre verejnosť. Slnko postupne stráca na sile, balíme „švestky“ a odchádzame späť do Taorminy. Večer si zájdeme do jednej z miestnych reštaurácii na chutné jedlo a naposledy sa prejdeme nočnou Taorminou. Dnes toho už veru viac nestihneme. Zajtra je nový deň a už teraz sa naň veľmi teším, bude opäť zaujímavý.


Pozri aj ÚTEK ZA KRSTNÝM OTCOM NA OSTROV SLNKA


5. deň – Catania & odlet domov (Catania – Viedeň)

Je sobota ráno a nás čaká opäť ďalší zaujímavý, no žiaľbohu aj posledný deň na Sicílii. Len čo sme sa naraňajkovali a pobalili naše veci do ruksaku, odchádzame na autobusovú stanicu v Taormine. Chceme stihnúť prvý ranný spoj do Catanie. Ten sobotný nejde skôr ako 8:45. V búdke na stanici si kúpime lístok na bus (5,50 €) a presne osem štyridsaťpäť vyrážame smer Catania.

* Catania – dcéra Etny

Po asi sedemdesiatych minútach jazdy busom vystupujeme na centrálnej autobusovej stanici v Catanii. V meste funguje aj metro, no to žiaľ obchádza všetky hlavné pamiatky mesta. Emhádečka sa nám študovať nechce, k pamiatkam sa preto prejdeme pešo.

Catania patrí medzi najstaršie mestá Sicílie. Počas svojej dlhoročnej existencie si mesto zažilo mnoho radostí, ale aj trápenia, vzostupov, či pádov. Bola založená Grékmi v roku 729 p. n. l. pod menom Katané. Svoj vplyv tu zanechali aj Rimania, ktorí toto prosperujúce obchodné centrum západného Stredozemia dobyli o pár storočí neskôr (263 p. n. l.). Pod ich správou Catania vyrástla na jedno z najväčších miest na ostrove. V ranom stredoveku mesto postupne strácalo na význame a znovu začalo prekvitať až v 14. storočí v období aragónskych kráľov.

Catania je už na prvý pohľad iná než ostatné mestá, ktoré sme tu doposiaľ videli. Jej budovy sú viditeľne černejšie, také zaprášené. Myslím, že to nebude nič iné ako sopečný popol, ktorý raz za čas na mesto dopadne. Nečudo, veď leží na úpätí stále činnej sopky Etny. Dokonca aj pri kráčaní mestom nám sem-tam pod nohami zachrúme sopečný popol, ktorý tu zostal po nedávnej erupcii.

Z autobusky naše prvé kroky vedú cez nie príliš turistickú štvrť k divadlu Teatro Massimo Bellini. Otvorené bolo v roku 1890, má vynikajúcu atmosféru a vraj patrí k najkrajším operným budovám v Európe. Neviem, ako je to myslené, ale už som videl aj krajšie budovy tohoto zamerania, teda aspoň čo sa zovňajšku týka. Kto by si ju chcel prezrieť aj zvnútra, a potvrdiť jej originálnosť, tak pre turistov je otvorená každý deň, okrem pondelka, (9:00-12:00), vstup 6,50 €. Bočnou uličkou sa napojíme na dlhú ulicu Via Vittorio Emanuelle II., míňame bývalý benediktínsky kláštor San Placido až sa dostaneme na Piazza del Duomo. 

Námestie Piazza del Duomo predstavuje pomyselný stred mesta, spájajú sa tu totiž tri dôležité ulice: Via Etnea, Via Garibaldi a Via Vittorio Emanuele II. V strede námestia stojí impozantná baroková slonia fontána Fontana dell’Elefante. Slon je zhotovený z čiernej lávy a na chrbte nesie obelisk. Práve tento slon je symbolom mesta. Oproti fontáne sa týči majestátna Cattedrale di Sant’Agata zasvätená patrónke mesta, svätej Agáte. Katedrála bola niekoľkokrát zničená a prestavaná kvôli zemetraseniam a erupciám neďalekej Etny. Súčasná podoba Katedrály sv. Agáty pochádza z roku 1711.

V roku 1669 došlo k najhoršej skaze mesta spôsobené práve susediacou Etnou, kedy láva pretekala priamo mestom. A bolo ešte horšie. V roku 1693 postihlo mesto ničivé zemetrasenie, ktoré ho premenilo na trosky. Čoskoro sa začalo s obrovskou obnovou mesta, na ktorej čele stál Giovanni Batista Vaccarini. Pod jeho vedením bolo znovu postavených mnoho budov s použitím čiernych blokov lávy, tehál a mramoru.

V podzemí katedrály sa nachádzajú pozostatky starovekých rímskych kúpeľov (Terme Achilliane), na ktorých koncom 11. storočia vyrástol normanský chrám na príkaz grófa Rogera. V roku 1693 tento chrám však zničilo zemetrasenie. O jeho obnovu a prestavbu v barokovom štýle sa postaral v roku 1711 aj slávny palermský architekt Vaccarini. Ten do fasády integroval pozoruhodný portál z roku 1577 a antické stĺpy z rímskeho divadla. Katedrála je pre turistov prístupná denne (9:00-13:00 a 16:00-19:00). Námestie obklopuje ešte niekoľko starých budov, pár kaviarní a reštaurácií s vonkajším sedením. Panuje tu taká príjemná atmosféra.

Čo som si všimol, tak veľmi veľa budov bolo nevkusným spôsobom posprejovaných vandalmi, o „čistote“ niektorých ulíc by sa dalo tiež hovoriť. Trošku ma mrzí, že tak turisticky významné mesto, akým je Catania, je dosť špinavé a v niektorých oblastiach dosť zanedbané. Via Garibaldi, ktorou sme sa potom vydali od katedrály pôsobí o niečo čistejším, no rozpačitým dojmom.

Catania je dnes moderným veľkomestom a po Palerme je druhým najväčším sicílskym mestom. Žije tu približne 310 tis. obyvateľov. V tesnej blízkosti mesta sa nachádza medzinárodné letisko, ktoré celkom určite zvyšuje atraktivitu nielen samotnej Catanie, ale aj jej okolia. Patrí dokonca medzi sedem talianskych miest, v ktorých bolo vybudované metro. Centrum mesta je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO pre jeho bujnú neskorobarokovú architektúru, ktorá vznikla po zemetrasení v roku 1693.

Po pár sto metroch zabočíme doprava do bočnej uličky a sme opäť na súbežnej Via Vittorio Emanuele II., odkiaľ je vstup do areálu rímskeho divadla (Teatro Romano). Iba nakukneme do priestoru pokladní, popozeráme prospekty a zhodnotíme, že dnu nejdeme. Už sme jedno podobné divadlo videli v Syrakúzach, či Taormine, v Catanii už teda nemusíme. Z prospektov sa dozvedáme, že bolo postavené v 2. storočí z čiernych blokov lávy, tehál a mramoru. Kedysi bolo pomerne veľké, na predstavenia sa tu mohlo naraz stretnúť okolo 7000 ľudí. Kto by ho predsa len chcel vidieť zblízka, tak vedzte, že divadlo je otvorené Ut-Ne v čase medzi 9:00-19:00 a platí sa vstupné 6 €. Súčasťou areálu divadla je aj menšie polkruhové divadlo zvané Odeon.

O kúsok ďalej sa nachádza malé námestie Piazza San Francesco d´Assisi, ktorým začína Via Crociferi – monumentálna, asi 1km dlhá cesta z 18. storočia, ktorá je symbolom barokového umenia v Catanii. Lemuje ju niekoľko skvostných kostolov a palácov, ktoré obývali väčšinou duchovní predstavitelia. Každá budova má svoj vlastný unikátny dizajn a ponúka niečo iné. Na oboch stranách je ukončená oblúkom. Vcelku nám aj vyhladlo. Na konci Via Crociferi v jednej malebnej „dúhovej“ uličke zbehneme na obed, kávičku a pivko.

Oddýchnutí a posilnení dobrým obedom pokračujeme ďalej v skúmaní Catanie. Po chvíli prídeme na námestie Piazza Stesicoro obklopené staršími historickými budovami, medzi ktoré patrí aj napr. Palazzo Tezzano. Na námestí sú pod úrovňou ulice odkryté zvyšky rímskeho amfiteátra (Anfiteatro Romano) z 2. storočia. Je postavaný z čiernej lávy, podobne ako vyššie spomínané rímske divadlo. Myslím, že dnu sa ani neoplatí ísť, hore z ulice ho je celkom dobre vidieť. Je začiatok júla, slnko pečie o 106, chcelo by to opäť nejaký chládok. Na mape som si všimol, že neďaleko sa nachádza nejaký park. Ideálne miesto na úkryt pred slnkom pod korunami stromov. Poďme to tam omrknúť. Park Giardino Bellini, nazývaný tiež Villa Bellini je najstarším mestským parkom v Catanii. Na ploche viac ako 72 tisíc m² človek nájde rôzne sochy, fontány, rozkvitnuté lúky a vždy dobre udržiavané živé ploty.

Posledné, čo v Catanii stihneme navštíviť je pevnosť, resp. hrad Castello Ursino. Bol postavený v prvej polovici 13. storočia ako kráľovský hrad Sicílskeho kráľovstva. Svoju úlohu zohral na konci 13. storočia počas povstania, kedy sa stal sídlom sicílskeho parlamentu. Neskôr plnil funkciu väznice, či kasárne. Zaujímavosťou je, že kedysi táto pevnosť stála pri mori, no láva z mohutnej erupcie z roku 1669 more oddialilo o zhruba 450 metrov ďalej. Od roku 1934 je v ňom zriadené múzeum Museo Civico, ktoré vystavuje zbierky helénskych a rímskych sôch, porcelánu, keramiky, mozaiky, starodávnych zbraní a iných nálezov zo Sicílie. Múzeum je otvorené každý deň v čase medzi 9:00-19:00 a platí sa vstupné 6 €. 

Čo sme však v Catanii nestihli vidieť a stojí za povšimnutie je pozoruhodný kostol Chiesa di San Nicolò l’Arena postavený na mieste gréckej Akropoly. Kostol je najväčšou sakrálnou stavbou celej Sicílie. Stavba kostola sa začala v roku 1687, no bola prerušená kvôli zemetraseniu, ktoré mesto postihlo v roku 1693. Rekonštrukcia začala v 17. storočí, no fasáda nebola nikdy dokončená. Vyzerá dosť divne. Na priečelí vidno niekoľko pôvodných stĺpov z Akropoly, tiež otvory, na ktoré sa mal pripevniť mramorový obklad. V tesnej blízkosti kostola sa nachádza komplex benediktínskeho kláštora Monastero dei Benedettini di San Nicolò z roku 1558, ktorý je zapísaný na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Ani on sa nevyhol prírodnej katastrofe v roku 1693, keď bol takmer celý zničený. V roku 1702 sa začala prestavba, ktorá trvala až do roku 1866. Je druhým najväčším benediktínskym kláštorom v Európe. Kopula baziliky ponúka panoramatický výhľad na mesto.

Od pevnosti sa vraciame opäť do centra hľadať ALIBUS zastávku, odkiaľ chodia busy na letisko. Dlho sa nám nedarí. Pešo by sme možno aj zašli, no bolo by to na dlho. Pre krátkosť času do odletu volíme preto jazdu taxíkom. Na letisko prichádzame včas, pred odletom dokonca stíhame aj kávičku. Pri nástupe do lietadla ukážeme iba cestovný doklad so slovami „only transit“, keďže Viedeň je iba našou tranzitnou destináciou. Všetko prebehlo hladko a bez nejakých väčších zdržaní. No a bodka na záver tohoto skvelého výletu? Pohľad z lietadla na Etnu pri západe slnka. Myslím, že môže byť.

Slnko zapadlo za obzor a nás čaká už iba (nudná) cesta domov. Ciao Sicilia, bolo tu naozaj skvele!


Koľko ma to celé stálo?

  • bus Bratislava – Viedeň – Bratislava: 16 €
  • letenka Viedeň – Catania – Viedeň: 47 €
  • ubytko (4 noci pre 2 osoby bez raňajok): 252 € => 126 € / osoba
  • doprava na ostrove (bus + vlak): 37 €
  • jedlo + pitie: 143 €
  • vstupenky: 30 €
  • suveníry: 10 €
  • Spolu na 1 osobu: 409 € 

Je to veľa, či málo? Dalo by sa to urobiť možno aj lacnejšie, ale aj drahšie. Možno sme nemuseli bývať priamo v centrách miest a tým pádom by sme ušetrili aj nejaké to euro, ale zase by sme neušetrili drahocenný čas. Určite by sa dalo ušetriť na jedle a nejesť v reštauráciách, ale napr. vo fastfoodoch. Takisto by sa dalo ušetriť na pití a nedať si každý večer otvoriť k večeri fľašu pravého sicílskeho vína. Ale prečo toto všetko oželieť? Veď som na výlete, niečo si predsa aj doprajem. No nie? Minúť o niečo viac ako 400 € za 5 dní aj s cestou nie je zase až tak málo, no keď si uvedomím, že som videl ďalšie zaujímavé miesta a niečo nové zažil, tak je to prijateľná cena.


Čo dodať na úplný záver?

Sicília je naozaj krásna a to sme z nej videli iba malinký zlomok z toho, čo všetko ponúka. Historické centrum ostrova Ortigia v Syrakúzach bolo príjemným miestom na prechádzku. Je úplným protikladom uponáhľaného Palerma, či Catanie. Syrakúzy síce ležia pri mori, no na kúpanie mesto veľmi vhodné nie je. Ak by sa Vám zažiadalo oddychu pri mori, odporúčam zájsť na neďalekú pláž Fontane Bianche, ktorá sa radí medzi najlepšie a najkrajšie piesočnaté pláže na Sicílii. Barokové Noto na nás zapôsobilo krásnym umeleckým dojmom, panuje tu taká malomestská pohoda. Prechádzka po Taormine zase pohladí nejednu romantickú dušu, jej atmosféra je nezabudnuteľná. Neviem prečo, ale Cataniu, čoby druhé najväčšie mesto Sicílie, sme si nechali nakoniec. Možno sme urobili aj trošku chybu, lebo ponúka množstvo zaujímavých pamiatok, divadiel, múzeí a tiež škálu moderných obchodov a barov. Mestá ako Taormina, Syrakúzy, Noto či Catiania jednoznačne stoja za návštevu. 🙂

Je dosť možné, že sa sem, na Ostrov Slnka, ešte niekedy raz, či niekoľko krát vrátim. Na preskúmanie ostrova treba určite viac ako päť dní, je tu čo obdivovať a objavovať. Z vlastnej skúsenosti viem, že Sicília je krásna, energická, temperamentná, dýchajúca históriou, doplnená prírodnými krásami. V spoluznení s lahodnou kuchyňou a domácim vínom očarí nejedného návštevníka. Zbaľte si teda ruksak, kufor, tašku, igelitku a vyrazte na Sicíliu. Určite neoľutujete!


Fotogaléria


Ak sa Vám tento článok páčil, pokojne ho odmeňte lajkom. Bude mi potešením, ak Vám tento článok v niečom poradil alebo aj pomohol. 🙂

Ak poznáte niekoho, komu by tento článok tiež pomohol, tak ho pokojne zdieľajte na Facebooku. Alebo mu ho aspoň pošlite do správy. 🙂

Ďakujem ! 🙂


Všetky fotky použité v tomto článku som zhotovil ja. V prípade, že fotka nie je moja, je pri nej uvedený zdroj. Osoby na fotkách súhlasili so zverejnením. 

Ak by ste chceli hocičo doplniť, poopraviť, spýtať sa, proste vyjadriť svoj názor, pokojne pridajte svoj komentár nižšie, alebo mi napíšte e-mail na info@cestujemtrekujem.com


‼ PS: Článok si pre istotu uložte do záložiek, lebo nikdy neviete, kedy ho opäť budete potrebovať. 😉 ‼


Pridať komentár

Čeština‎ CS English EN Deutsch DE Magyar HU Slovenčina SK