Cestujem,  Európa,  Taliansko

Útek za Krstným otcom na Ostrov slnka

Aký krstný otec, aký ostrov slnka, o čom tu bude reč? Isto si kladiete tieto tri otázky. Všetky tri otázky majú spoločnú odpoveď a tou je Sicília – jeden z najkrajších ostrovov Stredomoria. Myslím si, že pri slove Sicília, sa každému vybavia filmy o neľútostných mafiánoch na čele s Krstným otcom. Dnes je všetko inak a Sicília sa stáva obľúbenou dovolenkovou destináciou s nádhernými plážami, či zachovalými pamiatkami. Vďaka svojmu subtropickému podnebiu, horúcim letným mesiacom a miernej klíme počas zimného obdobie nesie právom prívlastok ako „ostrov slnka“.

Prostredníctvom tohto článku Vás pozývam na magický ostrov ležiaci na križovatke stredomorských námorných a obchodných ciest obmývaný tromi moriami, kde na vlastné oči uvidíte činnú sopku, antické pamiatky, zmes rôznych kultúr, zlatisté pláže, či azúrové more.


V článku sa dozvieš:

  • náš itinerár na Sicíliu za 4 dni
  • praktické info, ktoré je dobré vedieť pred cestou
  • zaujímavosti o ostrove a čo-to o histórii Sicílie
  • čo zaujímavé sme stihli vidieť v mestách ako Taormina, Cefalù, či Palermo
  • koľko ma to celé stálo

Náš itinerár na Sicíliu za 4 dni:

  • Sobota – večer (19:55) prílet do mesta Catania, požičanie auta, odchod do mesta Taormina
  • Nedeľa – ráno prehliadka Taorminy, poobede presun do Cefalú
  • Pondelok – oddych pri mori a prehliadka Cefalú, poobede odchod do Palerma
  • Utorok – doobeda prehliadka Palerma, poobede odchod na letisko v Catanii, 20:35 odlet do Katovíc

Praktické info na začiatok:

  • treba mi pas? – nie, stačí občiansky preukaz – veď EÚ a Schengen, ale môže byť aj pas,
  • platí sa v tu eurami? – áno, jasnačka, 
  • je na Sicílii draho? – áno, na naše pomery je tu drahšie,

Sicília

Sicília je najväčší ostrov v Stredozemnom mori nachádzajúci sa na juhu Talianska. Leží na križovatke stredomorských námorných a obchodných ciest, čím sa v nej miešajú rôzne vplyvy kultúr. Okrem Stredozemného mora ju tiež obmýva Iónske a Tyrhenské. Spolu s niekoľkými blízkymi ostrovčekmi tvorí Autonómny región Sicília Talianskej republiky. Jeho hlavným mestom je Palermo. Najvyššou horou je Etna (3 323 m), ktorá je zároveň najvyššou činnou sopkou európskeho kontinentu. Najcharakteristickejšie ovocie pre Sicíliu sú citróny a pomaranče, ktoré sem priniesli Arabi. 


Historické okienko

Od polovice 8. storočia p.n.l. začali na Sicíliu prenikať Gréci dórskeho a iónskeho pôvodu, ktorí tu v priebehu veľkej gréckej kolonizácie založili niekoľko miest. Neskôr na ostrov prenikli Feničania z Kartága. Porážkou Kartága v 2. púnskej vojne (218 – 201 p.n.l.) sa celá Sicília ocitá pod rímskou nadvládou, počas ktorej Sicília prekvitala. V tejto dobe zanikli všetky ostatné jazyky Sicílie, rozprávalo sa iba grécky a čiastočne aj latinčinou, ktorou hovorili rímski kolonisti. Kresťanstvo sa na Sicíliu dostáva až v 3. storočí, ktoré si okamžite našlo mnoho prívržencov a za dvesto rokov sa úplne vytratili pohanské kulty.

Od roku 440 ostrov ovládali Vandali (germánsky kmeň), ale len do roku 481, kedy ju od nich prevzali Ostrogóti (germánsky kmeň), noví páni Itálie. Koniec barbarskej germánskej doby na Sicílii učinila až Východorímska (Byzantská) ríša za panovania cisára Justiniána v roku 535. Začína sa tzv. grécka (byzantská) vláda nad ostrovom. Obyvateľstvo tu v tej dobe vyznávalo grécke ortodoxné náboženstvo, nie rímskokatolícke.

V rokoch 827 – 877 na Sicíliu postupne útočí nová veľmoc, Arabi. Sicílčanom neprichádzala účinná pomoc z Byzancie a tak po úporných obliehaniach nakoniec padli všetky sicílske mestá, začína sa arabská nadvláda. V tejto dobe tu Arabi postavili množstvo mešít, usadilo sa tu aj arabské obyvateľstvo a pre kresťanov nastali ťažké časy. Juh Talianska si vtedy podrobovali Normani (potomkovia časti Vikingov), ktorým neunikla ani Sicília. Začiatkom 11. storočia dobyl Sicíliu normanský gróf Roger I. Normanská vláda znamenala kultúrne obrodenie Sicílie. Normani umožnili slobodné vyznávanie všetkých náboženstiev, kresťanstvu, islamu a judaizmu.

V 13. storočí koruna Sicílie pripadla francúzskemu rodu Angevinovcov. Od tejto doby začína byť nespokojnosť Sicílčanov s francúzskou vládou. Sicílčania zvrhli francúzsku vládu a korunu odovzdali španielskemu rodu z Aragonu. Začína sa španielska nadvláda nad Sicíliou. V 15. stor. počas španielskej inkvizície bolo z ostrova vyhostené židovské obyvateľstvo.

Ostrov na krátku dobu získali Habsburgovci, ale v roku 1734 sa spojil s Neapolským kráľovstvom. Po napoleónskych bojoch sa Sicília opäť zjednotila s Neapolským kráľovstvom, ktorému vládol francúzsky rod Bourbonovcov. Sicílske obyvateľstvo však nebolo s francúzskou vládou spokojné, prenikali snahy o vytvorenie nezávislého sicílskeho štátu. V roku 1861 sa Sicília stala súčasťou vznikajúceho Talianska, keď ju ovládol Giuseppe Garibaldi. O definitívne potaliančenie ostrova sa zaslúžil až fašistický diktátor Benito Mussolini. 15. mája 1946 vznikol Autonómny región Sicília Talianskej republiky.



1. deň – cestovanie (Katovice-Catania-Taormina)

Letíme z Katovíc do druhého najväčšieho mesta na ostrove, do Catanie. Po dve a pol hodinách, v čase keď hodinky ukazujú 19:55, pristávame na medzinárodnom letisku Catania–Fontanarossa Airport.

Ideme si prebrať dopredu zarezervované a vyplatené auto, no hneď na začiatku tohoto procesu nastáva zádrhel. Ako zálohu pýtajú kreditnú kartu, ktorú nikto za nás nemá. Všetci máme pri sebe iba klasické debetné karty. Pracovníčku za okienkom vôbec nezaujíma, že na karte mám minimálne štvornásobok toho, čo pýtajú ako zálohu. Auto nám teda na debetnú kartu nepožičajú a teda vyplatená rezervačka za auto odišla do nenávratna preč. Áno viem, mal som si lepšie prečítať podmienky. OK, poďme k inému okienku, kde nám požičajú auto aj bez kreditky.

Konečne držím v ruke kľúče od auta. Ono je to skôr také malé čierne približovadlo na štyroch kolesách. Tadáááá, Citroen C1. Naštartujem, zaradím jednotku a po E45 vyrážame smer Taormina. Do Taorminy dorazíme neskoro večer a jediné, čo dnes stihneme je nájdenie ubytovania a niečo zjeme.

2. deň – Taormina (sicílske Monte Carlo)

Hneď po raňajkách sa vydáme do ulíc preskúmať toto malebné mestečko týčiace sa na skale nad Iónskym morom, kedysi pre Grékov označované ako Tauromenion, pre Rimanov zase Tauromenium. V centre sledujeme hnedú turistickú tabuľu, ukazujúcu na najväčšiu kultúrnu atrakciu v meste, Teatro Antico di Taormina, teda Antické divadlo. Je umiestnené na prirodzenom svahu, z ktorého je nádherný a jedinečný pohľad na „fajčiacu“ Etnu, sicílsku, stále aktívnu sopku. Divadlo bolo postavené v 3. storočí p.n.l., no svoju podobu získalo až o 400 rokov neskoršie, keď ho Rimania chceli využiť na gladiátorské bojisko. S priemerom 109 metrov je druhým najväčším divadlom na Sicílii. Ani po toľkých rokoch nestratilo svoju funkčnosť a dodnes sa v ňom konajú rôzne kultúrne podujatia.

Oblasť okolo Taorminy bola obývaná kmeňom Siculi ešte predtým, ako Gréci prišli na sicílske pobrežie v roku 734 p.n.l., aby založili mesto nazvané Naxos. Neskôr sa ukázalo, že mesto založil Kartáginec Himilco v roku 396 p.n.l.

Tip pre Vás: Divadlo je otvorené počas celého roka sedem dní v týždni od 9:00, zatvára sa hodinu pred západom slnka. Bližšie info o otváracích hodinách nájdete tu. Platí sa vstupné 10€.

Hlavnou ulicou v Taormine je promenáda Corso Umberto, tiahnuca sa od Porta Messina na východe, po Porta Catania na západe. Je lemovaná historickými palácmi, obchodmi, butikmi, reštauráciami, či kaviarňami. Prechádzkou touto výstavnou ulicou si mesto človek jednoducho zamiluje. Už chápem, prečo sa nazýva sicílske Monte Carlo. Všetko tu jednoducho do seba krásne zapadá. Niekde v troch štvrtinách promenády sa nachádza Piazza IX Aprile, malé námestíčko s terasou, odkiaľ je krásny výhľad na šíre more. Námestie je obklopené nádhernými stavbami akými sú Kostol sv. Augustína (Chiesa Di Sant’Agostino), či Kostol sv. Giuseppe (Chiesa di San Giuseppe).

Ak by sa ma človek, ktorý chce na Sicílii stráviť jediný deň opýtal, „Čo musí vidieť?“, bez váhania by som mu odpovedal „Taormina“. Je to miesto, kde človek nájde všetko, čo bolo na Zemi stvorené pre potrebu oka, ducha i fantázie. Toto nie sú moje slová, ale slová, ktoré povedal Guy de Maupassant, francúzsky spisovateľ a otec moderných poviedok, po návšteve Taorminy v roku 1885.

Taormina je plná reštaurácií, obchodov a nezabudnuteľnej atmosféry. Určite by si zaslúžila viac času na prehliadku a preskúmanie jej malebných uličiek, ktoré už na prvý pohľad skrývajú mnoho krás.

Ak chceme na ostrove okrem Taorminy vidieť niečo viac, mali by sme „zdvihnúť kotvy“ a pobrať sa o kúsok ďalej. Štartujem náš čierny šíp (Citroen C1) a odchádzame do 200 km vzdialeného Cefalù. Rozhodli sme sa ísť diaľnicou popri mori, ktorá ponúka nádherné scenérie. Po asi troch hodinách prichádzame do Cefalù, malého mestečka na pobreží Tyrrhenského mora. Ubytujeme sa, zájdeme na večeru a pozrieme si večerné mesto.

3. deň – Cefalù

Čo by to bol za výlet na Sicíliu, keby sme sa neokúpali v jednom z troch morí, ktoré tento ostrov obmývajú? Do Cefalù sme prišli hlavne za oddychom pri mori, ale trošku aj za poznaním. Cefalù je malebné mestečko s úzkymi uličkami, ktoré v lete poskytujú dokonalý úkryt pred páliacim slnkom. Po Taormine je druhým najnavštevovanejším letoviskom ostrova a môže sa popýšiť i bohatou históriou.

Nad mestečkom sa týči skalný útes La Rocca, kde sa nachádzajú zvyšky Dianinho chrámu z 5. alebo 4. storočia p.n.l. a pozostatky normanskej pevnosti La Rocca di Cefalù. Pláž s jemným zlatistým pieskom začína priamo pod starými rybárskymi domčekmi, ktoré dodávajú tejto usadlosti jedinečný ráz. Názov Cefalù je odvodený z gréckeho „Kephaloidion“, označujúce skalu, ktorá sa rozprestiera nad mestom.

Na môj vkus je príliš teplo a taktiež nerád mrhám čas vylihovaním na pláži, keď môžem objavovať s fotoaparátom v ruke nové miesta a zákutia. Túlam sa úzkymi uličkami obklopenými vysokými domčekmi, ktoré mi poskytujú dokonalú ochranu pred páliacim slnkom.

Piesočnatá pláž v Cefalù, hoci je to mestská pláž, patrí k najkrajším na ostrove. Je veľmi pokojná a jej scenéria je skutočne unikátna.

Dominantou mesta je Katedrála Cefalù (Duomo di Cefalù) z roku 1131 postavená v normansko-arabsko-byzantskom štýle, zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Kostol, ktorý mal byť pôvodne pohrebiskom normanských kráľov patrí dnes medzi najväčšie normanské architektonické diela. V meste sa nachádza niekoľko ďalších kostolov a palácov z obdobia 13. – 18. storočia.

Myslím si, že slnka a oddychu bolo na dnes akurát tak dosť. Preto balíme veci do ruksakov a odchádzame do 70 km vzdialeného Palerma, hlavného mesta ostrova. Po Palerma dorazíme síce ešte pred zotmením, ale jediné čo stihneme urobiť je ubytovať sa a zájsť na večeru.

4. deň – Palermo (hlavné mesto ostrova)

Palermo – hlavné mesto autonómneho regiónu Sicília v Taliansku a hlavné mesto provincie Palermo. Kto ho nenavštívil, nemôže povedať, že bol na Sicílii. Palermo je iné ako ostatné mestá. Je milované i nenávidené zároveň. Je rušnejšie a všetkého je tu zrazu viac. Viac uponáhľaných ľudí, viac trúbiacich áut, mesto je viac vymódnené, vidno tu baby v kostýmčekoch, či biznismanov v sakách. Nečudo, keďže v ňom žije okolo 670 tisíc obyvateľov.

Mesto založili Feničania a Gréci ho nazývali Panormos. Bolo hlavným oporným bodom Kartága na Sicílii, až kým ho v roku 254 p.n.l. nedobyli Rimania. V roku 535 východorímsky vojvodca Belisar oslobodil Palermo spod nadvlády Ostrogótov a mesto potom zostalo v Byzantskej ríši až do roku 830, kedy sa ho zmocnili Saracéni. Po nich nasledovali od roku 1072 Normani, od roku 1194 Hohenstaufovci, po nich prišiel v roku 1266 francúzsky rod Anjuovcov, ktorých vládu v roku 1282 ukončilo ľudové povstanie tzv. Sicílske nešpory. Potom Palermo prešlo pod aragónsko-španielsku správu, v 18. storočí pripadlo Bourbonovcom a nakoniec 27. mája 1860 ho oslobodil Giuseppe Garibaldi.

Dnes nás čaká pomerne náročný deň, preto ak chceme byť úspešní, musíme si „hejbnuť kostrou.“ Hneď po raňajkách sa vydáme do uličiek skúmať zákutia hlavného mesta ostrova. Ako prvé sa nám do cesty postaví divadlo Teatro Massimo na námestí Piazza Verdi. Na svojom mieste stojí od roku 1897 a ide o najväčšie divadlo na území dnešného Talianska. Jeho autorom je taliansky architekt Giovan Basile, inšpirovaný starodávnou a klasickou sicílskou architektúrou. Exteriér je navrhnutý v neoklasicistickom štýle s prvkami gréckych chrámov. Svojou veľkosťou sa radí medzi tie najväčšie v divadlá Európe (tretie najväčšie po Palais Garnier v Paríži a K. K. Hof-Opernhaus vo Viedni).

Spleťami uličiek sme sa postupne preštrikovali k barokovému Kostolu sv. Ignáca (Chiesa di Sant’Ignazio all’Olivella), postaveného v rokoch 1598-1622. Trojpodlažný interiér oddelený radmi stĺpcov tvorí tvar latinského kríža. Oltár zhotovil Francesco Ferrigno z Trapani, ktorý navrhol slávny architekt Filippo Juvarra. Stropné fresky sú od Antonia Manna. Za zmienku stojí viacfarebná mramorová podlaha podľa vzoru Kozmátov.

V pridruženej budove kostola (bývalý dom kongregácie, či kláštor) sídli Archeologické múzeum Antonia Salinasa (Museo Archeologico Regionale Antonio Salinas). Patrí k najvýznamnejším múzeám v Taliansku, vlastní jednu z najbohatších zbierok umenia z dôb Feničanov, Grékov, či Rimanov pochádzajúcich z rôznych kútov Sicílie.

Ulicou Via Roma sa dostaneme k malému námestiu (Piazza San Domenico), ktorému dominuje mramorový stĺp so svätou postavou na jeho vrchu a priečelie Kostola sv. Dominika (Chiesa di San Domenico), ktorého základy boli položené ešte v roku 1280. Na začiatku 15. storočia sa stredoveký kostol stal príliš malým pre potreby rastúcej komunity veriacich. Preto v roku 1630 Dominikánci z Palerma rozhodli o výstavbe nového kostola, ktorý bude niesť prvky baroka. Dokončený bol až v roku 1726. Interiér je zdobený maľbami zobrazujúce dominikánskych svätých, scény apokalypsy, posledného súdu a diela Nicola Spalletta z Caccamo. V kostole sa tiež nachádzajú krypty významných sicílskych osobností, preto sa nazýva aj „Panteón slávnych Sicílčanov“.

Z rušnej Via Roma zabočíme na Via Vittorio Emanuele, kde nakukneme do jednej z bočných uličiek. Pred nami sa objaví baroková Fontána Pretoria plná morských bohov a Kostol sv. Jozefa Theatinských otcov (Chiesa di San Giuseppe dei Padri Teatini). Je považovaný za jeden z najvýznamnejších príkladov sicílskeho baroka postaveného začiatkom 17. storočia. Pôdorys je v tvare latinského kríža, jeho barokový interiér je bohato zdobený rôznymi freskami.

Postupne sme sa prepracovali aj ku katedrálnemu Kostolu Nanebovzatia Panny Márie, resp. Katedrále Palermo (Cattedrale di Palermo). Súčasná budova bola postavená v roku 1184/1185 v normansko-arabskom štýle na mieste staršej byzantskej baziliky. V priebehu storočí prešla niekoľkými prestavbami, z ktorých posledná nastala v 18. storočí.

V Palerme sa nachádza niekoľko ďalších nádherných kostolov, či katedrál. Keby ich máme všetky nájsť, tak to by tu bolo naozaj na veľmi dlho. 😀

Čas sa naplnil a my sa pomaly, ale isto musíme vrátiť na letisko a odovzdať auto. Predtým sa ale ešte najeme, pretože s prázdnym žalúdkom by sa mi šoférovalo zle. 😀 Ale už naozaj musíme ísť, čas je neúprosný. Nasadáme do rakety (Citroen C1) a po diaľnici A19 trielime na letisko. Po 2,5 hodinách trápenia našej rakety na diaľnici hľadáme na letisku parkovacie miesto pre naše požičané auto. Do pekla, kde to mám nechať, kde to mám odparkovať? Ja naozaj netuším. Už sa pýtam kde-koho. Všetko sme to napokon stihli len tak-tak, ako sa hovorí na chlp presne. Pred bránu sme dorazili s vyplazeným jazykom, 5 minút pred jej uzavretím.


Koľko ma to celé stálo?

  • pohonné hmoty Nitra – Katovice – Nitra: 70€ => 23,30€ / osoba
  • parkovné v Katoviciach na letisku (90% zľava pre slovenské EČV): 2€
  • letenka Katovice – Catania – Katovice: 56€
  • požičanie auta + benzín: 220€ => 73,30€ / osoba
  • ubytko (3 noci s raňajkami): 240€ => 80€ / osoba
  • jedlo + pitie: 105€
  • vstupenky: 13€
  • suveníry: 15€
  • Spolu na 1 osobu: 367,60€

Je to veľa, či málo? Dalo by sa to urobiť možno aj lacnejšie, ale aj drahšie. Určite by sa dalo ušetriť na jedle a nejesť v reštauráciách, ale vo fastfoodoch. Takisto by sa dalo ušetriť na pití a nedať si každý večer otvoriť k večeri fľašu pravého sicílskeho vína. Ale prečo toto všetko oželieť? Veď som na výlete, niečo si predsa aj doprajem. No nie?  Minúť takmer 370€ za 4 dni aj s cestou nie je zase až tak málo, ale keď si uvedomím, že som videl ďalšie zaujímavé miesta a niečo nové zažil, tak je to prijateľná cena.


Čo dodať na úplný záver?

Sicília je naozaj krásna a to sme z nej videli iba malinký zlomok z toho, čo všetko ponúka. Nie je to iba tým, že sme ak iste videli tie najlákavejšie miesta na ostrove. Sicília ponúka omnoho viac ako Taorminu, či Cefalú. Veď aj taká Catánia, Syrakúzy, Messina, sopka Etna, či Trapani sú taktiež zaujímavé miesta. Na preskúmanie ostrova treba určite viac ako tie naše spomínané štyri dni. Určite sa sem, na ostrov slnka, ešte niekedy vrátim, je tu čo obdivovať a objavovať.

Sicília je krásna, energická, temperamentná, dýchajúca históriou, doplnená prírodnými krásami a v spoluznení s lahodnou kuchyňou a domácim vínom očarí nejedného návštevníka. Zbaľte si teda ruksak, kufor, tašku, igelitku a vyrazte na Sicíliu a určite neoľutujete!


Fotogaléria zo Sicílie (Taormina, Cefalù, Palermo)

Ak sa Vám tento článok páčil, pokojne ho odmeňte lajkom. Bude mi potešením, ak Vám tento článok v niečom poradil alebo aj pomohol. 🙂

Ak poznáte niekoho, komu by tento článok tiež pomohol, tak ho pokojne zdieľajte na Facebooku. Alebo mu ho aspoň pošlite do správy. 🙂

Ďakujem ! 🙂

PS: Článok si pre istotu uložte do záložiek, lebo nikdy neviete, kedy ho opäť budete potrebovať.  😉 



Všetky fotky použité v tomto článku som zhotovil ja. V prípade, že fotka nie je moja, je pri nej uvedený zdroj. Osoby na fotkách súhlasili so zverejnením. 

Ak by ste chceli hocičo doplniť, poopraviť, spýtať sa, proste vyjadriť svoj názor, pokojne pridajte svoj komentár nižšie, alebo mi napíšte e-mail na info@cestujemtrekujem.com



Pridať komentár

English EN German DE Russian RU Slovak SK
Scroll Up