🇧🇦 Sarajevo – výstavná skriňa Osmanskej ríše na Balkáne
⏱️ doba čítania: 20 minút
Tí, ktorí čítajú tento blog pravidelne vedia, že Balkán je jednoducho moja srdcovka. Po Belehrade, Niši, Sofii, Plovdive, Skopje, Tirane, Drači, Bukurešti, a Thessalonikách som sa (konečne) dostal aj do Sarajeva, ktoré som mal na mojom imaginárnom zozname už dlhšie. Neviem prečo, ale Sarajevo ma vždy niečím lákalo, vždy som sa sem chcel ísť pozrieť. Na začiatku apríla tohto roku sa to aj podarilo, veď kto by odolal letenke z Budapešti do Sarajeva s cenovkou 20€? Ja teda určite nie. O Sarajeve som vedel iba dve (negatívne) veci; že tu bol spáchaný atentát na následníka Rakúsko-Uhorského trónu, a že tu bola občianska vojna.
Sarajevo, kedysi výstavná skriňa Osmanskej ríše, dnes moderná európska metropola. Vítam Vás v hlavnom meste Bosny a Hercegoviny (BiH), v Sarajeve.
V článku nájdeš:
- praktické info, ktoré je dobré vedieť pred cestou
- náš itinerár – južná časť Bosny a Hercegoviny za 4 dni bez potreby prenájmu auta
- ako sa dostať z letiska do mesta a koľko stojí lístok na mestskú dopravu
- čo sme stihli vidieť v Sarajeve
- ako využiť službu free walking tour
- kde sa ísť ubytovať, najesť a čo ochutnať
- koľko ma to celé stálo
- niečo o histórii mesta a trošku o súčastnosti
- odpoveď na otázku, či sa oplatí vidieť, resp. navštíviť Mostar
- fotogalériu
Praktické info na začiatok:
- treba do Bosny a Hercegoviny pas? – nie, stačí občiansky preukaz, ale môže byť aj pas
- platí sa v Bosne a Hercegovine eurami? – áno aj nie, oficiálnou menou je Konvertibilná marka (KM), je pevne viazaná na euro v kurze 1€ = 1,956 BAM, drobné majú (fenigy); niekde akceptujú aj euro, je to na dohode
- mám si ešte doma zameniť peniaze? – nie, doma marky nezoženiete
- kde zoženiem bosnianske marky? – bankomatov je v meste dosť, vo výstupnej letiskovej hale je ich hneď niekoľko
- je v Sarajeve draho? – nie, je tam porovnateľne ako u nás
- je to na dlho? – víkendík by mal stačiť
- info o štátnych sviatkoch v Bosne a Hercegovine nájdeš tu
Náš itinerár
južná časť Bosny a Hercegoviny za 4 dni bez potreby prenájmu auta
- Piatok – poobede (17:25) prílet do Sarajeva
- Sobota – prehliadka Sarajeva
- Nedeľa – ráno presun autobusom do Mostaru, prehliadka Mostaru, poobede busom späť do Sarajeva
- Pondelok – návšteva niektorých sarajevských múzeí a galérií, poobede presun na letisko, 17:50 odlet do Budapešti
Sarajevo, Saraybosna
Sarajevo sa nachádza v južnej časti Bosny a Hercegoviny (BiH), v Kantóne Sarajevo na oboch brehoch riečky Miljacka. Mesto, ktoré vyrástlo medzi horami dalo svetu Emira Kusturica, známeho filmového režiséra, či Gorana Bregovića jedeného z najuznávanejších súčasných balkánskych skladateľov. Preslávilo sa dvoma udalosťami, a to atentátom na Františka Ferdinanda d’Este, čo bolo zámienkou na rozpútanie Prvej svetovej vojny a Zimnými olympijskými hrami konané v roku 1984.
Sarajevo je dnes politickým, ekonomickým, kultúrnym a dopravným centrom Bosny a Hercegoviny, v ktorom žije takmer 300 tisíc obyvateľov.
Majoritným etnikom (80%) sú Bosniaci hlásiaci sa k islamskému náboženstvu, zvyšok tvoria Srbi a Chorváti. V blízkosti mesta sa nachádza medzinárodné letisko.
Poďme už do mesta. Ale ako?
Do Sarajeva sme prileteli maďarskou leteckou spoločnosťou Wizzair, ktorá okrem iného spája ich hlavné mesto s tým bosnianským. Po necelej hodinke pristávame na Medzinárodnom letisku v Sarajeve nachádzajúce sa cca 8 km od jeho centra. Pasová kontrola prebehla hladko a bez problémov. Pri okienku sme ukázali iba občianske preukazy, čo bolo úplne postačujúce pre vstup do krajiny.
Z letiska sa dá do centra mesta a späť na letisko najjednoduchšie dostať dvomi spôsobmi.
1) MHD autobusom (lístok sa dá kúpiť priamo u šoféra autobusu a stojí 5 mariek); Časový harmonogram odchodov nájdeš tu.
- Smer letisko → centrum (Baščaršija):
- Bus stojí hneď vonku vpravo pred príletovou halou, konečnú má pred Mestskou halou (Sarajevo City Hall), zastávka má názov „Vijećnica“
- Smer centrum → letisko (Aerodrom):
- Bus odchádza zo zastávky umiestnenej poblíž Mestskej haly (Sarajevo City Hall) na ulici Bentbaša
2) taxíkom
Čo (sme stihli) vidieť v Sarajeve?
Historické centrum a turisticky najzaujímavejšie pamiatky sú rozťahané pozdĺž riečky Miljacka, no nie sú však od seba veľmi ďaleko. Čiže nič, čo by sa nedalo zvládnuť aj pešo. Mesto bolo dlho pod nadvládou Osmanskej ríše, preto sa tu nachádza mnoho mešít a iných islamských pamiatok, ktoré mu dodávajú čiastočne orientálny charakter. Po roku 1878, keď ho obsadilo Rakúsko-Uhorsko, sa tu začali budovať aj kostoly rímskokatolíckej a srbskej pravoslávnej cirkvi. Keďže bývame kúsok od pešej zóny, tak prehliadku mesta začneme práve tam, vo večne pulzujúcom srdci Sarajeva, v starej tureckej štvrti.
… Baščaršija
Baščaršija (turecky baš = hlavný/é; čaršija = trhovisko) je stará turecká obchodná štvrť vytvorená Isa-begom Ishakovićom, zakladateľom mesta v roku 1462. Jej pôvodný vzhľad s mnohými orientálnymi obchodíkmi, mešitami, remeselníckymi dielňami, reštauráciami, či kaviarňami sa zachoval dodnes a patrí medzi najväčšie turistické lákadlo mesta. Hneď na malom námestíčku stojí stará drevená fontána Sebilj z roku 1753, ktorá sa po stáročia stala akýmsi symbolom mesta. Kúsok vedľa za dvoj metrovým múrom sa zase nachádza Baščaršijská džamija, teda mešita, zo začiatku 16. storočia. Opodiaľ, no nie ďaleko, moje oko vidí štvorcovú budovu pokrytú šiestimi kupolami. Človek by povedal, že je to typický turecký hamam, no nie je to tak. Je to Brusa Bezistan, osmanská obchodná pasáž, resp. krytý bazár postavený v roku 1551. Jeho vonkajšiu časť tvoria obchody, vnútorná časť patrí expozícii Múzea Sarajeva, vraj najlepšiemu v celej Bosne a Hercegovine.
Vľavo pri Baščaršijskej mešite vstúpime do remeselníckej uličky nesúcej názov „Kazandžiluk“, ktorú určite neradno vynechať. Vo svojom fachu tu pracujú kovotepci predávajúci si svoje remeslo z rúk do rúk už od založenia mesta, teda od 15. storočia. Dostať tu kúpiť naozaj originálne suveníry v podobe tradičného kávového servisu, ozdobných mís, alebo iných rôznych drobných vecí z medi, či striebra.
Onedlho sa strácame v úzkych uličkách Baščaršije, no keď sa pred nami objaví Gazi Husrev-begova džamija (mešita), padneme na zadok. Táto podľa mňa najkrajšia a najimpozantnejšia stavba celého starého mesta bola postavená v roku 1530. Zaujímavosťou je, že jej interiér bol v roku 1898 elektrifikovaný. V jej tesnej blízkosti sa nachádza 45 metrov vysoký minaret, šadrvan – studňa/fontána na umývanie nôh, či Gazi Husrev-begova hrobka.
Ja takéto orientálne miesta proste môžem, veľmi som si to tu užíval. Uličkami Baščaršije by som sa prechádzal asi donekonečna a jedol to ich úžasné balkánske jedlo. Atmosférou mi trošku pripomína Starý bazár v Skopje. Ale ozaj len trošku, Baščaršija je však iná.
Inak vo všetkých tých verejných studniach pri mešitách je voda pitná, takže ak vám vysmädne v hrdle pokojne sa napite. Btw, jedna legenda hovorí, že kto sa napije zo studne pred Gazi Husrev-begovou mešitou, ten sa do Sarajeva určite raz vráti. Ja som sa z nej napil, takže osud mám už jasný. 😀
Za kamennými múrmi mešity stoja dve zaujímavé stavby zo 16. storočia. Prvou z nich je 30 metrov vysoká hodinová veža (sahat kula) ukazujúca tradičné osmanské meranie času od západu slnka po jeho východ, ktorá je vraj najvyššia v celej Bosne a Hercegovine. Druhou stavbou je Gazi Husrev-begova mendresa, teda vyššia stredná škola, založená v roku 1537. Patrí medzi najstaršie moslimské školy na svete a jej absolventi boli osoby s vysokými náboženskými titulmi ako je napr. imám, či háfiz.
… keď Viedeň a českí architekti priniesli zmenu
S rozhodnutím, že Bosna a Hercegovina spolu so Sarajevom bude obsadená Rakúsko-Uhorskom, prišla do mesta zmena v riadení, nová architektúra, ale aj kresťanstvo.
Spravidla, kde niečo končí, tak tam aj niečo začína. Ulicou Ferhadija je mesto doslova rozdelené na dva svety. Ak v Sarajeve nevieš ktorým smerom sa máš vydať, či na západ, alebo na východ, jednoducho si zatoč kolieskom na rohu budovy. Ak ti osud pridelí „Západ“, vedz, že pôjdeš v stopách Rakúsko-Uhorska, ak to bude „Východ“, vrátiš sa späť do Osmanskej ríše.
Ideme na západ a tak sme sa prechodom pomyselnej čiary zrazu ocitli v akoby inom svete, všetko tu zrazu vyzerá tak viac európsky. Na konci ulice Ferhadija, v mieste kde sa križuje s ulicou Maršala Tita stojí bývalá budova Grand hotela, či Zemskej banky. Budova je dielom architektov Josipa Vancaša a Karla Paříka z roku 1893-95 postavená v novorenesančnom a novoklasicistickom štýle typickom pre rakúsku architektúru. Pred budovou horí od apríla 1946 večný oheň na pamiatku vojenských i civilných obetí mesta.
So zmenou v roku 1878 prišlo do Sarajeva aj kresťanstvo. V rokoch 1884-89 tu bola na objednávku rakúskej správy postavená Katedrála Srdca Ježišovho, známa tiež pod názvom Sarajevská katedrála. Vzorom pre architektov Josipa Vancaša a Karla Paříka bola katedrála Notre-Dame vo francúzskom meste Dijon. Ide o najväčšiu stavbu svojho typu v celej Bosne a Hercegovine. Pred katedrálou sa nachádza socha pápeža Jána Pavla II., ktorý v apríli 1997 navštívil Sarajevo.
Kúsok od katedrály sa nachádza pravoslávny Chrám Presvätej Bohorodičky patriaci medzi najväčšie chrámy Srbskej pravoslávnej cirkvi na Balkánskom poloostrove. Chrám v tvare baziliky s troma loďami a piatimi kupolami bol postavený v rokoch 1859-74 ešte v časoch tureckej okupácie Bosny a Hercegoviny. Financovaná bola z darov pravoslávnych veriacich z mesta, ale aj z darov veriacich obchodníkov z Belehradu, Terstu, Viedne, či Dubrovníka.
Vráťme sa kúsok späť, k východnému okraju starého mesta, na nábrežie riečky Miljacka. Stojí tam totiž na prvý pohľad neprehliadnuteľná oranžovo-žlto-biela Radnica (Vijećnica) z roku 1896 vtedy používaná na vládne a administratívne účely. Architektom tejto trojuholníkovej stavby v pseudomaurskom štýle bol Karel Pařík spolu s Alexandrom Wittekom a Ćirilom Ivekovićom. Po druhej svetovej vojne v nej našla sídlo Národná a univerzitná knižnica s viac ako dvomi miliónmi publikácií. Knižnica tu sídlila do roku 1992, kedy budovu zasiahli horľavé delostrelecké rakety Armády Republiky srbskej pri obliehaní mesta počas občianskej vojny. Oheň zničil radnicu a celý knižničný fond bol nenávratne preč. Dnes tento akt pripomína pamätná tabuľa umiestnená pred vchodom do budovy označujúca Srbov za zločincov. Zrekonštruovaná a znovu otvorená bola iba nedávno, v roku 2014. V jej podzemí sa nachádza výstava „Sarajevo 1914 – 2014“, ktorá sa venuje tomuto búrlivému obdobiu v dejinách mesta a rôzne plány a fotografie tejto neobyčajnej stavby. V čase našej návštevy bola radnica zatvorená.
… tri krát na titulných stranách novín
28. júna 1914 obletela svet správa, že toho istého dňa na rohu ulíc Obala Kulina bana a Zelenih beretki v blízkosti Latinského mostu prišlo k atentátu na následníka Rakúsko-Uhorského trónu Františka Ferdinanda d’Este a jeho manželku Žofiu Chotkovú. Atentát sa pokladá za jednu zo zámienok na rozpútanie 1. svetovej vojny. Dvojnásobným strelcom bol Bosniansko-srbský anarchista Gavrilo Princip, člen organizácie Mladá Bosna. Na mieste atentátu sa nachádza pamätná tabuľa (už len jej replika, keďže tú pôvodnú Nemci v roku 1941 strhli a darovali ju Adolfovi Hitlerovi) a filiálka Múzea Sarajeva s expozíciou „Sarajevo 1878 – 1918“. V menšom múzeu sa nachádza interaktívna tabuľa s historickými udalosťami, niekoľko zaujímavých artefaktov z Rakúsko-Uhorského obdobia, či plán atentátu, strelná zbraň, ale aj podobizne Františka a Sofie.
Ďalšou, tento krát pozitívnou správou z titulných stránok novín bola z roku 1978, keď sa rozhodlo, že práve Sarajevo bude hostiť XIV. Zimné olympijské hry v roku 1984. Boli to prvé hry konané v krajine s komunistickým režimom a doposiaľ jediné, ktoré organizovalo mesto s prevažne moslimským obyvateľstvom. V meste a jeho okolitých pohoriach (Igman, Bjelašnica, Jahorina) bolo kvôli tejto udalosti vybudovaných mnoho športových areálov, ale aj hotelov. Medzi tie najznámejšie patrí Hotel Holiday (predtým Holiday Inn), ktorý patril v tej dobe medzi najmodernejšie v meste. Počas občianskej vojny v ňom našli sídlo veľké medzinárodné spravodajské agentúry.
V rokoch 1992 – 1995 mesto prežívalo obrovské utrpenie, keď bolo počas občianskej vojny 1429 dní obliehané ozbrojenými silami Republiky srbskej. Ide o najdlhšie obliehanie mesta v dejinách moderného vojenstva. O tom, že akákoľvek vojna je zlá tu písať nebudem, myslím, že to vieme všetci.
Spomienkou na tieto hrôzostrašné chvíle v meste možno stále vidieť stopy po guľkách na fasádach domov. V meste bolo zriedené Múzeum zločinov proti ľudskosti a genocídy, kde je vystavených množstvo predmetov súvisiacich s občianskou vojnou a s obliehaním Sarajeva. V strede jednej z miestností sa nachádzajú makety zajateckých táborov, v ďalšej zase vitrínka s predmetmi nájdenými v najväčšom masovom hrobe v Srebrenici. Popri stenách sú vystavené fotografie, rôzne osobné predmety, ktoré v sebe ukrývajú svoj vlastný príbeh. Niektoré tabuľky nedokážem ani dočítať, je to hrozné.
V Galérii 11/07/95 prebiehala výstava s názvom „SREBRENICA“. Ak Vám Srebrenica nič nehovorí, tak vedzte, že práve v Srebrenici bol spáchaný najbrutálnejší masový vojnový zločin (masaker) na území Európy od konca druhej svetovej vojny. Svoju smrť tu našlo približne 2000 bosnianskych Moslimov.
Galéria ponúka množstvo autentických fotografií a päť, či šesť dokumentárnych videí. Ten s názvom „10 minút“ opisuje dej odohrávajúci sa niekedy v roku 1994 najprv v uliciach Ríma, neskôr tých istých 10 minút v uliciach Sarajeva. Všetky filmy sledujem s otvorenými ústami a vlhkými očami. Človek pri tom premýšľa nad rôznymi vecami a pýta sa „prečo?“ Silný emocionálny zážitok umocňuje hudba, fotografie a všade prítomná čierna farba. Musím ísť na vzduch. Aj pri písaní týchto riadkov sa mi rapídne dvíha srdcový tep, v hrdle mám akúsi hrču. Hrozné niečo.
Túlavými topánkami človek narazí aj na tzv. „Sarajevské ruže“. Ak by niekto čakal rozkvitnutú alej plnú ruží, tak ho sklamem. „Sarajevská ruža“ je typ pamätníka vyrobený z betónovej jazvy spôsobenej explóziou mínometnej škrupiny. Približne dvesto takýchto ruží po celom meste označuje a pripomína miesta, kde boli zabití ľudia pri obliehaní Sarajeva.
Na kopci za Baščaršijou sa nachádza (hlavný) cintorín Kovači, kde je pochovaných mnoho vojakov zabitých počas agresie proti Bosne a Hercegovine. Väčšina z nich zomrela počas obliehania Sarajeva. Mňa zaujali náhrobné stĺpiky obsahujúce texty písané v arabskom jazyku, za ktorým nasledoval jazyk bosniansky. Je to asi logické, keďže padlí vojaci boli moslimskej viery. V strede cintorína je umiestnená hrobka Alija Izetbegovića (1925-2003), prvého predsedu Predsedníctva Republiky Bosny a Hercegoviny. S poľutovaním musím konštatovať, že takýchto vojenských cintorínov je v meste viac. 🙁
Free walking tour
Počuli ste niekedy o tom, že by Vám niekto urobil prehliadku po meste za sprepitné, pričom jeho výška je iba na Vašom rozhodnutí? Ak nie, tak vedzte, že presne takto funguje „free walking tour.“ Prehliadku robia zväčša miestni nadšenci, ktorí Vás prevedú mestom, povedia množstvo zaujímavostí, ktoré možno ani nenájdete v sprievodcoch. Free tour je spravidla určená pre jednotlivcov, páry, prípadne skupinky kamošov nie väčších ako 5 ľudí.
Ak neviete, kde a ako by ste ich hľadali, tak vedzte, že strejda Google ich pozná a je ich tu hneď niekoľko (napr. „Meet Bosnia“, „Neno & Friends“, „Insider“, „Spirit“). Každá z týchto, nazvime ich agentúr, ponúka množstvo zaujímavých tematických okruhov. Stačí si len vybrať. My sme si na odporúčanie v našom hoteli vybrali „„Spirit“„, kde nám sprievodcu robila úplne bláznivá babenka (žiaľ, meno som zabudol). S jej výkladom sme boli naozaj spokojní, dozvedeli sme sa množstvo zaujímavých vecí. Free walking tour je skvelá vec na prvotné (rýchle) spoznanie mesta lokálnymi ľuďmi.
Kde sa ísť ubytovať, najesť a čo ochutnať?
Sieť hotelov je naozaj pestrá. Stačí si len na známych vyhľadávačoch zvoliť také, aké Vám najviac vyhovuje. My sme chceli byť v centre, preto sme si v pomere cena, výkon, kvalita vybrali Hotel Plaza kúsok od Baščaršije. Kto nehľadá nič honosné, bude určite spokojný. Mne sa na ňom najviac páčila spoločenská terasa na posedenie pri pivku, víne, cigaretke, či kávičke a na najvyššom poschodí spoločenská jedáleň s výhľadom na Baščaršiju. A nie, neplatia mi za reklamu. 🙂
Kto chce ochutnať pravé balkánske jedlá, určite by nemal vynechať Baščarsiju. Ono, už len samotná prechádzka po nej Vás doslova naláka na nejaké to jedlo. Tá vôňa jedla a orientu je tu neskutočná. Človek si to hneď zamiluje. Vegetariánov a vegánov musím sklamať, takmer všetky bosnianske jedlá sú mäsité.
Najtypickejšie jedlo je „Ćevapi“, ktoré dokonca možno považovať aj za národné jedlo Bosny a Hercegoviny. Ćevapi je mleté mäso v tvare akéhosi šulčeka podávaný v čerstvej pite (druh arabského chleba) s cibuľkou, alebo s jogurtom. „Pljeskavica“ je niečo podobné ako Ćevapi, s tým rozdielom, že má tvar placky.
Ak máte radi niečo sladké, určite ochutnajte dezertík „Baklava“. Táto typická pochutina je vyrobená z lístkového cesta plnená orechmi a poliata buď medom, alebo sirupom. Vraj tú najlepšiu Baklavu robia pri Mestskej tržnici. Taktiež nezabudnite ochutnať „Burek“, čo je koláč z lístkového cesta plnený mäsom.
K Bosne a Hercegovine a Sarajevu nevynímajúc patrí káva, no nie hocijaká, ale pravá „Bosnianska káva“. Vychutnajte si jej jedinečnú chuť priamo v tureckej štvrti podávanú v typických džezvách (medenné nádoby).
Koľko ma to celé stálo?
- pohonné hmoty Nitra – Budapešť letisko – Nitra: 30€ => 15€ / osoba
- parkovné v Budapešti na letisku: 20€ => 10€ / osoba
- letenka Budapešť – Sarajevo – Budapešť: 19,50€
- ubytko (3 noci s raňajkami): 90€ => 45€ / osoba
- MHD Sarajevo: 7€
- bus Sarajevo – Mostar – Sarajevo: 17€
- jedlo + pitie: 70€
- vstupenky: 20€
- suveníry: 10€
- ostatné: 15€
- Spolu na 1 osobu: 228,50€
Je to veľa, či málo? Dalo by sa to urobiť možno aj lacnejšie, ale aj drahšie. Ja si myslím, že za 4 dni aj s cestou a bez nejakého obmedzovania minúť takmer 230€ a pritom vidieť dve zaujímavé balkánske mestá, tak je to prijateľná cena.
Sarajevo – historické okienko
Aby sme Sarajevo lepšie chápali, pripomeňme si zopár historických faktov a udalostí.
Osmanská vláda (1435-1878)
V roku 1435 získali mesto osmanskí Turci, kedy obsadili hrad Hodidjed a pár osád na brehoch Miljacky na území Vrhbosny. V roku 1462 vydal osmanský generál Isa-beg Ishaković ustanovenie o vytvorení mesta na ľavom brehu rieky Miljacka, kde dal postaviť aj prvú mešitu na tomto území, uzavreté trhovisko, verejné kúpele, či ubytovne. Postupne sa mesto rozrástlo na najväčšie v regióne. Vplyvom Istanbulu mnohí kresťania žijúci v tejto oblasti (dobrovoľne) konvertovali na šíriaci sa Islam. Na konci 15. storočia sa v meste na pozvanie Osmanskej ríše usídlili Židia vyhostení zo Španielska. V roku 1507 dostalo mesto názov Bosna-Saray, neskôr Saraybosna (tur. Saray = palác). V prvej polovici 16. storočia mesto pod vedením Gazi Husrev-bega dosiahlo métu 50 tisíc obyvateľov, čím sa stalo najľudnatejším mestom osmanského ejáletu (provincie) Bosna. Gazi Husrev-beg tu nechal postaviť mnoho nových budov a inštitúcií vrátane mešity, či moslimskej strednej školy. Mesto bolo na vrchole svojej slávy, veď v tom čase bolo po Istanbule druhé najdôležitejšie v celej Osmanskej ríši. V rokoch 1520–1553 a 1639–1699 bolo Sarajevo dokonca hlavným mestom ejáletu (provincie) Bosna. V roku 1697 vyplienilo mesto rakúske vojsko pod vedením Eugena Savojského, ktorý ho nainfikoval morom a nechal ho dokonca vypáliť. Zostalo stáť len niekoľko štvrtí, mešít a pravoslávny (ortodoxný) kostol. Osmanskí Turci sa snažili mesto obnoviť, no už nikdy nedosiahlo takej prosperity ako tomu bolo predtým, naviac znovu stratilo status centra ejáletu.
Rakúsko-Uhorská správa (1878-1918)
V roku 1878 bolo na Berlínskom kongrese rozhodnuté, že Bosna a Hercegovina bude obsadená Rakúsko-Uhorskom, Bosna sa stala protektorátom cisárstva a Sarajevo jeho metropolou. Obyvateľstvo Sarajeva vnímalo novú nadvládu s veľkou nevôľou; predovšetkým vďaka tomu, že Rakúsko bolo dlhodobým nepriateľom Osmanskej ríše, naviac vnímané ako centrum katolíckeho vplyvu. Mesto sa začalo výrazne architektonicky meniť, a to z mesta orientálneho na mesto európskeho štýlu. V roku 1908 dochádza k anexii Bosny a Hercegoviny Rakúsko-Uhorskom. V roku 1914 bol v Sarajeve spáchaný atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu, čo je považované za jednu z príčin začatia prvej svetovej vojny.
Sarajevo v 20. storočí
Po skončení vojny (1918) a po vyhlásení Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov bolo Sarajevo centrom tzv. Drinskej banoviny, jednej z deviatich administratívnych jednotiek, ktoré absolútne nerešpektovali historické a národnostné hranice. Po druhej svetovej vojne a vzniku Juhoslávie na čele s Josipom Brozom Titom sa stalo Sarajevo opäť centrom Bosny a Hercegoviny. V roku 1984 sa tu dokonca konali XIV. Zimné olympijské hry. V rokoch 1992 – 1995 mesto prežívalo obrovské utrpenie, keď bolo počas občianskej vojny 1429 dní obliehané ozbrojenými silami Republiky srbskej. Vojna si len v Sarajeve podľa odhadov vyžiadala 12 000 mŕtvych a 50 000 zranených. Všetko to vyriešila Daytonská mierová zmluva podpísaná v roku 1995, ktorá vyriešila aj budúce usporiadanie krajiny na základe etník pol na pol – polovica Srbom a polovica Bosniakom.
Čo dodať na úplný záver?
Sarajevo je jedno pekné, historické a zároveň moderné európske mesto. Je naozaj vidieť, že si prešlo rôznymi kultúrnymi obdobiami, čoho dôkazom sú mešity, synagóga, ale aj stále fungujúce kostoly. Človek tu na jednom mieste vidí modliacich sa moslimov v mešite, no o ulicu ďalej vychádzajú kresťania z kostola. Mesto ponúka nielen architektonickú rozmanitosť, ale aj kultúrnu, kde ťahavé spievané melódie meuzína zvolávajúce na modlitbu dopĺňajú rozozvučené kostolné zvony. Preto pseudonym „európsky Jeruzalem“ je určite na mieste.
Návšteva Sarajeva na mne zanechala obrovskú mentálnu stopu. Človek tu rozmýšľa o niečo viac a mnohé si tu uvedomí. To, že vojna je zlá som vedel aj bez toho, aby som bol v Sarajeve. Ale to, čo sa tu stalo v 90-tych rokoch minulého storočia sa nesmie opakovať. Nech to už znie akokoľvek, budujme a posilňujme mier najviac, ako sa len dá.
Návštevu Sarajeva môžem iba odporučiť, je to zaujímavé multikultúrne mesto so všetkým, čo k tomu patrí. Určite neoľutujete!
Fotogaléria
Ak sa Vám tento článok páčil, pokojne ho odmeňte lajkom. Bude mi potešením, ak Vám tento článok v niečom poradil alebo aj pomohol. 🙂
Ak poznáte niekoho, komu by tento článok tiež pomohol, tak ho pokojne zdieľajte na Facebooku. Alebo mu ho aspoň pošlite do správy. 🙂
Ďakujem ! 🙂
Všetky fotky použité v tomto článku som zhotovil ja. V prípade, že fotka nie je moja, je pri nej uvedený zdroj. Osoby na fotkách súhlasili so zverejnením.
Ak by ste chceli hocičo doplniť, poopraviť, spýtať sa, proste vyjadriť svoj názor, pokojne pridajte svoj komentár nižšie, alebo mi napíšte e-mail na info@cestujemtrekujem.com.
‼ PS: Článok si pre istotu uložte do záložiek, lebo nikdy neviete, kedy ho opäť budete potrebovať. 😉 ‼
Pridať komentár