Slovensko,  Súľovské vrchy,  Trekujem

🇸🇰 Jesenný okruh Súľovskými skalami

⏱️ doba čítania: 8 minút

Tohtoročná jeseň a babie leto ponúkalo priam ideálne počasie na turistiku. Normálne hriech sedieť doma. Jeseň má oproti letu výhodu v tom, že nie je príliš horúco, nehrozia nepredvídané letné búrky, je stálejšie počasie, turistické atrakcie nie sú preplnené ľuďmi. Slovensko je plné dych berúcich miest a čoraz viac sa presviedčam o tom, že tie najkrajšie miesta máme, ako sa vraví, hneď za rohom.

V jednu októbrovú nedeľu sme sadli do auta a vybrali sa smer Súľov-Hradná, aby sme jedno také miesto navštívili. Tým miestom budú Súľovské skaly v Súľovských vrchoch, ktoré sú vraj najkrajšie v jesennom období. Poďme to spolu zistiť.

Súľovské skaly sa nachádzajú asi 10 km juhovýchodne od mesta Bytča v Žilinskom kraji. Sú turisticky veľmi atraktívne, aj preto, že sú dostupné z viacerých smerov a tiež vhodné pre zdatných i menej zdatných turistov. Túra si nevyžaduje žiadnu špeciálnu výbavu. Celý okruh sa dá v pohode stihnúť za jeden deň.


Okruh Súľovskými skalami

Turistické chodníky sú v Súľovských vrchoch značené na veľmi dobrej úrovni, orientácia v teréne je jednoduchá. Túru začneme na malom parkovisku na začiatku Súľova, kde necháme auto. Pokračujeme obcou po modrej turistickej značke (TZ) do Roháčskeho sedla, ktorá je až do sedla označená aj ako cyklotrasa, takže skvelá príležitosť si túto časť vyskúšať aj na bajku. Do sedla by nám to podľa smerovníka malo trvať 1:15 hod. Po dvadsiatich minútach chôdze po asfaltke odbáčame na lesnú cestičku vedúcu do spomínaného sedla. Cestou sa kocháme nádhernými pohľadmi na Súľovské skaly.

Po ďalších 20 minútach prichádzame k Zrakovej pyramíde, prvej atrakcii na trase. Nie je to taká klasická egyptská pyramída, hoci zmenšená, ako ju poznáme. Táto je vyrobená z dreva v tvare pozdĺžneho ihlana, z jednej strany otvorená s pohľadom na atraktívne bralá Súľovských skál. Je to umelecké dielo Juraja Gábora, ktorý sa rozhodol dať ľuďom niečo viac s ambíciou „aby človek zastal, rozmýšľal nad tým, čo vidí a prečo by to mohlo byť zaujímavé.“ Z info ceduľky sa dozvedám, že objekt slúži aj ako turistický prístrešok a vyhliadka do okolitej prírody.

Po modrej TZ a zároveň modrej cyklotrase pokračujeme do Roháčskeho sedla. Cestou stretneme pár bajkerov, ktorí to berú opačným smerom, teda zjazdom dolu do Súľova. Prechádzku lesom si naozaj užívame, tie farby jesene sú jednoducho nádherné. Neviem sa vynadívať, fotoaparát v ruke doslova kričí, aby som to všetko fotil. 😀 Kašleme na nejaké časové údaje zo smerovníkov. No a čo, že nám naplánovaná túra bude miesto štyroch hodín trvať šesť, či sedem? Počasie nám dnes naozaj praje. O ďalšiu hodinku sme pohodovým tempom dorazili do Roháčskeho sedla. Nachádza sa tu turistický prístrešok, dokonca tu končí Krížová cesta vedúca lesom, ktorá začínajúca nad dedinami Lietavská Závadka a Podhorie.

V Roháčskom sedle sa modrá značka a cyklotrasa stáča doprava. My však budeme pokračovať po zelenej TZ smerom Pod Roháčam, kde by nám to podľa smerovníka malo trvať 0:30 hod. Cestou nachádzame niekoľko zaujímavých vyhliadkových miest, z ktorých krásne vidno dolinu, ale aj skalné bralá.

Pomaly, ale isto prídeme k smerovníku Pod Roháčom. Možností ako pokračovať je viac. Napríklad sa dá ísť po červenej TZ popod vrchol Brady smerom k Súľovskému hradu, alebo po zelenej TZ k Hlbockému vodopádu (1:00), či žltou TZ smerom k Lúke pri Kamennom hríbe (1:30). Červená a žltá značka končia na parkovisku v Súľove, kde máme odparkované auto. Vyberám si teba Pikaču, bude to žltá!

Z miesta zvanom Pod Roháčom pôjdeme ďalej po žltej TZ smerom k Lúke pod Roháčom (0:30) a Lúke pri Kamennom hríbe (1:30). Po ani nie piatich minútach prídeme k obrovskej skalnej bráne, zvanej Skalné okno. Ide o naozaj pekný skalný útvar, ktorý nevytvoril nik iný ako samotná matka príroda. Chodník začína prudko klesať. Brzdiť každý jeden krok sa naozaj veľmi neoplatí, preto to v takom polobehu zbehneme nižšie, kde (opäť) nájdeme pekne vytvarované skalné bralá ukryté v pestrofarebnom lese.

Okolo jedného brala prechádzame v tesnej blízkosti, nachádzam v ňom drobné ale aj väčšie okruhliaky. Jeho štruktúra je pevná (hutná), blízka betónu. Ale kde by sa tu do pekla vzali okruhliaky? Jedine, že by tu bolo kedysi more, alebo tiekla tadiaľto rieka. Čo je to do frasa za horninu? Doma som si naštudoval, že tunajšie skaly sú tvorené karbonátovým zlepencom s klastami starších rozrušených vápencov a dolomitov, čo naznačuje že vznikali v dynamickom prostredí, pravdepodobne priamo pod vápencovými útesmi vtedajšieho mora. Na povrch zemský povrch sa dostali vrásnením.

Pestrofarebným lesom klesáme čoraz nižšie a nižšie, ale už nie tak prudko ako predtým. Nikam sa neponáhľame, užívame si tú jesennú idylickú krasotu okolo nás. Po asi štyridsiatich minútach prídeme k voľne prístupnej jaskyni zvanej Šarkania diera, alebo Jánošíkova jaskyňa. K jaskyni treba prekonať prudké asi 50 metrové prevýšenie a zopár rebríkov. Šarkania diera pozostáva zo 60 metrov dlhej, strmo stúpajúcej chodby s nápadným 10 metrov vysokým vchodom. Jaskyňa sa vytvorila v zlepencoch vplyvom rozpúšťacej činnosti priesakových vôd obohatených o oxid uhličitý na šikmej tektonickej poruche a následným odnosom zlepencového materiálu. Na jej vzniku sa v značnej miere podieľalo aj mrazové zvetrávanie.

Pozvoľným klesaním pokračujeme lesom stále po žltej značke. Cestou míňame pasienok, pod ktorým sa dolu nachádza salaš a Koliba, kde sa dá najesť. Hladní síce sme, ale ešte si chceme pozrieť zrúcaninu Súľovského hradu. Pri smerovníku Lúka pri Kamennom hríbe to stáčame doprava na červenú TZ. Chodník vedúci lesom, nás privedie k ďalšiemu smerovníku zvanom Lúka pod hradom, odkiaľ je to na hrad už len pol hoďka. Stredoveké hrady sa väčšinou stavali na vysokých skalných bralách, či útesoch. Nedá sa nič robiť, stratené metre musíme získať stúpaním do nie prudkého kopca. Cestou prekonávame zopár rebríkov. Po necelej pol hoďke prichádzame k ruinám Súľovského hradu, postaveného medzi troma mohutnými skalnými útvarmi.

Súľovský hrad vznikol s cieľom ochrany neďalekej cesty niekedy v prvej tretine 15. storočia. V roku 1550 bol zničený požiarom, dočkal sa však opravy v pôvodnom rozsahu. Ešte v roku 1730 sa na hrade zdržiavalo vojsko a hrad ako tak plnil funkciu. V rokoch 1739-1759 hrad z časti obývali členovia rodu Sirmiensis. V roku 1780 prestal byť hrad strážený a viac sa oň nikto nestaral. Zemetrasenie v roku 1858 objekt ťažko poškodilo, odvtedy už nebol opravený a postupne chátral. Medzitým ešte hrad vyhorel a dnes z neho zostali len fragmenty muriva nalepené na skalách.

Chvíľku sa pokocháme pohľadmi z tohto starovekého hradu a pomaly sa vyberieme opäť ďalej. Pokračujeme po zelenej TZ smerom dolu do Súľova, kde máme zaparkované auto. Zelená turistická značka je aj náučným chodníkom, ktorý nám na 17 drevených paneloch poodhalí tajomstvá tunajšej prírody. Okolo pol šiestej popoludní prichádzame k autu síce trošku unavení, ale zato obohatení o nové zážitky a pekné výhľady.


Technické parametre:

  • naša trasa: Súľov parkovisko (385 m n.m.) – Zraková pyramída – Roháčske sedlo (692 m) – Pod Roháčom (718 m) – Lúka pod Roháčom (510 m) – Lúka pri Kamennom hríbe (470 m) – Lúka pod hradom Súľov (525 m) – hrad Súľov (660 m) – Súľov parkovisko (385 m)
  • obtiažnosť: ľahká – stredná
  • max. prevýšenie: 382 m, celkové stúpanie: 685 m, celkové klesanie: 685 m
  • dĺžka: 11 km
  • čas: 4 – 5 hod.
    • – celú trasu podľa mapy.cz nájdeš tu.
    • – našu GPS trasu aj s pár fotkami nájdeš tu, alebo tu.

Čo dodať na záver?

Ide naozaj o atraktívnu túru, časovo zvládnuteľnú za jeden deň (4 – 5 hodín), dokonca aj v období, keď sú už dni kratšie. Okružnou prechádzkou Súľovskými skalami sme si dokonale užili peknú slnečnú októbrovú nedeľu. Jednoducho turistika, ktorá bola skutočnou oslavou farieb a nádherných výhľadov.  Domov sme sa vrátili síce fyzicky unavení, ale psychicky oddýchnutí. Opäť sa mi potvrdilo to, čo vždy hovorím, že to naše malé Slovensko je nádherné a krásne v každom ročnom období.


Fotogaléria


Ak sa Vám tento článok páčil, pokojne ho odmeňte lajkom. Bude mi potešením, ak Vám tento článok v niečom poradil alebo aj pomohol. 🙂

Ak poznáte niekoho, komu by tento článok tiež pomohol, tak ho pokojne zdieľajte na Facebooku. Alebo mu ho aspoň pošlite do správy. 🙂

Ďakujem ! 🙂


Všetky fotky použité v tomto článku som zhotovil ja. V prípade, že fotka nie je moja, je pri nej uvedený zdroj. Osoby na fotkách súhlasili so zverejnením. 

Ak by ste chceli hocičo doplniť, poopraviť, spýtať sa, proste vyjadriť svoj názor, pokojne pridajte svoj komentár nižšie, alebo mi napíšte e-mail na info@cestujemtrekujem.com


‼ PS: Článok si pre istotu uložte do záložiek, lebo nikdy neviete, kedy ho opäť budete potrebovať. 😉 ‼


Pridať komentár