Cestujem,  Európa,  Grécko

🇬🇷 Kerkyra (Korfu) – mesto dvoch pevností; čo vidieť

⏱️ doba čítania: 16 minút

Poznáte ten pocit, keď ste už dlho doma a stále Vás to niekam ťahá? Presne z takého dôvodu som sa vybral na Korfu. Iba tak na predĺžený víkend. V piatok poobede tam a v nedeľu ráno naspäť. Destináciu som vybral opäť náhodne, keď som sa riadil cenou letenky, ktorá ma na začiatok mája roku 2019 vyšla na 30 € a to obojsmerne.

Korfu nie je iba názov druhého najväčšieho ostrova ležiaceho v Iónskom mori, ktorý mnohí poznajú z katalógov cestovných kancelárii, ale aj hlavné mesto tohto ostrova. Aby sa mi lepšie rozlišovalo medzi názvami, tak ostrov budem pomenovávať Korfu (Corfu) a mesto tak, ako je na smerových tabuliach a tiež ako ho nazývajú domáci, teda Kerkyra. Toto typické kozmopolitné stredomorské mestečko veľa možností na kúpanie neponúka. Čo však ponúka je neskutočne krásne historické jadro mesta, ktoré je navyše od roku 2007 súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Uvádza sa ako mesto s najlepšie zachovanou architektúrou benátskeho štýlu v Grécku. Chýbajú už len kanály a plávajúce loďky v uličkách.

Prostredníctvom tohto článku Vás pozývam do mesta Kerkyra na ostrove Korfu (Corfu), azda jedného z najkrajších gréckych miest, v ktorom cítiť závan benátskej architektúry. Výhodou mesta je, že všetky zaujímavé miesta sa dajú preskúmať pešo. Na malom kúsku v centre Kerkyry sa nachádza naozaj všetko. Veď posúďte sami. 🙂



V článku nájdeš:


Náš program:

  • piatok – 15:15 prílet do mesta Kerkyra na ostrove Korfu (Corfu), presun na ubytko, prehliadka mesta
  • sobota – prehliadka mesta
  • nedeľa – 8:50 odlet do Viedne

Praktické info na začiatok:

  • treba do Grécka pas? – nie, stačí občiansky preukaz – veď EÚ a Schengen, ale môže byť aj pas
  • platí sa v Grécku eurami? – áno, jasnačka
  • majú rovnaké písmo ako my? – nie, používajú ich grécku abecedu; kto dával na matike v škole pozor, tak ten si aj niečo prečíta. 😀 No a kto nedával pozor, nech ešte nezúfa, niektoré názvy sú aj v našej latinke, takže pohoda.
  • majú rovnaké časové pásmo ako my? – nie, je tam o +1 hodinu viac
  • je v Kerkyre draho? – myslím, že je tam o niečo drahšie ako u nás
  • je to tu na dlho? – nie, predĺžený víkend bude zaručene stačiť


Kerkyra, Korfu, Corfù, Κέρκυρα

Mesto Kerkyra sa nachádza na východnom pobreží ostrova Korfu ležiaceho v Iónskom mori v tesnej blízkosti pevninskej hranice Grécka a Albánska. Mesto svojmu súčasnému vzhľadu do veľkej miery vďačí Benátčanom, ktorí sa ho zmocnili na začiatku 13. storočia. Mesto sa postupne rozrastalo nielen do plochy, či počtom obyvateľov, ale i do významu. Najmä kvôli účinnosti mocných benátskych opevnení sa Kerkyra ako aj celý ostrov Korfu (na rozdiel od zvyšku súčasného Grécka) nikdy nedostala pod nadvládu Turkov. V súčasnosti v meste žije okolo 30 tisíc obyvateľov. Je hlavným mestom regionálnej jednoty Korfu a regiónu Iónskych ostrovov. Asi 2,5 kilometra od mesta sa nachádza medzinárodné letisko s najkratšou pristávacou dráhou (2375 m) v južnej Európe. Nachádza sa tu tiež prístav, ktorý je námornými linkami spojený s Brindisi, Benátkami, Bari, či Igoumenitsou, ale aj s albánskym mestom Sarandë. V roku 2007 bolo staré mesto zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.


Poďme už do mesta. Ale ako?

Isto mi dáte za pravdu, že v dnešnej dobe je na presun na väčšie vzdialenosti najvhodnejšia letecká doprava. Čo sa týka leteckých spojení na ostrov Korfu (Corfu), tak tie v dnešnej dobe za atraktívne ceny zabezpečuje napríklad Ryanair s odletmi z Bratislavy, Viedne, Budapešti, Prahy alebo Krakowa, či Wroclawy, alebo Wizzair s odletmi z Viedne, Budapešti, či Katowíc.

My sme na ostrov Korfu (Corfu) prileteli z Viedne (kvôli cene letenky) leteckou spoločnosťou Ryanair. Po necelých dvoch hodinách, v čase, keď hodinky ukazujú 15:15 miestneho času pristávame na medzinárodnom letisku „Ioannis Kapodistrias“ v meste Kerkyra na ostrove Korfu (Corfu). Toto neveľké letisko sa nachádza cca 2,5 kilometra od centra mesta.

Medzi letiskom a centrom mesta Kerkyra (námestie San Rocco) je zabezpečená autobusová doprava – MHD linka č.15 (trasa a cestovný poriadok). Cesta trvá približne 10 minút, cestovný lístok stojí 1,10 €. My to však do centra tých 2,5 km zvládneme aj pešo, čo nám zaberie nejakých 35 minút chôdze.


Čo (sme stihli) vidieť v meste Kerkyra na ostrove Korfu (Corfu)?

Mesto Kerkyra ako také nie je príliš veľké. Turisticky najzaujímavejšie miesta nie sú od seba veľmi ďaleko, čiže nič, čo by sa nedalo zvládnuť aj pešo. Z letiska sa vydáme po Kosta Georgaki „pešibusom“ do centra mesta. Po asi 15 minútach chôdze sa dostaneme k promenáde pri mori, ktorá nás zavedie až do úplného centra mesta. Cestou sa kocháme pohľadom na more a na stále sa približujúcu starovekú pevnosť. O nej si niečo povieme trošku neskôr. Intuitívne zahneme doľava, čím sa dostaneme k priestrannému (hlavnému) námestiu Esplanade, známe tiež aj ako Spianada. Vytvorili ho ešte v 17. storočí Benátčania. V sprievodcoch je toto miesto označované ako miesto, ktoré treba vidieť. Ja teda neviem, mne sa zdalo ako najmenej zaujímavá atrakcia z toho všetkého, čo Kerkyra ponúka. Námestie obklopujú pamiatky z obdobia benátskeho, francúzskeho či anglického vplyvu.

Na konci námestia tvoreného z polovice veľkou trávnatou plochou sa nachádza Palác sv. Michala a sv. Juraja z prvej polovici 19. storočia. Pôvodne slúžil ako rezidencia britského lorda, vysokého komisára Iónskych ostrovov. Dnes je v ňom umiestnené Múzeum ázijského umenia, v ktorom možno nájsť rozsiahlu zbierku čínskeho, japonského, či indického umenia. Zaujímavosťou je, že je to jediné múzeum v Grécku venované ázijskému umeniu. Múzeum je pre verejnosť otvorené každý deň, okrem pondelka (Ut-Ne), v čase 8:30-16:00 hod., a platí sa vstupné 3 €. Za palácom sa nachádza príjemný parčík, resp. záhrada s pekným polkruhovým výhľadom na more, ostrov Vido, či Starú pevnosť.

Ubytko máme zarezervované v malebnej uličke v blízkosti už spomínaného paláca, resp. múzea. Keďže času na rozdávanie nemáme, priveľmi sa na ubytku nezdržiavame. Poďme sa bez otáľania „stratiť“ v uličkách tohto podľa mňa unikátneho mesta. No ešte predtým si zájdeme do neďalekej reštaurácie na neskorší obed.

Posilnení obedom sa „ponoríme“ do uličiek Starého mesta, ktoré je od roku 2007 súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Musím povedať, že prechádzka malebnými uličkami starobylej Kerkyry má bezpochyby svoje čaro, pripomína mi stredoveké talianske Benátky. Neopakovateľnú atmosféru historickému mestu dodáva množstvo turistických obchodíkov, ktoré určite nadchnú všetkých milovníkov nakupovania. Obchodníci sú milí a nevtieraví, ponúkajúci naozaj široký sortiment. Je tu množstvo reštaurácií, čí kaviarní, kde sa dá vonku v tradično grécko-talianskej pohodičke posedieť a pokecať si s kamarátmi. Potešilo ma, že v centre Kerkyry nenájdete žiadny veľký obchodný dom, ktorý by svojou prítomnosťou celkom určite pokazil pozitívny dojem z tak pekného mesta.

Kerkyra je doslova pretkaná množstvom najrôznejších kostolov a chrámov. Tým najznámejším je kostol sv. Spiridona (Naós Agíou Spyrídonos) postavený na konci 16. storočia (r. 1589). Vysoká zvonica vynímajúca sa v úzkych uličkách Starého mesta bola vystavaná podľa benátskeho vzoru a je najvyššou zvonicou na Iónskych ostrovoch. V bočnej kaplnke sú uschované v dvojitom sarkofágu relikvie sv. Spiridona – patróna mesta, ktorý tu žil okolo roku 300. Ďalší kostolík, ktorý ma zaujal nielej vďaka svojej farbe, ale aj zaujímavému „vzrastu“ je kostol Panny Márie Mandrakiny (Panagia Mandrakina) nachádzajúci sa v blízkosti Starej pevnosti a mestského parku. Za svoj názov vďačí prístavu Mandraki, ktorý sa nachádza hneď pod ním. Je jedným z najobľúbenejších kostolov vďaka svojmu šarmu a polohe a veriaci ho veľmi radi uprednostňujú na svadby a krstiny.

Postupne sme sa „preštrikovali“ k malému prístavu a k Novej pevnosti (Néo Froúrio) postavenej v druhej polovici 16. storočia. Výstavbu Novej pevnosti si vynútilo turecké obliehanie mesta. Je najväčšou vojenskou stavbou Benátska mimo územia republiky. Svojou mohutnosťou prekvapí aj dnešných návštevníkov. Benátske opevnenia neskôr rozšírili Briti a Francúzi, aby sa mohli brániť proti možnému tureckému útoku. Vo vnútri pevnosti bohužiaľ nie je umiestnená žiadna expozícia, a tak sa návšteva obmedzuje „iba“ na prehliadku skalných chodieb a miestností v jej hornej časti. Dnu sme však nešli, čo bola možno aj chyba. Neskôr som sa z fotiek na nete dozvedel, že z hradieb Novej pevnosti je jedinečný, ba priam unikátny pohľad na celé mesto. Nová pevnosť je pre verejnosť otvorená každý deň v čase 09:00-21:00 hod., platí sa vstupné 3 €.

Pomaly sa schyľuje k večeru a ja tuším, že dnes toho už viac nestihneme. Ešte si zbehneme na večeru do jednej z miestnych reštaurácii a spleťou bočných uličiek sa vraciame späť na ubytko. Zajtra nás čaká nový deň, na ktorý sa už teraz veľmi teším.

Hneď po raňajkách vyrážame opäť do ulíc. Ďalším veľkým lákadlom Kerkyry je bezpochyby Stará pevnosť (Palaio Frourio), ktorá stojí na malom ostrovčeku na východnom konci Starého mesta od 6. storočia. Okolo pevnosti bola vybudovaná priekopa zvaná Contrafossa, ktorá sa tu dá vidieť dodnes. Dnes však slúži ako prístavisko lodí a jácht. S pevninou je pevnosť spojená malým železným mostom (v minulosti padacím). Hostí do pevnosti víta mramorová socha Schulenburga, poľného maršala, ktorý v roku 1716 úspešne ubránil Starú pevnosť pred tureckým útokom. Za klenutým vchodom vedie úzka ulička do starého vojenského tábora, zatiaľ čo smerom na juh máme možnosť ísť k dórskemu kostolu sv. Juraja (Agios Georgios), ktorý bol postavený v roku 1840 počas anglickej okupácie.

V Starej pevnosti možno vidieť rôzne dodnes stojace budovy: benátske väzenie, vojenskú kaplnku, dve kasárne, dokonca aj anglickú vojenskú nemocnicu, kde dnes funguje hudobná škola. Kamennými schodmi sa dostaneme až do hornej opevnenej úrovne Starej pevnosti, kde sa nachádza maják a veľký železný kríž. Z najvyššieho miesta pevnosti si možno užiť panoramatický výhľad na Spianadu, Staré mesto, záliv Garitsa, ostrov Vido, či v ďialke rozoznateľné albánske a grécke pobrežie. Stará pevnosť je pre verejnosť otvorená každý deň v čase 09:00-20:00 hod., platí sa vstupné 6 €.

Zo Starej pevnosti mierime trošku ďalej za pomyselné hranice Starého mesta smerom k pôvodnému mestu Palaiopoli, ktoré prekvitalo najmä v staroveku (prvé stopy osídlenia pochádzajú z 8. storočia p. n. l.). Cestou sme narazili na staručký kostol sv. apoštolov Jasona a Sosipatrosa (Naós Agíon Apostólon Iásonos kai Sosipátrou) – typický príklad nádhernej byzantskej architektúry na Korfu. Postavený bol v 11. storočí na ruinách starovekého chrámu. Tento grécky pravoslávny kostol bol kedysi plný fresiek z 11. a 14. storočia, no v roku 1820 boli zničené, keď bol vybielený. Z bývalej maliarskej výzdoby sa dnes zachovalo len málo prvkov. Nachádza sa medzi štvrťou Garitsa a Mon Repos. Do kostola sme iba nakukli cez pootvorené dvere. V čase našej návštevy tam prebiehal nejaký slávnostný obrad.

Pokračujeme ďalej smerom k archeologickým náleziskám Palaiopolisu. Ešte pred nimi sa nachádza zelené panstvo, palác Mon Repos, ktorý dal postaviť anglický komisár Iónskych ostrovov Frederick Adam v roku 1831. Po spojení Iónskych ostrovov s Gréckom bol udelený kráľovi Jurajovi a až do roku 1967 zostal v kráľovskej rodine, ktorá ho používala ako letný palác, neskôr ho udelili magistrátu mesta. Dnes sa v budove nachádza Múzeum Palaiopoli, ktoré zahŕňa nielen výstavu archeologických predmetov a vykopávok v Palaiopolisu, ale zachytáva aj život tunajšieho obyvateľstva 19. storočia. Palác Mon Repos sa skladá z dvoch hlavných budov, ktoré sú navzájom symetrické. Zaujímavosťou je, že sa tu narodil princ Philip, ktorý sa neskôr oženil s anglickou korunnou princeznou, teraz už kráľovnou Alžbetou II.

K palácu prislúcha aj rozľahlý, no dosť zanedbaný a zarastený park. V parku a jeho blízkom okolí sa nachádza spomínané archeologické nálezisko starovekého mesta Palaiopolisu, ktoré obsahuje niekoľko stavieb (dnes už ruín) z obdobia prvého osídlenia oblasti. Do vzdialenejších miest ako Mon Repos, či Palaiopolis sa z mesta dá ľahko dostať buď taxíkom, alebo autobusom. Mapy a cestovné poriadky liniek nájdete presne tu.

Radi by sme ešte uvideli neďaleký ikonický kláštor Vlacherna nachádzajúci sa v blízkosti letiska, no pre krátkosť času sa už musíme vrátiť späť do Starého mesta. Navyše nás už dobieha hlad a aj únava z toľkého chodenia.

Hovorí sa, že Kerkyra je najkrajšia večer po zotmení. Centrum mesta je vo večerných hodinách čarovné! Úzke uličky, romantické kaviarničky a reštaurácie so živou hudbou, jednoducho nádherná večerná prechádzka. Zo západom slnka sa dnes posledný krát prejdeme promenádou pri Starej pevnosti, vychutnáme si čaro romantických uličiek a pred odchodom na ubytko ešte nasajeme atmosféru tohto výnimočného mesta.

Ďalší deň ráno nás čaká už len cesta na letisko, ako inak, keď nie pešibusom. No a potom už možno povedať, že už „iba“ cesta lietadlom do Viedne a busom domov na Slovensko.


Za zmienku a návštevu určite stojí kláštor Vlacherna (Panagia Vlacherna) pochádzajúci zo 17. storočia. Nachádza sa na malom ostrovčeku v blízkosti letiska. Je ikonickým bodom ostrova a jedným z najznámejších a najfotografovanejších miest na Korfu, ktorý využívajú filmoví producenti nielen v Grécku, ale aj v zahraničí. Názov Vlacherina alebo Vlacherna pochádza z veľkého kláštora v Istanbule. Aj sem sa dá z mesta ľahko dostať buď taxíkom, alebo autobusom č. 2a. Mapy a cestovné poriadky liniek nájdete presne tu. Hovorí sa, že kto nebol v oblasti Kanoni a nevidel kláštory Vlacherna a Pontikonisi, nenašiel Korfu. Nuž, my sme tam nestihli ísť, takže podľa zmieneného sme vlastne na Korfu ani neboli. 😀


Doprava po meste (MHD)

V hlavnom meste Kerkyra ostrova Korfu (Corfu) operujú modro-biele mestské autobusy spoločnosti Corfu City Bus. Jedná sa o klasické MHD, ktoré zaisťuje dopravu iba po meste a jeho blízkom okolí (cca okruh 5-10 km). Centrálny prestupový bod, z ktorého vychádza všetkých 12 autobusových liniek, je na námestí San Rocco v centre mesta. Mapy a cestovné poriadky liniek nájdete presne tu. Cestovné lístky zakúpite najlacnejšie v trafikách alebo aoch na významných zastávkach. U vodiča sú potom drahšie.

  • ceny cestovných lístkov:
    • 1,10 € – zóna A (celé centrum, prístav, letisko i kláštor Vlacherna), platí pre jednu ľubovoľne dlhú jazdu, nemožno však prestupovať na iný spoj.
    • 1,50 € – zóna B (okolie mesta, napríklad kaštieľ Achillion, vyhliadka Kaizer’s Throne, letoviská Benitses, Gouvia, Pirgi, Ipsos a ďalšie).
    • 5,00 € – neobmedzený denný lístok (len pre daný kalendárny deň) platný pre zóny A aj B a ľubovoľný počet jázd.
    • 0,50 € – príplatok za kúpu u vodiča.
  • aktuálne ceny cestovných lístkov nájdeš tu.

Koľko ma to celé stálo?

  • bus Nitra – Viedeň – Nitra: 20 €
  • letenka Viedeň – Kerkyra – Viedeň: 30 €
  • ubytko (2 noci pre 2 osoby bez raňajok): 130 € => 65 € / osoba
  • jedlo + pitie: 40 €
  • vstupenky: 10 €
  • suveníry: 32 €
  • Spolu na 1 osobu: 197 € 

Je to veľa, či málo? Dalo by sa to urobiť možno aj lacnejšie, ale aj drahšie. Určite by sa dalo ušetriť na ubytku a nebývať v centre, no neušetrili by sme potom drahocenný čas. Ja si myslím, že bez nejakého obmedzovania za necelé 3 dni aj s cestou minúť v tak krásnom meste ako je Kerkyra necelých 200 € je taká stredná cesta. Plus, keď si uvedomím, že som videl ďalšie pekné a zaujímavé mesto, tak je to prijateľná cena.


Kerkyra – Historické okienko

Aby sme mesto Kerkyra lepšie chápali, pripomeňme si zopár historických faktov a udalostí. Staroveké mesto Kerkyra bolo založená roku v 8. storočí p. n. l. (r. 734 p.n.l.) Korinťanom Chersikratom na území dnešného polostrova Kanóni ležiaceho južne od súčasného centra mesta. V roku 229 p. n. l. sa ako prvé grécke mesto podrobilo Rímskej ríši. Mesto tu existovalo takmer 1300 rokov až do roku 541, kedy bolo Gótmi zničené vtedajšie hlavné mesto ostrova. V roku 1204 sa Korfu stalo súčasťou Benátskej republiky. Mesto sa postupne rozrastalo nielen do plochy, či počtom obyvateľov, ale i do významu. Najväčší rozmach mesta nastal v 15. storočí, kedy sa Kerkyra opevnila mohutnými hradbami. Mesto bolo vystavené štyrom významným obliehaniam v rokoch 1537, 1571, 1573 a 1716, v ktorých sa znovu a znovu ukázala sila mestskej obrany. Najmä kvôli účinnosti mocných benátskych opevnení boli všetky štyri obliehania odrazené. Vďaka pevnostiam sa Kerkyra ako aj celý ostrov Korfu (na rozdiel od zvyšku súčasného Grécka) nikdy nedostala pod nadvládu Turkov. Rozpustením Benátskej republiky v roku 1797 boli Iónske ostrovy, ktorých súčasťou bolo aj Korfu pripojené k Francúzskej republike. Ostrov Korfu zostal okupovaný Francúzmi až do roku 1814. Po napoleonských vojnách (1803-1815) padlo Korfu nakoniec pod britskú nadvládu. V roku 1815 sa Korfu stalo hlavným mestom nezávislej Iónskej ostrovnej republiky spravovanej Britmi v rokoch 1815 – 1864. V roku 1864 bol ostrov spoločne s mestom Kerkyra postúpený Grécku ako dar Británie novonastolenému kráľovi Jurajovi. Počas 2. svetovej vojny bolo mesto zasiahnuté nemeckými bombami a do značnej miery aj zničené. Po vojne nastala rozsiahla obnova mesta.


Čo dodať na záver?

Hoci mesto Kerkyra leží pri mori, na kúpanie a leňošenie príliš vhodné nie je. Preto Kerkyru skôr odporúčam milovníkom architektúry, histórie, nakupovania, či kávičkovania v príjemnom prostredí prímorského mestečka. Má unikátnu architektúru, na ktorú mali vplyv nielen Benátčania, Francúzi, ale i Angličania. V meste nájdete dve pevnosti, jednu staršiu zo 6. storočia a jednu „novšiu“ zo 16. storočia, ktorá sa týči na severnej strane mesta. V meste sa oplatí vydržať do zotmenia, kedy je Kerkyra najkrajšia. Kerkyra je jednoducho krásna, omamná a voňavá presne tak, ako celé Grécko. Iónske more je tu priezračné so škálou všetkých odtieňov modrej a zelenej. Ja myslím, že výlet do Kerkyry sa určite oplatil. Nad návštevou Kerkyry netreba dlho váhať, zbaľte si teda ruksak, kufor, tašku, igelitku a vyrazte do Kerkyry na ostrove Korfu (Corfu) ešte dnes. Určite neoľutujete!


Fotogaléria


Ak sa Vám tento článok páčil, pokojne ho odmeňte lajkom. Bude mi potešením, ak Vám tento článok v niečom poradil alebo aj pomohol. 🙂

Ak poznáte niekoho, komu by tento článok tiež pomohol, tak ho pokojne zdieľajte na Facebooku. Alebo mu ho aspoň pošlite do správy. 🙂

Ďakujem ! 🙂


Všetky fotky použité v tomto článku som zhotovil ja. V prípade, že fotka nie je moja, je pri nej uvedený zdroj. Osoby na fotkách súhlasili so zverejnením. 

Ak by ste chceli hocičo doplniť, poopraviť, spýtať sa, proste vyjadriť svoj názor, pokojne pridajte svoj komentár nižšie, alebo mi napíšte e-mail na info@cestujemtrekujem.com


‼ PS: Článok si pre istotu uložte do záložiek, lebo nikdy neviete, kedy ho opäť budete potrebovať. 😉 ‼


Pridať komentár