Cestovanie,  Európa,  Grécko

Thessaloniki – mesto plné pokladov

ALEBO, AKO SME V THESSALONIKÁCH OLYMP HĽADALI

Počas dvoch rokov som na Balkáne navštívil niekoľko miest (Belehrad, Niš, Sofia, Plovdiv, Skopje, Tirana, Drač, Bukurešť) a vždy sa sem rád vraciam. Podľa mňa je Balkán taký zabudnutý kút Európy. Teraz neviem, či je to dobre, či zle. Pre nás „objavovateľov“ krás starého kontinentu je to určite dobre, keďže letenky na Balkán sú stále za prijateľnú cenu, niekedy až za facku.

Na konci októbra minulého roku som zavítal opäť na môj obľúbený Balkán, do gréckeho mesta Thessaloniki, v slovenčine tiež Solún nazývané. Len tak, na predĺžený víkend, v piatok poobede tam a pondelok doobeda späť. Využili sme letecké spojenie dvoch partnerských miest, Bratislavy a Thessaloník.


V článku sa dozvieš:

  • praktické info, ktoré je dobré vedieť pred cestou
  • niečo o histórii mesta a trošku o súčastnosti
  • ako sa dostať z letiska do mesta a koľko stojí lístok na mestskú dopravu
  • čo sme stihli vidieť v Thessalonikách, teda v Solúne
  • nejaký ten bonus navyše
  • čo ma v meste sklamalo
  • môj názor, či sa oplatí vidieť Thessaloniki
  • koľko ma to celé stálo

Praktické info na začiatok:

  • treba do Grécka pas? – nie, stačí občiansky preukaz – veď EÚ a Schengen, ale môže byť aj pas
  • platí sa v Grécku eurami? – áno, jasnačka
  • majú rovnaké písmo ako my? – nie, používajú ich grécku abecedu; kto dával na matike v škole pozor, tak ten si aj niečo prečíta. 😀 No a kto nedával pozor, nech ešte nezúfa, niektoré názvy sú aj v našej latinke, takže pohoda. MHD busy majú názov linky iba v gréckom písme.
  • majú rovnaké časové pásmo ako my? – nie, je tam o +1 hodinu viac
  • je v Thessalonikách draho? – nie, je tam porovnateľne ako u nás
  • má Thessaloniki metro? – zatiaľ nemá, dobudovanie je plánované až na rok 2020
  • je to tu na dlho? – predĺžený víkend bude určite stačiť

Thessaloniki/é, Solún, Saloniki, Θεσσαλονίκη

Je prístavné a druhé najväčšie mesto v Grécku. Leží v kraji Macedónia, na západnej strane polostrova Chalkidiki v Solúnskom zálive.  Je partnerským mestom našej Bratislavy. Solún je rodiskom sv. Cyrila a sv. Metoda. Niekoľko stavieb v meste z obdobia ranného kresťanstva a Byzantskej říše je od roku 1988 zapísané na zoznam svetového kulturneho dedičstva UNESCO. Mesto je sídlom najslávnejšej gréckej univerzity – Aristotelovej univerzity založenej v roku 1926.

Historické okienko

Mesto bolo založené v roku 312 p.n.l. na ruinách mestečka Therme jedným z generálov Alexandra Veľkého Macedónskeho, Kassandrom. Mesto dostalo názov po jeho manželke Thessalonike, sestre Alexandra Veľkého. V priebehu rokov sa mesto rozvíjalo. V 2. storočí p.n.l. sa stalo slobodným mestom. Po páde Macedónie v roku 146 p.n.l. sa stalo súčasťou Rímskej ríše, pričom si zachovalo štatút slobodného mesta. Okolo roku 42 p.n.l sa Solún dokonca stal hlavným mestom celej rímskej provincie Macedónia.

V roku 395 sa Rímska ríša rozdelila na východnú a západnú, pričom Solún pripadol tej východnej, nazývanej tiež Byzantská ríša. V 7. storočí sa Thessaloniki stali druhým najvýznamnejším mestom Byzantskej ríše hneď po Konštantínopole (dnešný Istanbul). Do Grécka prenikajú Slovania, ktorí sa usadili i v okolí Solúna, no mesto sa im nikdy nepodarilo dobyť. V roku 1204 Byzantskú ríšu dobyli križiacky Benátčania a ríšu si rozdelili na štyri časti Európski panovníci. V roku 1261 sa mesto znovu vrátilo pod obnovenú Byzantskú ríšu. V druhej polovici 14. storočia bolo byzantské územie do značnej miery oklieštené Turkami.

V roku 1430 bolo mesto definitívne dobyté osmanským sultánom Muradom II., čím sa začína turecká nadvláda. Mesto bolo premenované na Selânik, a vydržalo v tureckých rukách takmer 500 rokov. Thessaloniki v tom období značne upadali. V roku 1478 tu žilo iba 10 tisíc obyvateľov. V ďalších obdobiach sa v meste usadzujú aj Bulhari, Arméni, no najmä Židia vyhnaní zo Španielska. Mesto postupne opäť kultúrne vzrástlo, spolu s Konštantínopolom a Smyrnou (dnešný Izmir) patrilo k najvýznamnejším mestám Osmanskej ríše.

Na začiatku 20. storočia bolo mesto neuveriteľne multikultúrne, keď v ňom žilo takmer 118 tisíc obyvateľov. Najviac bolo Židov (55 tisíc), nasledovali Turci (26 tis.), Gréci (16), Bulhari (10), Rómovia (2,5), ďalej Albánci, Srbi, Francúzi, či Taliani. V roku 1901 bol v meste vybudovaný moderný prístav. Začiatkom prvej balkánskej vojny v roku 1912 stráca Osmanská ríša vplyv na Solún. Jej koncom, v roku 1913, sa oblasť Macedónie spolu s Thessalonikami stáva súčasťou Grécka. Na posilnenie gréckeho obyvateľstva sa v meste usadilo mnoho Grékov z Kréty. Koncom prvej svetovej vojny, v roku 1918, Osmanská ríša zanikla, nastala výmena obyvateľstva medzi Gréckom, Tureckom a Bulharskom, čím sa Thessaloniki stali čisto gréckym mestom.

Po požiari v roku 1917, ktorý zničil veľkú časť starého mesta, ho prestaval francúzsky architekt Ernest Hebrard, čo viedlo k strate orientálneho, tureckého rázu a jeho architektonickému návratu k Európe. 

Dnešné Thessaloniki

V súčasnosti žije v meste okolo 365 tisíc obyvateľov, s predmestiami má cez jeden milión obyvateľov. Je druhým najväčším gréckym mestom, správnym mestom regiónu Stredná Macedónia a prefektúry Thessaloniki. V blízkosti mesta sa nachádza medzinárodné letisko.


Poďme už do mesta. Ale ako?

Do Solúnu sme leteli leteckou spoločnosťou Ryanair, ktorá okrem iného spája Thessaloniki s našou Bratislavou. Po necelých dvoch hodinách pristávame na letisku „Makedonia“ v Solúne.

Z letiska sa dá do centra mesta, t.j. na hlavnú železničnú stanicu a späť na letisko najjednoduchšsie dostať dvomi spôsobmi.

  • MHD busom č. 01X a tiež nočákom č. 01N.
    • cesta na hl. žel. stanicu trvá cca 50 minút v závislosti od dopravy (v centre bývajú zápchy). 
    • najbližšia zastávka v centre, cca 750m od Bielej veže, kde stojí spoj X01, sa volá „Kamara“
    • cena jednosmerného lístka je 2€, kúpiť sa dá v stánku na zastávke na letisku, alebo priamo v buse v automate na lístky.
  • taxíkom, cena je približne 20-25€, cesta trvá cca 35 minút v závislosti od dopravnej situácie.

Doprava po meste

Po meste jazdia iba autobusy, ich presné odchody by ste na zastávkach hľadali márne. Treba sa orientovať podľa elektronických tabúľ na zastávkach, kde sú vysvietené odchody konkrétneho busu. Keďže dopravná situácia je v meste katastrofálna, preto má každý bus GPS lokátor a podľa toho sú vypísané odchody busov na tabuliach.

Odporúčam si preto do mobilu stiahnuť aplikáciu OASTH Bus, kde nájdete všetky informácie o trasách, cestovných poriadkoch, zastávkach a hlavne  presné odchody busov zo zastávok podľa GPS konkrétneho busu. V rámci EÚ máte data spoplatnené ako doma, takže pohoda.

V roku 2006 bola odsúhlasená výstavba metra s dvomi linkami. Jej dokončenie bolo plánované na rok 2013. Po rokoch prieťahov, najmä v dôsledku archeologických objavov v centre mesta a čiastočne v dôsledku gréckej finančnej krízy sa jeho otvorenie sa plánuje až na rok 2020.


Pri písaní tohto článku som dlho uvažoval, či budem jednotlivé pamiatky rozdeľovať podľa ich časového obdobia (rímske, byzantské, turecké), alebo jednoducho pôjdem podľa toho ako sme mesto spoznávali. Vybral som druhú možnosť, článok je písaný v duchu autentického spoznávania mesta. Poďme teda na to!


Čo (sme stihli) vidieť v Thessalonikách, teda v Solúne?

Historické centrum a turisticky najzaujímavejšie pamiatky by som vtesnal do pomyselného trojuholníka, keď nábrežie s kaviarňami by tvorili základňu a pevnosť na kopci by tvoril jeho vrchol. Je to tu troška rozťahané, ale nie je to nič, čo by sa nedalo zvládnuť aj pešo.

Mesto sa po stáročia menilo, preto v ňom nájdeme stavby z dôb, keď patrilo Rímskej ríši, nachádza sa tu veľa pamiatok z obdobia Byzancie, či stavby, ktoré tu po sebe zanechali osmanskí Turci.

Zapamätajme si, že Solún je mesto plné pokladov. Niekedy sa objavia pred nami, niekedy pod nami, niekedy nad nami a niektoré zostanú ukryté a navždy zahalené rúškom tajomstva.

Dolné mesto a nábrežie

Nielen Paríž, ale aj Solún má svoj víťazný oblúk. Nachádza sa na križovatke ulíc Egnatia a Dimitriou Gounari. Dnes už síce nie je taký pompézny ako tomu bolo na konci 3. storočia. Dal ho dal postaviť v roku 297 rímsky cisár Galérius na znak oslavy víťazstva nad Peržanmi, ako súčasť svojho veľkolepého paláca. Síce sú dnes z neho už len ruiny, no stále dokáže osloviť človeka svojou mohutnosťou a unikátnou sochárskou výzdobou. Pôvodne premosťoval celú ulicu Egnatia, mal štyri strany a osem pilierov, no do dnešnej doby sa zachovali iba tri. Na dvoch hlavných pilieroch (pôvodne boli štyri) môžeme vidieť taký stredoveký komix, kde sú na mramorových doskách vytesané rôzne reliéfy príbehov súvisiace s bojom Rimanov proti Peržanom. Na jednom z reliéfov možno vidieť cisársku rodinu pri oltári, či samotného Galéria v boji.

Inak, v gréckom jazyku sa oblúk povie „Kamara“, a presne tak sa volá aj autobusová zastávka, kde stojí aj „letiskový“ bus 01X

Neďaleko od oblúka, cca 100 metrov smerom hore po ulici Dimitriou Gounari, sa nachádza tzv. Rotunda, ktorú dal postaviť v roku 306 cisár Galérius ako svoje mauzóleum. Pochovaný v ňom nikdy nebol, jeho smrť ho zastihla nepripraveného ďaleko za hranicami mesta. V 4. storočí bolo nevyužité mauzóleum zmenené na kostol. Ten bol neskôr bohato vyzdobený, steny boli obložené mramorom a kupola zase vyzdobená veľkolepými farebnými mozaikami na zlatom pozadí. Z pôvodnej výzdoby sa zachovali iba fragmenty. V roku 1590, keď už mesto ovládali osmanskí Turci bola prerobená na mešitu. Vedľa nej vyrástol vysoký minaret, ktorý tu vidieť dodnes. Mešita plnila svoju funkciu až do roku 1912, keď sa mesta po prvej balkánskej vojne opäť zmocnili Gréci. Tí ju opäť zmenili na kostol a zasvätili pôvodnému svedcovi, sv. Jurajovi. Od toho je utvorený aj druhý názov stavby – Agios Georgios. V roku 1978 bola rotunda do značnej miery poškodená zemetrasením a neskôr aj opravená. Rotunda má priemer úctyhodných 24,5 metra, jej steny majú hrúbku viac ako 6 metrov a celá je vysoká 30 metrov. Je zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Tip pre Vás: Rotunda je otvorená utorok – nedeľu v čase od 8:00 – 15:45, v pondelok je zatvorené. Za vstup sa platí 2€.

V opačnom smere, cca 200 metrov od oblúka, dolu po ulici Dimitriou Gounari, môžme vidieť jednu z najvýznamnejších rímskych pamiatok – zbytky Galériovho paláca. Z rozmiestnenia ruín vychádza najavo, že sa jedná o akýsi komplex budov, postavených okolo roku 300 cisárom Galériom. V rímskom období to bolo administratívne a náboženské centrum Solúnu. Celý komplex sa nachádza na pešej zóne, obklopenej farebnými obytnými domami, kde sa s radosťou stretáva mládež, ktorá dáva tomuto miestu jedinečnú atmosféru.

Túlame sa mestom ďalej, až narazíme na menší pravoslávny kostol sv. Panteleimona pochádzajúceho z konca 13. storočia. V osmanských časoch sa v roku 1548 premenil na mešitu s názvom Ishakia Camii („Mešita Izáka“). Medzi osmanské pozostatky patrí základ (zdemolovaného) minaretu a mramorová fontána. Od roku 1912 je opäť v rukách grécko-katolíckej cirkvi.

Ďalšou veľmi významnou pamiatkou na ktorú sme narazili je pod úroveň chodníka postavený Chrám Božej Múdrosti, teda sv. Sofie. Postavený bol v polovici 7. storočia na ruinách kostola z 5. storočia ako kópia Chrámu Božej Múdrosti (Hagia Sofia) v Konštantínopole, dnešný Istanbul. Ani zďaleka nie je taká honosná ako jej najslávnejšia sestra. Stavba má klasický byzantský pôdorys v tvare gréckeho kríža. Zaujímavé a veľmi cenné sú mozaiky Nanebovstúpenia Krista a Panny Márie v hlavnej kupole (9. storočie) a Panny Márie v apside (11. storočie) za oltárom. Do roku 1523 slúžila verejnosti ako metropolitná katedrála, keď ju po okupácii Solúnu Turci prestavali na mešitu, čoho dôkazom je pristavený minaret na jej ľavej strane. Jeho pôvodná funkcia bola obnovená až v roku 1912, kedy začal vplyv Osmanskej ríše na mesto upadať. (Vstup do Chrámu je voľný)

Ak budeme pokračovať smerom hore po ulici Agia Sofia narazíme medzi obytnými budovami na Kostol (Paniagia) Acheiropoietos postavený v druhej polovici 5. storočia na mieste rímskych kúpeľov. V ranných časoch sa volal ako „Panagia Theotokos“, čo v byzantskom jazyku znamená „Panna Mária, matka Božia“. Jeho súčasné meno je z roku 1320, keď bol premenovaný na Acheiropoietos, čo znamená „stvorený bez rúk“. Ide o baziliku s predsieňou a tromi uličkami, ktorú prikrýva drevená strecha. Loď je oddelená zástupom mramorových pilierov ukončených oblúkom s mozaikami z 5. storočia. Na podlahe v ľavej časti nájdeme zachované krásne troj-vrstvové mozaiky podlahy rímskych kúpeľov z ranej doby kresťanskej (2. – 4. storočie).

Po osmanskom dobytí mesta v roku 1430 bol Acheiropoietos prvým kostolom, ktorý bol premenený na mešitu samotným sultánom Muradom II. Počas celého osmanského obdobia bola hlavnou mešitou mesta pod názvom Eski Camii („stará mešita“). V rokoch 1922-23 sa stal domovom pre utečencov z Ázie. Až od roku 1939 sa v ňom opäť začali šíriť kresťanské bohoslužby. (Vstup do Chrámu je voľný)

Ulicou Filippou dôjdeme až k Rímskemu fóru, ktoré bolo vybudované v 2. – 4. storočí a plnilo spoločensko – náboženskú úlohu. Dodnes sa z neho zachovali iba ruiny. Môžme tu vidieť obrovské štvorcové námestie, Odeon, teda rímske divadlo a časti kolonád. V jeho podzemí sa nachádza múzeum.

Tip pre Vás: Rímske fórum je otvorená utorok – nedeľu v čase od 9:00 – 16:00, v pondelok je zatvorené. V letných mesiacoch je otvorené denne od 8:00 – 15:00. Za vstup sa platí 2€. Ak vám stačí pohľad z ulice, platiť nemusíte nič 😉 , presne tak ako my.

Ideme ešte vyššie, až prídeme k najstaršiemu kresťanskému chrámu v meste, k Bazilike sv. Demetria, patróna a ochrancu mesta. Kostol bol postavený v 5. storočí na mieste starovekých rímskych kúpeľov, kde bol tento (údajne) rímsky vojak, ktorý odmietal prenasledovať kresťanov, ba dokonca kresťanstvo šíril a podporoval väznený a 26. októbra 306 popravený mučeníckou smrťou. Po okupácii Solúnu Turkami v roku 1493 sa chrám premenil na mešitu a náhrobný kameň sv. Demetria bol z kostola odstránený. Jeho pôvodná funkcia bola obnovená až v roku 1912. V roku 1917 pri požiari mesta vyhorel. Bazilika musela prejsť rekonštrukciou, znovu otvorená bola až v roku 1948. Z pôvodnej výzdoby stien sa podarilo zachrániť unikátne mozaiky a fresky zo 7. storočia. Od roku 1988 je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. (Vstup do kostola je voľný).

My sme toto miesto navštívili takmer na 1712 výročie, presne o deň neskôr, teda 27. októbra. V kostole prebiehala istá procesia, keď sa veriaci chodili klaňať a bozkávať rakvu s ostatkami tohto veľkomučeníka. Interiér kostola je bohato zdobený nástennými maľbami, či mozaikami.

Vraciame sa späť okolo Rímskeho fóra dolu cez Mestský park. No nie je park ako park. Človek pri tomto názve by čakal niečo viac ako pár stromov vytŕčajúcich z vydláždeného námestia. No ale dobre, nazvime ho teda park, v ktorom nájdeme (opäť) pod úrovňou chodníka ďalší kostol. Ide o Kostol Panagia Chalkeon postavený v tradičnom byzantskom štýle v roku 1028 na mieste starého gréckeho chrámu. Pomenovaný bol podľa oblasti, v ktorej sa nachádzala meď, teda chalkos. Po dobytí mesta v roku 1430 osmanskými Turkami sa kostol premenil na mešitu nazvanú Kazancilar Camii („Mešita obchodníkov s kotlom“). Ako mešita slúžil až do konca osmanskej okupácie v roku 1912. Budova prešla reštaurovaním v roku 1934 po tom, čo mesto v roku 1932 postihlo zemetrasenie. (V čase našej návštevy bol kostol zatvorený).

Tých kostolov a kostolíkov postavených v byzantskom štýle je v Solúne naozaj neúrekom. Každú chvíľu tu človek prechádzkou mestom narazí na nejaký skrytý a „zabudnutý“. Zaujímavosťou určite je, že sú roztrúsené medzi obytnými domami, kde by ich možno aj málokto čakal.

V parku sa okrem kostola nachádza bývalý turecký Bey Hamam a socha Eleftheriosa Venizelosa, gréckeho premiéra, ktorý v roku 1913 pripojil oblasť Macedónie spolu s Thessalonikami ku Grécku.

Horné Aristotelovo námestie je spojené s tým dolným rovnomennou ulicou, ktorá je tiež pešou zónou, a končí až na nábreží širokého zálivu. Námestie v tvare fľasky navrhol francúzsky architekt menom Ernest Hebrard v roku 1918, rok po ničivom požiari mesta. Tvorí ho 12 niekoľko poschodových budov s balkónmi a prízemnými arkádami, v ktorých sa schovávajú drahé hotely, reštaurácie, kaviarne, či butiky. Je pomenované podľa významného starogréckeho filozofa, Aristotela, ktorého socha tróni na jeho dolnom konci. Taktiež je označované za hlavné námestie mesta, kde sa konávajú oslavy, rôzne koncerty, či politické pochody, ale aj Vianočné trhy, oslavuje sa tu Silvester s vítaním Nového roku.

Pri mori, pozdĺž širokého zálivu, je vybudovaná promenáda, s rušnou ulicou Leoforos Nikis, lemovanou kaviarňami, barmi, či diskotékami, kde to proste žije. V jej pomyselnom strede sa nachádza dominanta a strážkyňa mesta – Biela veža, alebo ak chcete Lefkós Pýrgos, v turečtine tiež Beyaz Kule.

Biela veža bola postavená v 15. storočí Benátčanmi v tureckých službách ako súčasť mestského opevnenia a taktiež ako strategický bod pri ochrane mesta. Táto 30 metrová veža v minulosti slúžila aj ako väzenie, ktoré existovalo predovšetkým v časoch existencie Osmanskej ríše. V roku 1826 došlo vo veži k veľkému masakru väzňov. Bolo to v čase, keď sa osmanský sultán Mahmud II. rozhodol zlikvidovať búriacich sa Janičiarov uväznených vo veži. Pri tejto príležitosti dostala veža prívlastok „červená“, alebo „krvavá“ veža. Keď sa v roku 1912 Solún vymanil z područia osmanských Turkov, vežu zvonka premaľovali na bielo a preto dostala svoj súčasný názov. Natretie bielou farbou malo symbolizovať „vyčistenie“ od starých tureckých zákonov. Biela veža je symbolom suverenity v gréckom regióne Macedónsko.

V súčasnosti slúži ako múzeum a atrakcia pre turistov, z ktorej je nádherný kruhový výhľad na mesto, celý záliv a prístav. Múzeum ponúka pohľad do bohatej histórie mesta prostredníctvom zbierky artefaktov, rôznych máp, ale aj prostredníctvom atmosférických obrazov a zvukov, multimediálnych aplikácií dotykovej obrazovky.

Tip pre Vás: Biela veža je otvorená utorok – nedeľu v čase od 8:30 – 15:00, v pondelok je zatvorené. V letných mesiacoch je otvorená denne od 8:00 – 20:00. Za vstup do múzea a na vyhliadku sa platí vstupné 2€.

Druhá časť promenády je omnoho pokojnejšia. Obyvatelia mesta, ale aj návštevníci ju skôr využívajú k oddychu, relaxu, alebo k športovým aktivitám. Je obklopená malými parkmi, či rôznymi športoviskami osvetlenými dlho do noci. Je tu vybudovaný cyklochodník, či bežecká časť chodníka. Kotvia tu tiež výletné lode. Nachádza sa tu aj bronzový pamätník, ktorý je venovaný Alexandrovi Veľkému Macedónskemu.

Štvrť Ano Poli (Horné mesto)

Nasledujúce ráno sa vyberieme na sever do Horného alebo teda Starého mesta nazývaného Ano Poli, tiež aj mestská akropola. Vďaka svojej polohe, je to miesto, kde bolo počas byzantského a osmanského obdobia postavených mnoho obranných objektov. Takisto je to jediná časť mesta, ktorá prežila veľký požiar v roku 1917. V roku 1980 bola táto štvrť zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Dá sa sem dostať buď pešo, alebo busom č.23. Pešo, ak Vám teda nevadí chodenie do kopca, čo Vám od oblúka, či rotundy potrvá cca tých 20-25 minút.

Pôjdeme ulicami Eth. Aminis a Elenis Zografou smerom hore k pevnosti. Od oblúka postupne míňame Aristotelovu univerzitu, či roztrúsené zakrpatené pozostatky starého byzantského opevnenia. Prejdeme okolo cintorína Evangelistria, čo je najstarší kresťanský cintorín v meste, založený ešte v roku 1875, kde sú pochované najväčšie osobnosti mesta. Zabočíme vpravo na ulicu Elenis Zografou, kde máme po ľavej strane 10 metrov vysoké staré byzantské opevnenie. Súčasné steny sa datujú od začiatku byzantského obdobia, teda cca od roku 390 n.l. Fascinujúci je detailný pohľad na val. Pri bližšom pohľade uvidíme neuveriteľnú zmes stavebných prvkov – od kameňov zdobiacich rímske pohanské svätyne, cez tehly z kresťanských kostolov, až po kamenné kvádre s arabskými nápismi.

Vystúpame ešte vyššie a dorazíme k veži Trigonion. Veža bola tiež známa ako Zincirli Kule (reťazová veža) alebo Kusakli Kule (opásaná veža). Patrí k najpôsobivejšiemu prvku opevnenia, a k vyhľadávaným miestam turistov a milovníkom fotografie. Postavená bola v druhej polovici 15. storočia osmanskými Turkami, používala sa ako zbrojnica a delostrelecká veža. Je z nej perfektný výhľad na dolné mesto a záliv. V jasných dňoch je možné na horizonte vidieť aj bájny Olymp, ktorý bol podľa starogréckej mytológie sídlom gréckych bohov. Dnes máme smolu, je opar a z Olympu vidíme tak h….. (hmlu).

Tip pre Vás: Nenechajte si ujsť príležitosť vychutnať si kávu alebo drink v jednej z niekoľkých krásnych kaviarní v blízkosti veže alebo vyskúšať nejaké lahôdky v miestnej krčme. Ceny sú normálne a atmosféra je priateľská a relaxačná.

Prechodom Palaiologinskou bránou sa zrazu ocitneme akoby v inom svete, ktorý sa odlišuje od toho spodného rušného mesta. Neviem to presne popísať, ale je to tu už na prvý pohľad iné. Sú tu malé dláždené uličky, staré námestia a domy so starou gréckou a osmanskou architektúrou. Kráčame smerom hore opäť popri starom byzantskom opevnení až k pevnosti Heptapirgion, v turečtine je jej názov Yedi Kule, čo v preklade znamená sedem veží. Veží je však v skutočnosti desať.

Heptapyrgion bol postavený Byzantíncami počas 12. – 14. storočia. na ruinách staršej pevnosti. V roku tu 1431 osmanskí Turci urobili určité úpravy, čo dokumentuje nápis umiestnený nad vchodom do pevnosti. Vďaka svojej strategickej polohe slúžila ako bezpečné útočisko pre vojsko, či domáce obyvateľstvo v prípade obliehania alebo nájazdov nielen počas byzantských, ale aj osmanských dôb až do konca 19. storočia.

Okolo roku 1890 bola pevnosť prestavaná na väznicu, ktorá tu zotrvala až do roku 1989. Poviem Vám, prechádzať sa po tých väzenský celách bol naozaj „zážitok“. Hlavne tie samotky, kde bola väzenská cela veľká možno meter krát pol druha metra a samozrejme bez okna. Dnes je pevnosť pod správou gréckeho ministerstva kultúry a je plánovaná jeho rekonštrukcia.

Tip pre Vás: Pevnosť je otvorená utorok – nedeľu v čase od 8:00 – 15:00, v pondelok je zatvorené. Vstupné sa pravdepodobne neplatí. (my sme neplatili)

Výlet loďou

Posledným zážitkom, ktorý na nás čaká a ktorý odporúčam je výlet loďou. V prístave pri Bielej veži je na výber hneď niekoľko žánrových výletných lodí. Jedinečný spôsob ako sa na mesto pozrieť z tej inej strany, od mora. Okružná plavba po zálive trvá približne 30 minút.

Vstupné sa neplatí, ale podmienkou vstupu je, že si musíme na palube lode niečo kúpiť. Samozrejme, že za predražené ceny. Ale tak čo, chceme ísť, či nie? Chceme. Na palube si struhneme pivo a kolu, každé tak po päť, či šesť euro. Inak, ten Olymp stále nevidím. 😀

Večerná promenáda

Ak som vyššie písal, že výlet loďou bude našim posledným zážitkom, tak som trošku klamal. Tým posledným je večerná prechádzka po svetlami rozžiarenej promenáde. Nohy sú už značne unavené, ale toto nás jednoducho postaví opäť na nohy. Mmm, a ten západ slnka, hotová romantika. Aha, Olymp! ! On tu vážne aj je. 😀


Extra bonusy navyše

Navštívte mesto 26. októbra, kedy Gréci oslavujú sviatok sv. Demetria, kedy sa konajú oslavy konca pastierskej sezóny. V kostole sv. Demetria, patróna mesta, prebiehala istá procesia, keď sa veriaci chodia klaňať a bozkávať rakvu s ostatkami tohto veľkomučeníka.

Navštívte mesto aj o dva dni neskôr, teda 28. októbra, kedy Gréci slávia štátny sviatok oslavujúci „NIE“, ktorým dali najavo svoje rozhodnutie k Mussolíniho ultimátu v roku 1940 aby sa vzdali. To zjednotilo národ a vyhnalo taliansku armádu späť do Albánska. V tento deň sa v meste konajú rôzne akcie, ale hlavne vojenská prehliadka. Mestom pochodujú vojaci, námorníci, policajti, hasiči, a rôzne iné zložky. Nad hlavami nám prelietavali bojové lietadlá, vrtuľníky a stíhačky. Prelietavali dosť nízko, čo robilo poriadny až ohlušujúci rachot, medzi domami sa ten zvuk neskutočne šíril, až okná stŕpali.

My sme sa tu ocitli úplnou náhodou, o týchto sviatkoch sme absolútne vôbec nevedeli.


Čo ma sklamalo?

Trošku ma mrzí, že tak historicky významné mesto akým je Solún, je neupravené a aj dosť špinavé. Všade neporiadok, odpadky po zemi, zastávky MHD porozbíjané, smetné nádoby preplnené odpadkami. Čo sa už do nich nezmestilo, to tam leží pri nich.


Kde sa ísť ubytovať, najesť a čo ochutnať? 

Sieť hotelov je naozaj pestrá. Stačí si len na známych vyhľadávačoch zvoliť také, aké Vám najviac vyhovuje. My sme chceli byť v centre, preto sme si v pomere cena, výkon, kvalita vybrali ABC Hotel priamo v „Dolnom meste“, kúsok od víťazného oblúka a taktiež kúsok od Bielej veže. Hotel má dokonca aj svoju mobilnú aplikáciu. A nie, neplatia mi za reklamu. 🙂

Najviac reštaurácií a barov nájdeme v pozdĺž celej nábrežnej promenády. Dobre sa dá najesť aj na Aristotelovom námestí, či v mestskej štvrti Ladadika, kúsok od prístavu a promenády. Možností kde sa ísť najesť a niečo vypiť je naozaj veľa, sieť reštaurácií je bohatá. Pri výbere reštaurácií môže pomôcť napríklad Tripadvisor

My sme vyskúšali a ochutnali grécke tradičné jedlo Musaka v reštaurácii Kefte Des na nábreží. Musaka je zapekané jedlo zložené z vrstiev mletého mäsa s cesnakom, baklažánom, bešamelovej omáčky. Samozrejme, že sme si nemohli nechať ujsť nejaký ten zákušťok v jednej z mnohých cukrární.

Na nábreží určite ochutnajte, neviem ako sa to presne volá, ale sú to také rumové šiškové guľky, s rôznymi polevami.


Koľko ma to celé stálo?

  • bus Nitra – Bratislava – Nitra: 10€
  • letenka Bratislava – Thessaloniki – Bratislava: 43€
  • ubytko (3 noci pre 3 osoby aj s raňajkami): 285€ => 95€ / osoba
  • MHD Thessaloniki bus letisko – centrum – letisko: 4€
  • jedlo + pitie: 65€
  • vstupenky: 6€
  • suveníry: 10€
  • hovadinky: 15€
  • Spolu na 1 osobu: 248€ 

Je to veľa, či málo? Dalo by sa to možno urobiť aj lacnejšie, ale aj drahšie. Dalo by sa ušetriť aj na letenke, ktorej cena je niekedy aj o 20€ lacnejšia ako bola tá naša. Určite by sa dalo ušetriť aj na ubytku a nebývať v centre, alebo na jedle a nejesť v reštauráciách, ale vo fastfoodoch. Ale načo? Veď som na výlete, niečo si aj predsa doprajem. No nie? Minúť necelých 250€ za 4 dni aj s cestou a pritom vidieť historicky zaujímavé a prímorské mesto s pravou grécko-balkánskou atmosférou, si myslím, že je taká prijateľná cena.


Čo dodať na úplný záver?

Mal to byť výletík za poznaním Cyrila a Metoda. Tých sme v meste nakoniec nenašli. Čo sme však našli, je množstvo historických pokladov z dôb Rímskej, Byzantskej, ale i Osmanskej ríše. Áno, mesto je síce viac ako 2300 rokov staré, ale študenti vďaka Aristotelovej univerzite mu dodávajú večnú mladosť. V meste to proste žije či už cez deň, alebo večer. Prechádzka po nekonečne dlhej promenáde nás napĺňala energiou, aj keď nás už boleli nohy. Čiernou škvrnou celého mesta je určite jeho neupravené centrum.

Ak teda túžite vidieť historickosť spojenú s mladosťou, ak túžite vidieť more a zabávať sa, určite zavítajte do Thessaloník, teda Solúnu. Nájdete tu všetko, po čom Vám aktuálne srdce piští. Zbaľte si kufor, ruksak, či tašku, alebo igelitku a vyrazte po stopách histórie a zábavy.


Ak sa Vám tento článok páčil, odmeňte ho lajkom, alebo ho pošlite svojim známym ako odporúčanie. 🙂 Ďakujem !

Bude mi potešením, ak Vám tento článok v niečom poradí a pomôže.



Všetky fotky použité v tomto článku som zhotovil ja. V prípade, že fotka nie je moja, je pri nej uvedený zdroj. Osoby na fotkách súhlasili so zverejnením. 

Ak by ste chceli hocičo doplniť, poopraviť, spýtať sa, proste vyjadriť svoj názor, pokojne pridajte svoj komentár nižšie, alebo mi napíšte e-mail na info@cestujemtrekujem.com



Pridať komentár

Scroll Up