Slovensko,  Trekujem,  Západné Tatry

Zimná túra na Baranec a Plačlivé – Západné Tatry

Zimná turistika má bezpochyby svoje neobyčajné čaro, ktorá láka čoraz viac turistických zanietencov. Je čas, keď sa bežní ľudia náhlia za nákupom vianočných darčekov, no nás to nejako netankuje a preto hľadáme inú alternatívu ako efektívne využiť víkend tesne pred najkrajšími sviatkami v roku. Čo takto turistika niekde v horách? Myslím, že môže byť. Voľba padla na Baranec, ktorý má spolu s Plačlivým výnimku zo sezónnej uzávery turistických chodníkov v Západných Tatrách.

Na Baranci a Plačlivom som už raz bol, no nie však v zimnom období. Predpoveď počasia na nasledujúci víkend je pre vysoké polohy viac než priaznivá – hlásia slnečno. Snehu je zatiaľ na toto ročné obdobie málo, no nám to neprekáža. Sme radi, že nebudeme musieť prešľapávať, alebo sa brodiť vo veľmi vysokom snehu. Keďže ide o celodennú túru a slnečného svitu býva v zimnom období pomenej, tak ešte v piatok poobede vyrážame na Liptov, nech sme v sobotu ráno „ready to go“.

Myslím, že Západné Tatry netreba veľmi predstavovať. Ale kto by predsa len nevedel, tak vedzte, že Západné Tatry sú geomorfologický podcelok Tatier. Rozkladajú sa v severnej časti Slovenska, v Žilinskom kraji, západne od Vysokých Tatier. Najväčšia časť pohoria sa nachádza na Liptove, menšia na Orave a asi štvrtina územia v Poľsku. Oravská časť Západných Tatier sa nazýva Roháče.


Praktické info na začiatok:

  • ide o stredne ťažkú až ťažkú, miestami náročnú vysokohorskú túru,
  • turistické chodníky sú tu značené na veľmi dobrej úrovni, v zime pomáha tyčové značenie
  • je to celodenná túra na 9 – 11 hodín, (závisí od kondície, prestávok a od snehovej pokrývky),
  • prechod doporučujem absolvovať za dobrého počasia,
  • od 1.11. do 15.6. platí v Západných Tatrách sezónna uzávera turistických chodníkov; netýka sa to však kopcov ako Holý vrch, Baranec, Smrek, či Plačlivé

Výstup na Baranec a Plačlivé(ô) cez Holý vrch a Smrek

Túru začneme skoro ráno na parkovisku v ústí Žiarskej doliny, keď teplomer ukazuje sviežich -8°C. Či je parkovisko aj strážené to neviem, no platí sa tu parkovné 5€. Žiarska dolina (900 m n.m.) sa nachádza na južnej strane Západných Tatier. Je východiskovým bodom pre viaceré turistické trasy vedúce na vrcholky Západných Tatier. Odbáčame doprava a nasledujeme žltú turistickú značku, ktorá by nás mala za necelé 4 hodiny doviesť až na vrchol Baranca. Po asi piatich minútach kráčajúc po asfaltke nás žltá šípka posiela doľava, kde pokračujeme vyčisteným polomom postupným stúpaním nahor. Sledujeme ako sa dolu v Liptovskej kotline prevaľuje hmla a ranné zore nad Nízkymi Tatrami oproti. Pekné prírodné divadlo, navyše z prvej rady.

Po chvíli už pokračujeme lesom, prudké stúpanie odľahčujú serpentíny. Po asi hodine a pol sa dostávame k pásmu kosodreviny, kde nás kde-tu pošteklí slnko rovno na tvári. O ďalšiu pol hodinku sme na rázcestí Holý vrch (1715 m n. m.), odkiaľ je smerom na juh nádherný výhľad na celý hrebeň Nízkych Tatier a Liptovskú kotlinu schovanú v nízkej inverznej oblačnosti. Dosť nám aj vyhladlo, dáme si niečo pod zub. Slnko nás príjemne zohrieva, na pocit môže byť pokojne +10°C, možno aj +15°C. Pred ďalším stúpaním zhodím zo seba ešte jednu vrstvu oblečenia.

Z rázcestia Holý vrch pokračujeme kosodrevinou traverzom popod Holý vrch, nasleduje opäť stúpanie na nevýraznú Kečku (1850 m n. m.). Pred nami je už len vrchol Baranca. Zdá sa akoby bol už na dosah ruky, opak je však pravdou. Kosodrevinu nechávame už za sebou a prudším stúpaním postupujeme po úbočí Baranca až na jeho samotný vrchol. Po ľavej ruke vidno masív Jaloveckej kopy, po pravej ruke máme hrebeň Otrhancov a za sebou Liptov. Stúpame vyššie a vyššie, no vrcholu sa nie a nie dotknúť.

Po štyroch a pol hodinách sme na vrchole Baranca vo výške 2184 m n. m., tretieho najvyššieho vrchu Západných Tatier. Konečne sa môžem dotknúť vrcholového stĺpu s tabuľkou a štátnym znakom na jeho vrchu. Baranec je zároveň najvyšším bodom našej túry, vyššie to dnes už veru nepôjde. Baranec ponúka nádherný kruhový výhľad do širokého okolia. Okrem najbližších kopcov hrebeňa Roháčov – Baníkov, Tri kopy, Plačlivé, Ostrý Roháč, vidno tiež neďaleký hrebeň Otrhancov a dokonca aj Kriváň vo Vysokých Tatrách. Juhovýchodným smerom možno v diaľke rozoznať Kráľovu hoľu, južne zas celý hrebeň Nízkych Tatier. Hore na oblohe ani mráčika, no vietor akosi silnie. Na pocit je dosť chladno. Rýchlo niečo v tom chlade zjeme a pokračujeme ďalej.

Z Baranca pokračujeme ďalej po žltej značke smerom na Smrek a Plačlivé. Klesáme nižšie, po chvíli nám slnko zatieni samotný Baranec. Sme na severnej strane a snehu je tu teda nafúkaného pomerne dosť. Značku nevidno, no prešľapaný chodník našťastie áno. Klesanie je spočiatku takmer kolmé, po chvíli sa však zmierni a chodník nás privedie do sedla Jamina, nachádzajúceho sa medzi Barancom a Smrekom. Zo sedla stúpame okolo pár skalných výčnelkov, občas je treba preliezť, obísť nejakú skalku a ani sa nenazdáme a sme na nevýraznom vrchole Smreku (2072 m n. m.). Následne chodník nenápadne klesá do Žiarskeho sedla (1917 m n. m.). 

V úseku medzi Barancom a Žiarskym sedlom je veru čo obdivovať. Pred sebou máme hrebeň Roháčov, ktorý sme si prešli len nedávno, napravo zase hrebeň Otrhancov. Počas mojich potuliek horami som spozoroval zaujímavý fakt: na to, aby som vedel na pohľad rozpoznať vzdialené vrcholy musím ich najprv zdolať. Dnes už nemám až taký veľky problém pomenovať jednotlivé vrchy ako tomu bolo kedysi.


Pozri aj HREBEŇOM ROHÁČOV – VOLOVEC, OSTRÝ ROHÁČ, PLAČLIVÉ


V Žiarskom sedle sa po šesť a pol hodinách túry rozhodujeme, či ísť na Plačlivé. Keďže je december, s denným svetlom to bude asi potom len tak-tak. Počasie nám praje, čelovky máme v batohu, poďme teda hore! Podľa smerovníka je to na Rázcestie pod Plačlivým 30 minút, na samotný vrchol je to potom už len kúsok (cca 5 minút). Idylku vystrieda tvrdý boj, chodník ide strmo hore, navyše na roztopenom snehu to dosť kĺže. Odhodlane ale pokračujeme vyššie a vyššie. Spätným pohľadom čekujeme líniu, ktorú sme prešli od Baranca až sem.

Po asi trištvrtehodiny sme na vrchole Plačlivého. Plačlivé, nazývané tiež Plačlivý Roháč, alebo liptovsky povedané Plačlivô sa nachádza vo výške 2125 m n.m. Tak ako Baranec, aj Plačlivé ponúka kruhový výhľad do širokého okolia. Opäť nám vyhladlo. Pred zostupom si dáme niečo rýchle pod zub a doplníme „palivo“. 

Z Plačlivého zostupujeme dolu tým istým strmým terénom do Žiarskeho sedla. Odtiaľto by sme to mali mať na Žiarsku chatu podľa smerovníka 1:30. Čas už celkom pokročil, neotáľame a po zelenej turistickej značke zostupujeme Žiarskou dolinou dolu. Chodník je tu vyznačený tyčovým značením a je našťastie aj prešľapaný. Na rázcestí pod Homôľkou, kde sa pripája modrý značený chodník zo Smutného sedla už nie je po snehu ani chýru, ani slychu. Ešte sa párkrát otočíme dozadu, aby sme si užili pohľady na oranžovo sfarbené vrcholky hôr. Slnko čochvíľa zapadne, mali by sme sa poponáhľať. Po ďalších 90-tych minútach sme na Žiarskej chate (1283 m n. m.), ktorá je jedinou vysokohorskou chatou v Západných Tatrách na liptovskej strane. 

Od chaty pokračujeme asfaltkou až do ústia Žiarskej doliny. Asi v strede tohto 5km úseku už musíme zapnúť čelovky. Ústie Žiarskej doliny je známe aj tým, že je tu dlhodobo zvýšený pohyb medveďa hnedého. Sme preto opatrní a sem-tam na seba upozorňujeme hlasnejším rozprávaním. Hore na oblohe možno pozorovať blížiacu sa konjunkciu Jupitera a Saturnu. No záver dňa ako vyšitý.


Pozri aj HREBEŇOM ROHÁČOV – BRESTOVÁ, SALATÍN, BANÍKOV A TRI KOPY


Technické parametre:

  • naša trasa: Žiarska dolina (ústie) (905 m n. m.) – Holý vrch (1715 m) – Baranec (2184 m) – Smrek (2072 m) – Žiarske sedlo (1917 m) – Plačlivé (2125 m) – Žiarske sedlo (1917 m) – Pod Homôlkou (1660 m) – Žiarska chata (1325 m) – Žiarska dolina (ústie) (906 m)
  • obtiažnosť: v zime stredne ťažká – ťažká (náročná), záleží od snehovej pokrývky
  • max. prevýšenie: 1220 m, celkové stúpanie: 1570 m, celkové klesanie: 1570 m
  • dĺžka: 17,3 km
  • čas: 9 – 11 hod. (závisí od kondície, prestávok a snehových podmienok)
    • – celú trasu podľa mapy.cz nájdeš tu.
    • – našu GPS trasu aj s pár fotkami nájdeš tu.

Čo dodať na záver?

Aby sme postíhali všetko čo sme si naplánovali, museli sme si ráno trošku privstať. No určite toho neľutujeme. Hneď v prvom stúpaní na nás čakal východ slnka nad Nízkymi Tatrami. A potom tie farby. Štvorhodinový výstup na Baranec cez Holý vrch dal celkom zabrať, no za námahu sme boli odmenení nádhernými pohľadmi nielen na Nízke, či Vysoké Tatry, ale aj na hrebeň Roháčov a Otrhancov. Túra je to naozaj pekná, ale aj dlhá, taká celodenná. Z túry sme sa vrátili síce fyzicky unavení, ale zato psychicky oddýchnutí. Opäť sa mi potvrdilo, že aké je to naše malé Slovensko krásne a mnohí ani netušíme aký klenot tu máme.


Fotogaléria


Ak sa Vám tento článok páčil, pokojne ho odmeňte lajkom. Bude mi potešením, ak Vám tento článok v niečom poradil alebo aj pomohol. 🙂

Ak poznáte niekoho, komu by tento článok tiež pomohol, tak ho pokojne zdieľajte na Facebooku. Alebo mu ho aspoň pošlite do správy. 🙂

Ďakujem ! 🙂

PS: Článok si pre istotu uložte do záložiek, lebo nikdy neviete, kedy ho opäť budete potrebovať.   



Všetky fotky použité v tomto článku som zhotovil ja. V prípade, že fotka nie je moja, je pri nej uvedený zdroj. Osoby na fotkách súhlasili so zverejnením. 

Ak by ste chceli hocičo doplniť, poopraviť, spýtať sa, proste vyjadriť svoj názor, pokojne pridajte svoj komentár nižšie, alebo mi napíšte e-mail na info@cestujemtrekujem.com



Pridať komentár

English EN German DE Russian RU Slovak SK