Cestujem,  Eur├│pa,  Srbsko

🇷🇸 Belehrad – mesto na s├║toku S├ívy a Dunaja

Belehrad sme nav┼ít├şvili v r├ímci cesty do juho-srbsk├ęho Ni┼íu. Ak m├ím pravdu poveda┼ą, Belehrad som v┼żdy chcel vidie┼ą a lacn├í letenka do Ni┼íu mi v tomto smere zahrala priaznivo do kariet. Srbsko ako krajina m├í ve─ża pr├şrodn├Żch kr├ís, no napriek tomu, ve─ża cestovate─żov, turistov pri n├ív┼íteve krajiny zamieri najprv do hlavn├ęho mesta, zdr┼ż├ş sa tam maxim├ílne 2 dni a ide ─Ćalej. Po─Ćme sa tam teda pozrie┼ą.


V ─Źl├ínku n├íjde┼í:

  • praktick├ę info, ktor├ę je dobr├ę vedie┼ą pred cestou
  • nie─Źo o hist├│rii mesta
  • ako sa dosta┼ą z letiska Ni┼í do Belehradu
  • ─Źo vidie┼ą v Belehrade
  • o doprave v meste
  • ko─żko ma to cel├ę st├ílo
  • ─Źi sa oplat├ş nav┼ít├şvi┼ą a vidie┼ą Belehrad
  • fotogal├ęriu

N├í┼í pl├ín na Srbsko za 4 dni:

  • Piatok – 15:40 pr├şlet do Ni┼íu, presun busom do Belehradu
  • Sobota – Belehrad – n├ív┼íteva mesta
  • Nede─ża – Belehrad – n├ív┼íteva mesta, presun busom sp├Ą┼ą do Ni┼íu
  • Pondelok – Ni┼í – n├ív┼íteva mesta, 16:05 odlet do Bratislavy


Praktick├ę info na za─Źiatok:

  • treba do Srbska pas? – nie, sta─Ź├ş ob─Źiansky preukaz, ale m├┤┼że by┼ą aj pas.
  • maj├║ rovnak├ę p├şsmo ako my? – ├íno aj nie – pou┼ż├şvaj├║ dve p├şsma – latinku aj cyriliku (cyrilika je odvoden├í z azbuky)
  • plat├ş sa v Srbsku eurami? – nie, plat├ş sa (Srbsk├Żm) din├írom, s drobn├Żmi (para) do styku ani nepr├şdete; kurz: 1ÔéČ = 123,714 RSD (k 15.05.2017), aktu├ílny kurz tu.
  • m├ím si e┼íte doma zameni┼ą peniaze? – nie, doma din├íre nezo┼żeniete
  • kde zo┼żeniem srbsk├ę din├íre? – v zmen├ír┼łach v Srbsku (v meste ich je dos┼ą, doslova na ka┼żdom kroku – preto si zober eur├í tam)
  • je v Srbsku draho? – nie, ceny s├║ porovnate─żn├ę s na┼íimi
  • je to v Belehrade na dlho? – nie, bud├║ V├ím sta─Źi┼ą 1-2 dni

V┼íetky pamiatky, m├║ze├í a gal├ęrie v Srbsku, kde sa plat├ş vstupn├ę s├║ v pondelok zatvoren├ę.


Belehrad, đĹđÁđżđ│ĐÇđ░đ┤, Beograd

V miestno jazyku je naz├Żvan├ę ako Biele mesto. Mesto, ktor├ę bolo 44-kr├ít zni─Źen├ę a 44-kr├ít sa postavilo na nohy, za┼żilo 115 vojensk├Żch konfliktov (aspo┼ł tak to tvrd├ş jeden ─Źl├ínok na webe). T├║ posledn├║ hr├┤zu spred 18-tich rokov – bombardovanie Belehradu vojskami NATO si mnoh├ş z n├ís pam├Ątaj├║. Dodnes to na ┼łom zanechalo vidite─żn├ę ┼ír├ímy ako s├║ stopy po gu─żk├ích v sten├ích budov, alebo vyhoren├ę a zni─Źen├ę budovy. No tie najhor┼íie ┼ír├ímy v podobe zni─Źen├Żch ─żudsk├Żch osudov nezalep├ş veru ┼żiadna finan─Źn├í injekcia alebo n├íplas┼ą z E├Ü.  Po tejto tvrdej rane sa mesto dv├şha tro┼íku pomal┼íie. Ale dv├şha sa. 

Mesto je rozdelen├ę S├ívou, podobne ako Bratislava Dunajom, na star├Ż a nov├Ż Belehrad. Nov├Ż Belehrad v mnohom pripom├şna Petr┼żalku. 


Ako sme sa dostali do Belehradu?

Vyu┼żili sme nov├ę leteck├ę spojenie Bratislavy a juho-srbsk├ęho Ni┼íu. Z jeden a pol hodinov├ęho letu je napokon presn├í hodinka. Tak┼że fajn, pol ho─Ćka u┼íetren├í. Vystupujeme na malom letisku Kon┼ítant├şna Ve─żk├ęho v Ni┼íi, iba 5km od centra mesta. Letiskov├í budova sk├┤r pripom├şna nejak├ę mal├ę zdravotn├ę stredisko, ako letisko, ale budi┼í. Pasov├í kontrola prebieha hladko a bez probl├ęmov. Na letisku je jedin├í zmen├íre┼ł (m├í hor┼í├ş kurz oproti mestu). Men├şme teda iba p├ír euro na bus do mesta.  

Z letiska do centra mesta prem├íva MHD autobus ─Ź.34 zhruba ka┼żd├Żch 30 min├║t, l├şstok stoj├ş 60 RSD (0,50ÔéČ). Info o tom, kde sa daj├║ k├║pi┼ą l├şstky na bus sme nena┼íli. Nasadneme teda do predpotopnej tridsa┼ą┼ítvorky a uvid├şme. Po chv├şli sa zjav├ş sprievodca v ┼żltej reflexnej veste, ktor├Ż n├ím pred├í l├şstok. Po pribli┼żne 20-tich min├║tach vystupujeme na autobusovej stanici

Ako sa dosta┼ą z Ni┼íu do Belehradu a sp├Ą┼ą?

Autobusov├ę n├ístupi┼íte v Ni┼íi je oploten├ę. Vstup na n├ístupi┼íte je mo┼żn├Ż iba prechodom cez turnikety s platn├Żm cestovn├Żm l├şstkom. Pod─ża m┼ła je to kv├┤li tomu aby sa tam nefl├íkali ─żudia, ktor├ş necestuj├║. Cesta trv├í 3 – 4 hodiny v z├ívislosti od toho ak├Żm spojom sa ide a ko─żko m├í na trase zast├ívok. Bus n├ís odvezie na hl. autobusov├║ stanicu v Belehrade, presne sem.

L├şstok sa d├í k├║pi┼ą bu─Ć priamo na stanici pri okienku, alebo aj on-line na str├ínke dopravcu tu

  • jednosmern├Ż l├şstok (jedan smer) stoj├ş 1095 RSD (cca 9,25ÔéČ), (aktualizovan├ę Dec-2018) 
  • spiato─Źn├Ż l├şstok (povratna) stoj├ş 1590 RSD (cca 13,45ÔéČ), (aktualizovan├ę Dec-2018) 

─Äal┼íia mo┼żnos┼ą ako sa dosta┼ą z Ni┼íu do Belehradu je vyu┼żi┼ą letiskov├Ż transf├ęr bus spolo─Źnosti ÔÇ×Transfer Airport Ni┼íÔÇť. Viac info tu


Pozri aj NI┼á ÔÇô MESTO KON┼áTANT├ŹNA VE─ŻK├ëHO


─îo sme (stihli) vidie┼ą v Belehrade? 

Pevnos┼ą Kalemegdan

Pevnos┼ą (Beogradska tvr─Ĺava) tvor├ş jadro niekdaj┼íieho star├ęho mesta Belehradu. Jej p├┤vodn├Ż n├ízov je utvoren├Ż z tureck├Żch slov Kale = pevnos┼ą a Megdan = bojisko. Historick├║ pevnos┼ą postavili Kelti vo 4. – 3. storo─Ź├ş p.n.l. Ka┼żd├Ż n├írod, ─Źo si toto mesto podmanil si ju prestaval pod─ża seba. Postupne teda z├şskala prvky r├şmskej, byzantskej, srbskej, tureckej, ale aj rak├║skej architekt├║ry. Dnes je pevnos┼ą v├Żznamnou kult├║rnou a historickou pamiatkou. 

Je obklopen├í vysok├Żmi hradbami s obrovsk├Żm parkom pln├Żm zelene. Kalemegdan je miestom, kde sa sch├ídzaj├║ ─żudia na denn├ę, ale aj ve─Źern├ę prech├ídzky, ─Źlovek tu ├║plne zabudne na svoje starosti. 

Socha Pobednika (V├ş┼ąaza) – symbol Belehradu. Vzt├Ż─Źen├í bola v roku 1928 v z├ípadnom rohu „Horn├ęho mesta“ tak, aby ju bolo vidie┼ą zo v┼íetk├Żch str├ín.

Uprostred parku stoj├ş od roku 1930 „Pam├Ątn├şk po─Ćakovania Franc├║zsku“. Fig├║ra ┼żeny predstavuje Franc├║zsko, ktor├í prich├ídza s me─Źom v ruke na pomoc Srbsku v priebehu prvej svetovej vojny. 

Cel├í pevnos┼ą je tak ve─żk├í, ┼że sa v nej stratia tak├ę veci, ako s├║ tenisov├ę kurty, Dino park, zoologick├í z├íhrada, ─Źi basketbalov├ę ihrisko. Dokonca sa sem vo┼ílo i Vojensk├ę m├║zeum zalo┼żen├ę v roku 1878 ako jedno z prv├Żch m├║ze├ş v Srbsku. N├íjdeme v ┼łom napr├şklad torp├ęda, tanky, lode, st├şha─Źky, ─Źi Hummery. 

Zo zadnej ─Źasti pevnosti je n├ídhern├Ż v├Żh─żad na miesto, kde sa vlieva rieka S├íva do Dunaja. No a ─Ćal┼íia paralela s Bratislavou – pevnos┼ą je v├Żznamovo ako Dev├şn, tie┼ż le┼ż├ş na strategickom mieste, na s├║toku dvoch riek.

ulica Knez Mihailova 

Ulica pln├í obchodov, re┼ítaur├íci├ş, kaviarn├ş, dokonca aj pouli─Źn├Żch umelcov a zab├íva─Źov. Za─Ź├şna pri pevnosti Kalemegdan a ├║st├ş pri N├ímest├ş Republiky (Trg Republike). Na tejto ulici to proste ┼żije ─Źi u┼ż cez de┼ł, ale aj v neskor├Żch ve─Źern├Żch hodin├ích.

Je jednou z najstar┼í├şch ul├şc v Belehrade, ke─Ć┼że jej v├Żstavba za─Źala v 70-tych rokoch 19. storo─Źia. Svoje domy si tu stavali hlavne najbohat┼íie rodiny. Ako jedna z m├íla ul├şc Belehradu za cel├║ dobu svojej existencie nezmenila svoj n├ízov. V roku 1870 bola pomenovan├í po Mihaila Obrenovi─ça, syna Milo┼ía Obrenovi─ça. V roku 1987 bola ulica zrekon┼ítruovan├í. 

Námestie republiky (Trg republike)

N├ímestiu dominuje 11 metrov vysok├í jazdeck├í socha srbsk├ęho knie┼ża┼ąa a oslobodite─ża mesta od Turkov  Mihaila Obrenovi─ça z roku 1882. Za sochou sa nach├ídza budova N├írodn├ęho m├║zea postaven├í v roku 1903 pre potreby banky. M├║zeum bolo zalo┼żen├ę e┼íte v roku 1844, je teda najstar┼í├şm srbsk├Żm m├║zeom. Vpravo m├┤┼żeme vidie┼ą budovu N├írodn├ęho divadla postaven├║ v roku 1869 na podnet Mihaila Obrenovi─ça, v─żavo zase Dom tla─Źe postaven├Ż v socialistickom ┼ít├Żle v roku 1961.

N├ímestie m├í historick├║ ├║lohu ako jedno z hlavn├Żch miest, kde sa zhroma┼ż─Ćuje srbsk├í verejnos┼ą po─Źas r├┤znych manifest├íci├ş, alebo demon┼ítr├íci├ş. Ak v├ím niekto v Belehrade povie, ┼że sa s vami stretne „pod ko┼łom“, tak vedzte, ┼że myslel pr├íve toto n├ímestie.

Námestie a ulica Nikola Pašića

Z N├ímestia republiky sa ulicou Terzaije presunieme na N├ímestie Nikola Pa┼íi─ça, pri ktorom „┼ítartuje“ politick├ę centrum mesta. Je to najmlad┼íie belehradsk├ę n├ímestie vybudovan├ę v roku 1953. S├║─Źas┼ąou n├ímestia je tie┼ż budova b├Żvalej Agr├írnej banky, dne┼ín├ęho M├║zea hist├│rie Srbska.

N├ímestie plynulo prech├ídza do rovnomennej ulice, kde na jej ─żavej strane je umiestnen├í budova N├írodn├ęho zhroma┼żdenia Srbskej republiky, postavenej v roku 1936 v duchu akademick├ęho tradicionalizmu, v ktorej zasad├í Srbsk├Ż parlament. Oproti parlamentu je Pionirski park, na konci ktor├ęho je budova Nov├ęho s├║du z roku 1912. Dnes v nej s├şdli srbsk├Ż prezident. Z├íver ulice patr├ş hlavnej budove Po┼íty a ├Üstavn├ęmu s├║du Srbska. 

Chrám sv. Marka a Tašmajdan

Za budovou hl. Po┼íty a ├Üstavn├ęho s├║du sa v Ta┼ímajdanskom parku nach├ídza kostol – Chr├ím sv. Marka postaven├Ż v tradi─Źnom srbsko-byzantskom ┼ít├Żle. Jeho architektmi boli bratia Petar a Branko Krsti─Źov├ş. Chr├ím bol postaven├Ż v rokoch 1931-40 na mieste chr├ímu z roku 1835, ktor├Ż bol zni─Źen├Ż po─Źas prvej svetovej vojny. S├║ v ┼łom ulo┼żen├ę ostatky kr├í─ża ┼átefana Du┼íana, patriarchu Germana a in├Żch srbsk├Żch osobnost├ş. V kostole sa tie┼ż nach├ídza rodinn├í hrobka kr├í─żovskeho rodu Obrenovi─çovcov. Do vzniku chr├ímu sv. S├ívu bol kostol najv├Ą─Ź┼í├şm pravosl├ívnym chr├ímom v Srbsku.

─Äal┼íie miesto na oddych poskytuje park Ta┼ímajdan.Na svoje si tu pr├şdu i rodiny s de┼ąmi. V parku n├íjdeme aj „┼áportov├ę a rekrea─Źn├ę centrum“, ktor├ęho s├║─Źas┼ąou je aj zrekon┼ítruovan├Ż vonkaj┼í├ş ┼ítadi├│n. B├Żva dejiskom r├┤znych kult├║rnych predstaven├ş, v lete sa tu d├í hra┼ą tenis, naopak v zime sa men├ş na verejn├ę klzisko pod hol├Żm nebom.

Katedrála (Chrám) sv. Sávu

V s├║─Źasnosti najv├Ą─Ź┼í├ş pravosl├ívny chr├ím v Srbsku a na Balk├íne. Jeden z najv├Ą─Ź┼í├şch pravosl├ívnych chr├ímov na svete, do ktor├ęho sa zmest├ş a┼ż 10 tis├şc veriacich. Je pomenovan├Ż pod─ża srbsk├ęho n├írodn├ęho hrdinu a sv├Ątca sv├Ąt├ęho S├ívu. Chr├ím m├í tvar gr├ęckeho kr├ş┼ża. Kupola siaha do v├Ż┼íky 70 metrov a na jej vrchole je 12 metrov vysok├Ż zlat├Ż kr├ş┼ż. V suter├ęne sa nach├ídza hrobka sv. S├ívu.

Katedr├íla bola postaven├í na mieste star┼íieho srbsk├ęho chr├ímu, ktor├Ż v 16. storo─Ź├ş zni─Źili tureck├ş okupanti. Nov├Ż chr├ím sa budoval pomerne dlho (od 1935 a┼ż do roku 2004). Jeho stavbu preru┼íila druh├í svetov├í vojna a nemeck├í okup├ícia a v stavbe sa nepokra─Źovalo ani v prv├Żch rokoch komunistickej diktat├║ry. Stavebn├ę pr├íce sa rozbehli a┼ż v roku 1986. Posledn├ę ├║pravy boli dokon─Źen├ę v roku 2004.

M├║zeum Nikola Tesla

Nikola Tesla bol srbsk├Ż geni├ílny vyn├ílezca, objavite─ż a kon┼ítrukt├ęr mnoh├Żch elektrick├Żch strojov a pr├şstrojov, ktor├Ż ┼żil na prelome 19. a 20 storo─Źia. Zn├ímy je v─Ćaka svojim pr├şspevkom k fyzike elektriny a magnetizmu. Bol vyn├ílezcom r├ídia. Na jeho po─Źes┼ą je pomenovan├í jednotka merania magnetickej indukcie ÔÇô Tesla (T).

Prehliadka za─Ź├şna kr├ítkym videom o jeho ┼żivote a vyn├ílezoch. V m├║zeu n├íjdeme nieko─żko jeho vyn├ílezov, ale aj n├í─Źrty zariaden├ş a v├Żpo─Źty pre r├┤zne te├│rie.

Sprievodca n├ím na┼żivo uk├ízal ako funguje Teslov transform├ítor, teda zdroj vysok├ęho striedav├ęho nap├Ątia s vysokou frekvenciou. Fakt ┼íialen├ę, ─żudia si chytia do r├║k tak├ę palice, sprievodca spust├ş gomb├şk a d┼ż┼ż┼ż┼ż┼ż┼ż┼ż┼ż┼ż┼ż┼ż, nastane elektrick├Ż v├Żboj.

Do m├║zea sa plat├ş vstupn├ę, my sme platili 500 RSD (300 RSD platia ┼ítudenti), kv├┤li anglick├ęmu v├Żkladu. D├í sa aj lacnej┼íie, za 250 RSD, pr├şpadne 150 RSD ┼ítudenti, ak v├ím posta─Źuje srb─Źina.


Doprava v Belehrade  

Op├Ą┼ą ako v Bratislave, mesto nem├í vybudovan├ę metro. My sme vyu┼ż├şvali hlavne elektri─Źky. Niektor├ę s├║ u┼ż modern├ę aj s klimatiz├íciou, no v├Ą─Ź┼íina z nich m├í u┼ż svoje roky d├ívno za sebou. L├şstky sa kupuj├║ u „┼íof├ęra“ elektri─Źky a cena pre dospel├ęho je 150 RSD. 

Mapu belehradskej mestskej dopravy n├íjdete tu.


Ko─żko ma to cel├ę st├ílo?

  • letenka Bratislava – Ni┼í – Bratislava: 20ÔéČ
  • ubytko Belehrad + Ni┼í (3 noci, 3 osoby): 142ÔéČ => 47,30ÔéČ / osoba
    • Belehrad:  91ÔéČ (2 noci s ra┼łajkami) => 30,30ÔéČ / osoba
    • Ni┼í: 51ÔéČ (1 noc s ra┼łajkami) => 17ÔéČ / osoba
  • bus Ni┼í – Belehrad – Ni┼í: 20ÔéČ
  • bus letisko Ni┼í – centrum – letisko Ni┼í: 1ÔéČ
  • jedlo + pitie: 40ÔéČ
  • suven├şry: 4ÔéČ
  • vstupenky: 4ÔéČ
  • Spolu na 1 osobu: 136,30 ÔéČ

Je to ve─ża, ─Źi m├ílo? Ja si mysl├şm, ┼że v pohode cena. Za pred─║┼żen├Ż v├şkend bez nejak├ęho obmedzovania min├║┼ą 136ÔéČ a pritom vidie┼ą dve zauj├şmav├ę balk├ínske mest├í si mysl├şm, ┼że nie je a┼ż tak ve─ża. Za tie peniaze to ur─Źite st├ílo.


Ak├Ż je teda Belehrad?

Belehrad je modern├ę eur├│pske mesto, ktor├ę rozhodne m├í ─Źo pon├║knu┼ą. ─îi u┼ż je to historick├í pevnos┼ą, kostoly, parky, alebo kaviarni─Źky. Ka┼żd├Ż si tu n├íjde to svoje. Belehrad je v mojich o─Źiach vn├şman├Ż ako na┼ía Bratislava. Hoci bada┼ą odkaz viedensk├Żch architektov z ─Źias Rak├║sko – Uhorska, nem├í tak├║ oslniv├║ architekt├║ru ako ostatn├ę hlavn├ę mest├í. Aj tak si mysl├şm, ┼że sa Belehrad oplat├ş vidie┼ą.


Fotogal├ęria


Ak sa V├ím tento ─Źl├ínok p├í─Źil, pokojne ho odme┼łte lajkom. Bude mi pote┼íen├şm, ak V├ím tento ─Źl├ínok v nie─Źom poradil alebo aj pomohol. ­čÖé

Ak pozn├íte niekoho, komu by tento ─Źl├ínok tie┼ż pomohol, tak ho pokojne zdie─żajte na Facebooku. Alebo mu ho aspo┼ł po┼ílite do spr├ívy. ­čÖé

─Äakujem ! ­čÖé


V┼íetky fotky pou┼żit├ę v tomto ─Źl├ínku som zhotovil ja. V pr├şpade, ┼że fotka nie je moja, je pri nej uveden├Ż zdroj. Osoby na fotk├ích s├║hlasili so zverejnen├şm. 

Ak by ste chceli hoci─Źo doplni┼ą, poopravi┼ą, sp├Żta┼ą sa, proste vyjadri┼ą svoj n├ízor, pokojne pridajte svoj koment├ír ni┼ż┼íie, alebo mi nap├ş┼íte e-mail na info@cestujemtrekujem.com


‼ PS: ─îl├ínok si pre istotu ulo┼żte do z├ílo┼żiek, lebo nikdy neviete, kedy ho op├Ą┼ą budete potrebova┼ą. ­čśë ‼


Prida┼ą koment├ír