Bulharsko,  Cestujem,  Európa

Sofia – nenápadná kráľovná Balkánu

Bulharsko je vyhľadávanou destináciou najmä počas teplých mesiacov, a to vďaka jeho polohe pri Čiernom mori. Táto krajina má však svoje čaro aj počas ostatných ročných období. Hlavné mesto Sofia, nachádzajúce sa na západe krajiny, je jedným z najstarších európskych (hlavných) miest. Stopy starovekých Rimanov nájdete v hlavnom meste na mnohých miestach. Hoci nepatrí medzi európske TOP destinácie, rozhodne má čo ponúknuť.

O návšteve Sofie som uvažoval už dlhšie. Využili sme nové letecké spojenie spoločnosti Wizzair, ktorá spája naše hlavné mesto s tým bulharským. Navyše cena obojsmernej letenky je viac ako priaznivá, letové časy tiež – takže hor sa do Sofie! Bude z toho ďalší pekný predĺžený víkend, pričom jeden deň venujeme druhému najväčšiemu mestu Bulharska – Plovdivu


V článku nájdeš:


Náš itinerár

Bulharsko za 4 dni bez potreby prenájmu auta:

  • Nedeľa – 11:00 prílet do Sofie, prehliadka Sofie, večerným vlakom presun do Plovdivu
  • Pondelok – Plovdiv – návšteva mesta, poobede presun vlakom späť do Sofie
  • Utorok – Sofia – návšteva mesta, 
  • Streda – 11:20 odlet do Bratislavy

Praktické info na začiatok:

  • treba do Bulharska pas? – nie, stačí občiansky preukaz, ale môže byť aj pas.
  • majú rovnaké časové pásmo ako my? – nie, je tam o +1 hodinu viac
  • majú rovnaké písmo ako my? – nie, používajú cyriliku (je odvodená od ruskej azbuky)
  • platí sa v Bulharsku eurami? – nie, platí sa (bulharskými) leva-mi, drobné majú stotinky; kurz: 1 € = 1,955 BGN (kurz je nemenný od roku 1997)
  • mám si ešte doma zameniť peniaze? – nie, netreba – bankomatov je všade dosť, hneď prvý je vo výstupnej letiskovej hale
  • je v Sofii draho? – nie, je tam lacnejšie ako u nás
  • je to na dlho? – nie, budú stačiť 1-2 dni, všetky hlavné pamiatky sú v centre mesta.
  • má Sofia vybudované metro? – áno Sofia má metro; stanice metra sú vynovené a zmodernizované
    • mapu metra nájdeš tu, alebo tu.


Poďme už do Sofie. Ale ako?

Využili sme nové letecké spojenie spoločnosti Wizzair, ktorá spája naše hlavné mesto s tým bulharským. Krátko pred jedenástou hodinou dopoludnia miestneho času pristávame na sofijskom letisku vzdialenom iba 8 km od centra mesta.

Do mesta ideme metrom – pre nás asi najjednoduchší spôsob dopravy. Cena lístka na jednu jazdu je 1,60 leva. Lístky sa dajú kúpiť buď v automate, alebo v stánku pred vstupom do metra. Viac info o cenách lístkov tu. Do mesta sa dá dostať aj busom – linka č. 84 a č. 184 spája letisko s centrom mesta.

  • Viac info o tom ako sa dostať z letiska do mesta, resp. späť na letisko nájdeš tu.

Tip pre Vás: 

  • Sofijské letisko má 2 terminály – T1 a T2
    • Terminál 1 – určený už len pre vnútroštátne lety a nízkonákladovky 
    • Terminál 2 – (nový) hlavný terminál pre všetky ostatné lety
    • Medzi terminálmi jazdí „FREE SHUTTLE BUS T1 <–> T2″, viac info tu

Čo (sme stihli) vidieť v Sofii?

Historické centrum nie je veľmi veľké, ale zato na históriu bohaté. Všetky hlavné pamiatky sú situované medzi metro stanicami „Serdika“ a „Sofia University“ v centre mesta. Pre peších bude vodítkom cesta vykladaná žltými kockami.

Pri jednom z východov, pod úrovňou chodníkov sa nachádza malý, útly kostolík sv. Petky Samardžijskej zo 14. storočia, postavený na mieste kostola z 11.storočia. Pochádza z obdobia osmanskej okupácie, keď kostoly vraj nesmeli byť vyššie ako výška vojaka na koni. Pod ním boli dokonca objavené zvyšky antickej rímskej krypty zo 4. storočia. Podľa niektorých hypotéz bol v krypte pod chrámom pochovaný veľký bulharský revolucionár Vasil Levski (1837 – 1873), ktorý bol zabitý Turkami.


Pozri aj PLOVDIV – HISTORICKÁ PERLA BULHARSKA


Kúsok vedľa (cez ulicu Nezavisimost) sa nachádza Katedrála sv. Nedele postavená v rokoch 1856-63 na zbytkoch kostola z 10. storočia. V roku 1925 sa chrám stal dejiskom jednej z najtragickejších udalostí bulharskej histórie – bol tu spáchaný atentát na cára Borisa III., pri ktorom zahynulo 200 osôb a 500 ich bolo zranených. Po rekonštrukčných prácach bol v roku 1933 opäť vysvätený.

Kúsok od kostola sv. Nedele, vo vnútornom dvore medzi budovami hotela Balkan a Prezidentským sídlom je „ukrytá“ jedna z najstarších stavieb v Sofii – kostolík sv. Juraja. Bol postavený asi v 5. storočí zo zachovaných častí pôvodných rímskych kúpeľov. V 16. storočí bol prestavaný na mešitu (Gjul džamija/Gul camii – Ružová mešita). Pod tureckou omietkou sa našli dve vrstvy fresiek zo 14.-15. storočia. V okolí kostolíka boli odkryté zbytky rímskych stien, hradieb a vodovodu.

Ideme ďalej po bulvári Maria Luiza, kde už z diaľky vidieť mešitu Banja Baši. Bola postavená v dobách osmanskej nadvlády roku 1576. Jej architektom bol vtedy vychýrený Osmanský staviteľ Mimar Sinan. Je jedinou funkčnou mešitou v meste, ktorá sa zachovala v pôvodnej podobe dodnes. Počas komunistickej vlády v Bulharsku (1944-89) sa mešita nepoužívala. Od roku 1989 znovu slúži moslimskej menšine v bulharskom hlavnom meste.

Jej názov znamená v preklade (z turečtiny) „Mnoho kúpeľov“. Keďže stojí na mieste (v stredoveku využívaného) termálneho minerálneho prameňa, tak je tento názov naozaj trefný. Je postavená v tvare štvoruholníka s veľkou centrálnou kupolou, predsieňou a minaretom. Do vnútra sme nenakukli, akurát prebiehala modlitba. 

Za mešitou na námestí Banski sa nachádza už bývalá budova minerálnych kúpeľov z roku 1911 postavená v štýle viedenskej secesie. Dnes sa v nej nachádza Regionálne historické múzeum. Na rohu budovy je dokonca vyvedený teplý minerálny prameň. Viac info o múzeu nájdete tu.

V jej okolí nájdeme aj Sofijskú synagógu patriacu zase k židovskej komunite. Otvorená bola ešte v roku 1909. Po budapeštianskej a amsterdamskej je treťou najväčšou synagógou v Európe. 31 metrov vysoká budova štvorcového tvaru je postavená v maurskom štýle s prvkami viedenskej secesie. Hoci kapacita synagógy je okolo 1100 ľudí, dnes ju pravidelne navštevuje sotva stovka ľudí.

Od Serdiky pokračujeme po žltými kockami vykladanej ceste smerom k Sofijskej Univerzite, pôjdeme aj okolo niekoľkých vládnych budov. Hneď pred nami je Národné zhromaždenie (Народно събрание) – bývalé sídlo komunistickej strany, dnešný Party House, v ktorom sa konajú už len koncerty. Vľavo Rada ministrov a vpravo Prezidentská kancelária strážená čestnou strážou. Priamo pod nami sú ďalšie vykopávky z rímskych čias, vidieť ich cez sklenené vitráže.

Prejdeme pár krokov ďalej a dostaneme sa k najvýznamnejšej tureckej stavbe v meste – k Veľkej mešite, zvanej tiež Bujuk Džamia, zdobenú deviatimi kupolami. Bola postavená okolo roku 1474 za vlády Mehmeda II. Po oslobodení od Turkov jej účel zanikol. Od roku 1893 v nej sídli Národné archeologické múzeum.

Prechádzame okolo Národnej banky postavenej v rokoch 1935-40 až k mestskej záhrade, čo je najstarší park v meste (založený v r. 1872). Na konci parku je veľmi pekná, do červena ladená budova Národného divadla Ivana Vazova postavená v neoklasicistickom štýle.

Pri hlavnej ulici (bul. Tsar Osvoboditel) je veľmi pekný a farebný „ruský“ kostolík sv. Nikolaja Mierotvorcu. Dokončený bol v roku 1914 v ruskom štýle. Najvyššia zlatá kupola je vysoká 19 metrov. Po stranách sú ďalšie štyri menšie zlaté kupoly. Interiér kostela zdobia fresky, ktoré určite stoja za to ich vidieť. Vstupné sa neplatí.

Takmer na konci bulváru sa nachádza jazdecká socha cára Alexandera II. z roku 1907. Alexander II. je v Bulharsku uctievaný ako cár Osloboditeľ, ktorý v roku 1878 oslobodil Bulharov spod Osmanskej nadvlády. Reliéfy na podstavci predstavujú bitku pri Starej Zagore, podpísanie mierovej zmluvy a zasadanie Ústavného ľudového zhromaždenia vo Velikom Tarnove.

Oproti soche je budova Národného zhromaždenia, kde sídli a zasadá bulharský parlament. Je dielom srbského architekta bulharského pôvodu Konstantina Jovanoviča. Hlavná budova bola dokončená v priebehu roku 1886. V neskorších rokoch boli postupne pristavané ďalšie časti budovy. Na prednej fasáde budovy nad vchodom sa nachádza motto bulharského parlamentu – „Съединението прави силата“ – „Jednota znamená silu“. 

Záver bulváru patrí Sofijskej univerzite sv. Klimenta Ochridského založenej v roku 1888, čím sa stala najstaršou univerzitou v Bulharsku. Budova, v ktorej dnes sídli pochádza z rokov 1931-34. Na jej priečelí pred vchodom sú umiestnené sochy bratov Georgievovcov, ktorí sa najviac zaslúžili o jej výstavbu.

Kúsok od univerzity je Národná knižnica sv. Cyrila a sv. Metoda, založená v roku 1878. Budova postavená v neoklasicistickom štýle v rokoch 1940-53 je dielom dvoch slávnych bulharských architektov – Ivana Vasiľova a Dimitara Colova. Ide o najväčšiu knižnicu v Bulharsku a najstarší kultúrny inštitút po jeho oslobodení.

Za knižnicou sa nachádza Medická záhrada s Pomníkom lekárov postavený v roku 1883. Pripomína 528 ruských zdravotníkov padnutých v Rusko-tureckej vojne v rokoch 1877-78. Pomník Vasila Levského, bulharského revolucionára sa nachádza na mieste, kde bol v roku 1873 popravený (križovatka bulváru Vasila Levského a bulváru Janka Sakazova).

Opačným smerom nájdeme Kráľovskú záhradu, ktorej dominuje Pamätník Sovietskej armády.

Na záver som si nechal to najlepšie. 

Chrám (Katedrála) svätého Alexandra Nevského

 – je najväčšia a naj impozantnejšia stavba v Sofii – symbol mesta. Druhá najväčšia ortodoxná katedrála na Balkáne (prvá je Katedrála sv. Sávu v Belehrade), ktorá pojme až 5.000 veriacich.

Chrám bol postavený v rokoch 1904 – 1912 na pamiatku 200.000 ruských vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Bulharska spod tureckej nadvlády v rokoch 1877-78 . Dostal meno poľa patróna cárskej rodiny sv. Alexandra Nevského. Nesie typické znaky ruskej pravoslávnej sakrálnej architektúry so zlatými kupolami a zelenými strechami. Hlavná kupola je vysoká 45 metrov, zvonica s dvanástimi zvonmi sa týči do výšky 52 metrov. V bočnej časti katedrály, naľavo od hlavného vchodu, sa nachádza vchod do krypty, kde je umiestnené múzeum.

Kostol sv. Sofie

Nachádza sa vedľa Chrámu sv. A.Nevského. Kostol sv. Sofie je asi najväčší klenot mesta, ide možno o najvýznamnejšiu stavbu v Sofii, keďže dal meno svojmu mestu. So svojou hranatou tehlovou fasádou nie je na prvý pohľad veľmi príťažlivý no pre mesto naozaj významný.

Začiatkom 4. storočia storočia stál na tomto mieste kostolík s mozaikovou podlahou, ktorá sa zachovala dodnes. Kostolík bol zničený pravdepodobne pri nájazdoch Vizogótov v rokoch 376-82. Na jeho rozvalinách bol začiatkom 5. storočia postavený väčší kostol, ktorý bol zase zničený pri nájazdoch Húnov. V rokoch 527-65 nechal na tomto mieste postaviť veľkolepý chrám byzantský cisár Justinián I. Počas tureckej nadvlády bol prestavaný na mešitu. Pri zemetraseniach v rokoch 1818 a 1858 bol do značnej miery poškodený. Do dnešnej podoby bol obnovený až v rokoch 1926-32.


Sofia, София

Aby sme Sofiu lepšie chápali, pripomeňme si zopár historických faktov a udalostí. Oblasť mesta bola osídlená už od 8. storočia pred Kr., keď sa tu usadil trácky kmeň Tilataei. Po keltskej invázii v 3. storočí pred n.l. bol Tilataei dobytý keltským kmeňom Serdiho, ktorý položil základ založenia sídla a neskoršej osady Serdica. V roku 339 pred n.l ju zničil a spustošil Filip II. Macedónsky. Na troskách a rozvalinách tu v roku 29 pred n.l. založili Rimania mesto Ulpia Serdica. Už vtedy ležalo na spojnici, ktorá spájala hlavné mesto Byzantskej ríše, Konštantinopol (dnešný Istanbul) so západnou a strednou Európou. A aj preto sa stávala častým terčom barbarských kmeňov. V roku 447 vyplienili Serdiku Húni vedení Attilom a neskôr aj Góti. Za vlády cisára Justiniána I. bolo mesto obnovené a opevnené. V prvej polovici 6. storočia bol postavený kostol sv. Sofie. V 7. storočí na toto územie prenikli Slovania. V roku 809 dobyl Serdicu bulharský vládca chán Krum a mesto dostalo slovanský názov Sredets. Až v 14. storočí sa mesto stalo známejším a začali ho nazývať Sofia podľa kostola sv. Sofie. V roku 1382 mesto dobyli Turci, ktorí tu vládli až do roku 1878, čo je takmer 500 rokov.

Hlavným mestom Bulharska sa stala až v roku 1879, keď bolo Bulharsko oslobodené spod tureckej nadvlády ruskou armádou. Počas 2. svetovej vojny stálo Bulharsko na nemeckej strane a Sofia utrpela niekoľko leteckých náletov. V roku 1944 vyhlásil Stalin Bulharsku vojnu a celú krajinu obsadil. Intenzívny rozmach mesta nastal po vojne za čias socializmu. Až po páde komunistického režimu v roku 1989 sa mesto začalo meniť na skutočnú modernú metropolu Bulharska. 


Koľko ma to celé stálo?

  • bus Nitra – Bratislava – Nitra: 10 €
  • letenka Bratislava – Sofia – Bratislava: 21 €
  • ubytko Sofia + Plovdiv (3 noci, 2 osoby): 116 € => 58 € / osoba
    • Sofia: 70 € (2 noci s raňajkami) => 35 € / osoba
    • Plovdiv: 46 € (1 noc s raňajkami) => 23 € / osoba
  • vlak Sofia – Plovdiv – Sofia (14,40 BGN): 7 €
  • Sofia metro: 8 €
  • jedlo + pitie: 57 €
  • suveníry: 12 €
  • Spolu na 1 osobu: 173,00 €

Je to veľa, či málo? Dalo by sa to urobiť možno aj lacnejšie, ale aj drahšie. Ja si myslím, že v pohode cena. Za 173 € aj s cestou a bez nejakého obmedzovania som za necelé 4 dni videl dve krásne historicko-moderné bulharské mestá.


Čo dodať na úplný záver?

Hoci Sofia nepatrí medzi európske TOP destinácie, rozhodne má čo ponúknuť. Nás nadchla širokými bulvármi, parkmi, ale aj rímskymi či tureckými pamiatkami. Je vidieť, že mesto si prešlo rôznymi kultúrnymi obdobiami, čoho dôkazom je stále fungujúca mešita, či synagóga.


Fotogaléria

Ak sa Vám tento článok páčil, pokojne ho odmeňte lajkom. Bude mi potešením, ak Vám tento článok v niečom poradil alebo aj pomohol. 🙂

Ak poznáte niekoho, komu by tento článok tiež pomohol, tak ho pokojne zdieľajte na Facebooku. Alebo mu ho aspoň pošlite do správy. 🙂

Ďakujem ! 🙂


Všetky fotky použité v tomto článku som zhotovil ja. V prípade, že fotka nie je moja, je pri nej uvedený zdroj. Osoby na fotkách súhlasili so zverejnením. 

Ak by ste chceli hocičo doplniť, poopraviť, spýtať sa, proste vyjadriť svoj názor, pokojne pridajte svoj komentár nižšie, alebo mi napíšte e-mail na info@cestujemtrekujem.com


‼ PS: Článok si pre istotu uložte do záložiek, lebo nikdy neviete, kedy ho opäť budete potrebovať. 😉 ‼


Pridať komentár

Slovenčina SK English EN Deutsch DE Čeština‎ CS Magyar HU